Je v nej krehkosť, ktorá sa nebojí priznať, že padá na kolená. Ale zároveň sila, vďaka ktorej celý život hľadá „kľúč, ktorý jej otvorí opäť dvere poznania...“ Sú v nej sny malého dievčatka aj odvaha zrelej ženy ich naplniť. Je skrátka unikát. Speváčka Mária Čírová.
Hoci pôsobíte krehko, z celého Vášho života cítiť, že máte hlboké korene. Celkom určite vďaka rodine, v ktorej ste vyrástli. Myslím, že to bola doslova pôda, v ktorej Váš talent hneď rozkvitol...
Celkom určite. Rodičia hudbu milovali a prirodzene k tomu viedli aj nás. Hrávali sme v kostole, v zbore, na opekačkách, na oslavách,... Pamätám si dokonca, že keď nás niekto zavolal na návštevu, tak nám vždy pripomenuli – Čírovci a nezabudnite gitaru! Hudba k nám totiž jednoducho patrila.
Pozri aj: Karin Majtánová: Aj mne zostali šrámy na duši, ale kto ich nemá?
To platí o vás všetkých dodnes, ale keď Pán Boh rozdával talenty, pri Vás predsa len postál dlhšie a nadelil Vám ho toľko, že už ako malé dievčatko ste v jednej speváckej súťaži rozplakali dokonca operného majstra Petra Dvorského. Viem si však predstaviť, že v detstve to človek nemusí brať ešte ako požehnanie, hlavne, keď to znamená povinnosti, kým ostatné deti sa hrajú. Tak nejako to totiž bolo aj u Vás doma medzi súrodencami...
Áno, oni utekali radšej von na dvor, no mne to nedalo nechať rodičov v štichu, keď nás niekde volali vystupovať, takže som vždy prikývla – samozrejme, ja zaspievam. Musím ale povedať, že si nepamätám, že by to bola pre mňa nejaká obeť. Naopak, ja som to milovala, tešila som sa, keď nám potom tlieskali alebo sa priši poďakovať. Dnes si uvedomujem, že presne toto je doslova moje poslanie – odovzdať spevom ostatným zo seba energiu. Vždy, keď sa mi to podarí, považujem to za svoju najväčšiu výhru.
Takže ste sa už od malička videli na pódiu ako slávna a známa?
Naopak, ani vo sne mi nenapadlo, že by som raz mohla byť niekým, koho skladby si budú ľudia spievať, niekto, kto bude vypredávať sály alebo sa dokonca o ňom bude písať. Tieto ambície som totiž nikdy nemala. Všetko to prišlo a išlo samo až tam, kde som dnes. Samozrejme, stále sa dá ísť ďalej, no už to, čo žijem teraz, je nad akékoľvek moje očakávania.
Ak ste si svoju budúcnosť nepredstavovali na hudobnej scéne, tak kde?
Úprimne, keď si spomínam na obdobie, keď som mala trinásť-štrnásť rokov, nesnívala som o ničom inom, len čím skôr sa vydať a mať deti. Jednoducho, rodina, rodina, rodina – to som ja. Keby bolo na mne, tak máme aj päť detí. Môj muž sa však smeje, že čo ak potom už nebudem môcť spievať? A ja mu odpovedám, že možno to tak v budúcnosti má byť – že mám zostať doma a variť a piecť.
Jeden nikdy nevie... Vo vašom prípade totiž platí, že sny sa Vám naozaj plnia. Aj materstva ste sa naozaj dočkali hneď po dvadsiatke. Viem, že od hudobnej kariéry a šoubiznisu Vás okolie tak trochu odrádzalo, našli ste podporu aspoň v tomto rozhodnutí – byť mamou?
Otehotnela som, keď som mala dvadsať rokov a úprimne, nepamätám si jedinú pozitívnu reakciu. Všetci riešili iba jediné, ako som si pokazila život a čo som všetko mohla mať. A nedokázala som im vysvetliť, že ja to presne takto cítim. Nebola som si totiž istá, či ten vnútorný hlas, ktorý ma vedie, mám len ja alebo ho majú aj iní, len ho nepočúvajú. Mňa totiž doslova hnal – maj deti teraz! Neviem to vysvetliť, no čo po desiatich rokoch viem presne je to, že som naozaj vďačná, že som ho poslúchla. Keby som totiž čakala a robila kariéru, ako mi všetci radili, tak ju teraz možno mám, mám vypredané koncerty, ale úprimne povedané, ani tie najväčšie úspechy by mi nedali to, čo mám teraz – šťastie a lásku. Nie som totiž stavaná na to, aby som sa večer vracala do bytu, kde nikto nie je.
Možno aj preto chýbalo málo a tento rozhovor by sme nikdy nerobili. Pred nejakým časom ste totiž mali pocit, že s kariérou nadobro končíte...
Áno, cítila som to tak, že sa už budem venovať iba rodine. Prežila som v šoubiznise veľa krásnych vecí a stretla množstvo úžasných ľudí, ale bola som presvedčená, že viac nepotrebujem ničiť svoje vnútro. Doba sa totiž mení a mení sa aj celý marketing. Keď vidím, ako sa teraz musia ženy odhaľovať, kvôli tomu, aby zaujali, aby boli na titulkách, doslova trpím.
Čo rozhodlo, že ste sa nakoniec nevzdali, nezavreli sa doma v kuchyni, ale naopak kráčate ďalej?
Najskôr vznik skladby, ktorá sa volá Iba tebe (M.K.). Ňou sa totiž spustila lavína nových pesničiek, do ktorých sa vyplavilo kompletne celé moje vnútro, všetko, čo som za desať rokov cítila a prežívala. Bola som však presvedčená, že zostanú navždy v šuplíku a budú ich počuť iba môj muž, deti a rodičia. Maroš mi však vtedy povedal: „Mária, to sú tak silné veci. Nikdy nevieš, či práve toto nepotrebuje niekto počuť. Nevieš, ako svojimi piesňami môžeš pomôcť.“ A tým mi otvoril oči.
Zdroj foto: archív Márie Čírovej
