Hlavnou úlohou štítnej žľazy je produkcia dôležitých hormónov, a to tyroxínu a trijódtyronínu. Tieto hormóny majú významný vplyv na metabolické procesy v ľudskom tele a zasahujú do energetickej rovnováhy organizmu. Najčastejšie problémy so štítnou žľazou, ktoré sa častejšie vyskytujú u žien, súvisia s nesprávnymi hladinami menovaných hormónov.
Ak je v tele nedostatok hormónov štítnej žľazy, hovoríme o takzvanej hypotyreóze, ktorá je sprevádzaná spomalením metabolizmu. Ak je ich naopak nadbytočné množstvo, ide o hypertyreózu, pri ktorej dochádza k nadmernému zrýchleniu metabolizmu. V 70 až 80 % prípadov pritom za hypertyreózou stojí takzvaná Gravesova-Basedowova choroba. Čo by sme o nej mali vedieť?
Čo je Graves-Basedowova choroba?
Gravesova-Basedowova choroba, tiež Graves-Basedowova choroba či Gravesova choroba, predstavuje autoimunitné ochorenie štítnej žľazy. Toto ochorenie je charakteristické poruchou činnosti imunitného systému. Ten nesprávne vyhodnocuje štítnu žľazu za cudzorodú látku a začne produkovať protilátky proti receptorom pre TSH – tyreostimulačný hormón produkovaný hypofýzou, ktorý stimuluje štítnu žľazu k produkcii hormónov.
Následkom toho dochádza spravidla k zväčšeniu štítnej žľazy a jej hyperfunkcii. V nadbytočnej miere sú tvorené hormóny štítnej žľazy, čo negatívne ovplyvňuje metabolizmus celého organizmu.
Gravesova-Basedowova choroba vo vyššej miere, a to 4-krát až 5-krát častejšie, postihuje ženskú časť populácie. Prepuknúť môže u kohokoľvek a v ktoromkoľvek veku, najčastejšie však k tomu dochádza pred 40. rokom života. Ochorenie v roku 1835 ako prvý popísal írsky chirurg Robert James Graves a zakrátko na to aj nemecký lekár Karl Adolph von Basedow, podľa ktorých je choroba pomenovaná.
Odporúčame: Duchennova svalová dystrofia – vrodené ochorenie so zlou prognózou. Aké príznaky sledovať už v detskom veku?
Aké má Gravesova-Basedowova choroba príznaky?
Ako sme spomenuli vyššie, Gravesova-Basedowova choroba obvykle nastupuje pred 40. rokom života. Spočiatku nemusia byť príznaky ochorenia zjavné. No v prípade, že dôjde v tele k výraznejšiemu zvýšeniu hormónov štítnej žľazy, nastupujú príznaky charakteristické pre zvýšenú funkciu štítnej žľazy, čiže hypertyreózu.
Hypertyreóza v prípade Gravesovej-Basedowovej choroby môže byť sprevádzaná zväčšením štítnej žľazy, teda vytvorením takzvanej strumy. K zväčšeniu dochádza z toho dôvodu, že štítna žľaza je v dôsledku poruchy imunitného systému neustále stimulovaná k väčšej tvorbe hormónov. Zväčší sa, aby mohla produkovať viac hormónov. Intenzita príznakov ochorenia závisí hlavne od hladín hormónov štítnej žľazy v tele.
Typické symptómy sprevádzajúce Gravesovu-Basedowovu chorobu:
-
zníženie telesnej hmotnosti (v dôsledku zrýchlenia metabolizmu),
- zvýšená tepová frekvencia,
- nepravidelná srdcová činnosť,
- trasenie rúk,
- nadmerné potenie,
- svalová slabosť, vyčerpanie,
- zlá znášanlivosť tepla,
- lámavosť vlasov a nechtov,
- nervozita, podráždenosť,
- časté vyprázdňovanie (z dôvodu zrýchlenia motility čriev),
- problémy so spánkom,
- zvýšené reflexy,
- poruchy menštruačného cyklu u žien,
- erektilná dysfunkcia u mužov,
- zníženie libida.
Približne u tretiny pacientov s Gravesovou-Basedowovou chorobou sa rozvíja takzvaná Gravesova oftalmopatia, ktorej príčinou je postihnutie okohybných svalov abnormálnymi protilátkami. Typickým príznakom sú vypuklé oči, okrem toho sa môže objavovať začervenanie očí, opuchy očných viečok, tlak a bolesť v očiach, precitlivenosť na svetlo aj poruchy zraku.
Sú známe príčiny Gravesovej-Basedowovej choroby?
Presné príčiny Gravesovej-Basedowovej choroby nie sú známe. Podobne ako iné autoimunitné ochorenia, tak aj Gravesova-Basedowova choroba je následkom poruchy imunitného systému. Prečo však u niekoho dochádza k takejto poruche imunitného systému, nemožno presne stanoviť. Odborníci uvádzajú viacero rizikových faktorov, ktoré sa môžu podieľať na prepuknutí choroby.
Pri Gravesovej-Basedowovej chorobe zohrávajú najvýznamnejšiu rolu genetické faktory. Vyššie riziko rozvoja tohto ochorenia štítnej žľazy majú spravidla osoby, u ktorých sa v rodine táto choroba už vyskytla. Ako sme spomenuli vyššie, do rizikovej skupiny patria i ženy, a to najmä vo veku do 40 rokov.
Rolu v prepuknutí choroby môžu zohrávať aj niektoré prekonané infekcie, dlhodobý fyzický stres, iné autoimunitné poruchy jedinca, tehotenstvo, fajčenie a ďalšie činitele.
Odporúčame: Guillain-Barrého syndróm – po prekonaní akých infekcií dochádza k jeho rozvoju?
Komplikácie Gravesovej-Basedowovej choroby
Gravesovu-Basedowovu chorobu je potrebné podchytiť čo najskôr, inak hrozia komplikácie. Preto pri spozorovaní vyššie spomenutých príznakov neváhajte konzultovať zdravotný stav s lekárom. Komplikácie, ktoré sa objavujú hlavne pri neliečení choroby alebo nedostatočnej liečbe, zahŕňajú:
- problémy v tehotenstve – vznik preeklampsie, potrat, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa, poruchy funkcie štítnej žľazy plodu,
- poruchy srdcového rytmu, poškodenie srdcového svalu a následné zlyhávanie srdca,
- tyreotoxická kríza – život ohrozujúci stav z dôvodu veľkého nárastu hladín hormónov štítnej žľazy.
Diagnostika Gravesovej-Basedowovej choroby
Pri diagnostike Gravesovej-Basedowovej choroby lekár v prvom rade sleduje klinické príznaky pacienta a odoberá rodinnú anamnézu. Štítnu žľazu môže vyšetriť pohľadom a pohmatom, no spravidla sú dôležité aj ďalšie vyšetrenia. Krvné testy odhalia hladiny hormónov štítnej žľazy aj prítomnosť autoprotilátok v tele.
Obvykle lekár nariaďuje aj ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy na zobrazenie jej štruktúry a vylúčenie prítomnosti nádorov. Podľa potreby sa robia ďalšie testy, napríklad odber tkaniva žľazy.
Liečba Gravesovej-Basedowovej choroby
Ak lekár diagnostikuje pacientovi Gravesovu-Basedowovu chorobu, stanoví potrebnú liečbu. Toto autoimunitné ochorenie nie je možné úplne vyliečiť. Potrebná je dlhodobá liečba s cieľom udržiavať hladiny hormónov štítnej žľazy v norme. Uplatňujú sa medikamenty na tlmenie funkcie štítnej žľazy (tyreostatiká), prípadne na elimináciu sprievodných príznakov choroby (napr. beta-blokátory).
V niektorých prípadoch sa uplatňuje aj liečba rádiojódom. Pri rozvoji Gravesovej oftalmopatie sa obvykle využívajú kortikoidy. Ak konzervatívna liečba nezaberá, lekár môže navrhnúť chirurgické riešenie, a to v podobe odstránenia časti alebo celej štítnej žľazy. Ak je pacientovi odstránená celá štítna žľaza, doživotne musí umelo dopĺňať telu hormóny štítnej žľazy.
Odporúčame: Mnohopočetný myelóm: Ako sa prejavuje toto zhubné ochorenie krvi?
