Už ste si to možno povedali: Viac už nesladím! Viete, že cukor škodí, zo sladkého sa priberá...no neviete sa toho zbaviť?
Samotné autorky knihy Nesladím boli kedysi od cukru závislé, no zmenili sa a tak krok za krokom ukazujú stratégiu, ako sa to dá dosiahnuť.
Dozviete sa nielen to, ČO nemáte jesť, ale zistíte aj to, AKO sa svojej závislosti od nezdravých potravín účinne zbaviť. Je to motivačná príručka obohatená o skutočné príbehy, v ktorých sa mnohí nájdeme. A môžeme sa inšpirovať.
Okrem toho sa naučíte piecť pravý kváskový chlieb, čítať etikety na výrobkoch, pripravovať si zdravé domáce jedlá alebo maškrty bez cukru a jeho náhrad. S touto knihou vás čaká dvanásť týždňov cieleného procesu zmeny životného štýlu a postupné obmedzovanie sladenia až po jeho úplné vynechanie. A s tým všetkým príde lepšia nálada, viac energie, krajšia pleť a jasná myseľ.
V najnovšej knihe Nesladím od troch slovenských autoriek (výživová poradkyňa, koučka a bežkyňa ultramaratónov) sa dozviete, prečo a ako sa tejto nepríjemnej závislosti zbaviť.
Čaká vás 12 týždňov cieleného procesu zmeny životného štýlu a postupné obmedzovanie sladenia až po jeho úplné vynechanie.
Presvedčte sa, že aj bez sladkého sa dá žiť!
Prečítajte si úryvok z knihy Nesladím:
A dosť!
… povedala som si v jeden večer, len niekoľko týždňov po pôrode svojho druhého bábätka. Kamarátka mi na „posilnenie“ priniesla luxusnú bonboniéru, ktorá vážila 800 gramov! Čo si myslíte, ako dlho, resp. ako krátko mi trvalo, kým som ju celú zjedla? No, stihla som to za dvakrát päť minút počas dvoch po sebe nasledujúcich dní… Vtedy som pochopila, že s mojou závislosťou od cukru je to už vážne zlé… Dovtedy som si ju síce uvedomovala a všemožne sa jej snažila zbaviť, ale nedarilo sa mi. Nakoniec som vždy zlyhala.
Potrebujem sladké, pretože…
Bolo normálne, že som na posedenie zjedla celú bonboniéru, tabuľku čokolády, takmer pol plechu zákuskov, polovicu torty a okolo cukrárne som nemohla prejsť bez toho, aby som sa v nej nezastavila a nedala si dva či tri zákusky. Jedenie sladkého som si, samozrejme, vždy vedela racionálne odôvodniť.
Uvediem len niekoľko príkladov:
„Mám stres v práci.“
„Som tehotná.“
„Dojčím.“
„Trénujem na maratón.“
„Celú noc som nespala pre moje dieťatko.“
„Som predsa na dovolenke.“
„Sú predsa sviatky.“
Odporúčame: Pomarančová kôra: 9 skvelých spôsobov na použitie!
Tajné vyjedanie sladkostí
Predpokladám, že aj vy používate podobné výhovorky. A to som si už istú dobu bola vedomá toho, že cukor a biela múka sú rovnaké drogy ako cigarety, alkohol, narkotiká či lieky. Veď som sa aj správala ako nejaká „cukroholička“! Sladké som jedla zásadne mimo zorného poľa svojho dieťaťa, pretože som úzkostlivo dbala na to, aby moje dieťa nejedlo žiadny cukor, nič sladké a nič, v čom je biela múka. Viete si predstaviť, ako hrozne som sa cítila, keď som potajomky, zavretá v špajze, vyjedala bonboniéru, alebo po tom, čo som dieťa uložila spať, som sa vrhla na zvyšok koláča či torty… No bol to pre mňa náramný stres.
Bude vás zaujímať: Posedenia pri víne nenahradíš. Prečo je to tak?
