„Za mesiac sa mi pravdepodobne nepodarí schudnúť do plaviek,“ povedala som si pred dovolenkou. „Každý večer si aspoň poriadne pemzou vydrhnem tie moje popraskané päty. Keď už nebudem vychudnutá ako z módneho časopisu, tak nech mám aspoň najkrajšie päty na ostrove.“
Tento rok namiesto tradičnej dovolenky na tureckej riviére sme sa rozhodli vidieť trochu svet. Vyhral nakoniec Maurícius. Africké dobrodružstvo sa začína.
Nekonečný let
Let trvá deväť a pol hodiny z Istanbulu. Znie to hrozivo, najmä keď máte so sebou 18-mesačné dieťa. Odvaha – to mi napadlo ako prvé po rezervácii. Našťastie to bol nočný let, takže sme dúfali, že malý ho prespí. Dostali sme miesta vpredu – viac miesta na nohy, blízko k toaletám, ale aj vytrhané pilotové vlasy v prípade záchvatu plaču.
Turecké aerolinky nesklamali. Keď sa uličkou prehnal steward s vôňou čerstvých fašírok, vedela som, že hladní nezostaneme. Po vzlete nastala papučová kultúra, a to doslovne: každý si obul papuče, natiahol masku na oči, pod hlavu vankúš a sníval o oceáne.
Najmilší černosi, tropické ovocie a nespokojní Česi
Na letisku v Port Louis sme dostali víza na tridsať dní. Vonku nás ovalila neskutočná vlhkosť a čakal nás objednaný taxík. Cesta na juhozápadné pobrežie ostrova, polostrov Le Morne, trvala asi 70 minút. Tmavý taxikár s indickými koreňmi nám za ten čas vysvetlil stručnú históriu ostrova, podelil sa o historky z detstva a pri príchode do hotela nám strčil do ruky vizitku s tým, že ak budeme čokoľvek potrebovať, máme mu zavolať. My sme mu za tie jeho historky strčili do ruky 10 eur.
Na Mauríciu je práve zima. To znamená príjemných 28 stupňov, ideálne počasie pre deti. Že občas zafúka, sme vedeli. Trochu nás však prekvapilo daždivé počasie, ktoré sme si vykompenzovali v hotelovom bare a statočne odsedeli v detskom miniklube na farebných taburetkách.
Hotelový personál a miestni ľudia boli veľmi milí – ešte nepokazení masovým turizmom ani túžbou po prepitnom za každú cenu. Bielych ľudí, okrem turistov, je tu málo. Černosi s indickými črtami, praví Afričania s vypletanými vlasmi, tmavší mulati či svetlejší moslimovia – na ostrove nájdete pestrú zmes pôvodov a vierovyznaní. V školách sa učí angličtina aj francúzština, takže aj upratovačky či kuchári plynule rozprávajú týmito jazykmi.
Rôznorodosť a kultúrny mix sa odráža aj v kuchyni – a tá je fantastická. Morské plody, indické kari, francúzske omáčky aj exotické kombinácie chutí – či ste vegetarián, milovník mäsa alebo večne hladný stravník, tu si nájdete svoje.
Redakcia KzK/Michaela K.Ja by som najradšej sedela celý deň v reštaurácii a spoznávala krajinu chuťovými pohárikmi. Ale keď som sa pozrela na ten nádherný Indický oceán s tyrkysovými vlnami, bolo jasné, že sa musím hýbať. Všetky pláže sú verejné, ale hotel sa stará o poriadok a pohodlie. Každé ráno prifrčí menší traktor (čo nášmu malému prišlo ako atrakcia) a zamestnanci vyčistia pláž. Kokosové palmy, jemný piesok, mini kraby, rybárske lode a v diaľke vlny narážajúce na koralové útesy. Jednoducho raj.
V bazénovom bare sme natrafili na Čechov. Predtým som si myslela, že len my Slováci sme ufrflaní a stále s niečím nespokojní. Mýlila som sa. Pani v tyrkysových plavkách a pán s pivným bruchom a smiešnou šiltovkou na hlave boli radi, že ma stretli a mohli sa posťažovať na počasie, ventilátory na recepcii a to, že sa poriadne nestihnú opáliť. Slovákov som tu nestretla, ani Turkov, iba veselých Francúzov, zopár hladných Nemcov, hlučnú anglickú rodinku a zopár Španielov. Našinec ešte túto destináciu celkom neobjavil.
Na výlety sme sa s malým dieťaťom veľmi nedostali. Ale ostrov má čo ponúknuť – od majestátneho vrchu Le Morne s výhľadom na podmorský vodopád až po rezervácie s obrovskými korytnačkami. Môžete si objednať výlet loďou, hydroplánom alebo helikoptérou – ak teda necestujete s batoľaťom.
Čo vedieť o Mauríciu
Maurícius nie je len ďalší bod na mape – je to miesto, kde sa stretáva Afrika s Áziou, oceán s koralmi a tropický relax s kultúrnou rozmanitosťou. Tento ostrovný štát v Indickom oceáne má síce rozlohu len niečo vyše 2 000 km², no jeho atmosféra je obrovská. Let trvá síce dlhšie (z Európy okolo 11 hodín), ale odmenou je pokojná krajina plná usmievavých ľudí, úžasného jedla a pláží, ktoré si budete ukladať ako tapetu do mobilu.
A čo ešte stojí za zmienku? Miestni sú multikultúrni a milí – na deti sa tu ľudia usmievajú aj bez dôvodu. Zaujímavosťou je aj „podmorský vodopád“ – optický klam, ktorý pri pobreží Le Morne vyzerá ako vodopád padajúci pod hladinu oceánu. Ak máte dieťa, ktoré sa ľahko nadchne, bude mať oči ako taniere.
Redakcia KzK/Michaela K.Čo si určite pribaliť na dovolenku na Maurícius?
Ak sa chystáte na Maurícius, určite odporúčam zabaliť si viac než len plavky a dobrú náladu. Tento tropický ostrov je síce nádherný, ale počasie vie byť premenlivé – chvíľu slnko, chvíľu vietor, občas tropický dážď.
Nezabudnite preto na krém s vysokým SPF (ideálne viacero balení, na ostrove je dosť drahý), ľahké, priedušné oblečenie, niečo s dlhým rukávom na večer a určite aj klobúk alebo šatku na hlavu. My sme si napríklad spálili nos už v prvý deň, lebo sme si povedali, že „veď ešte tak nesvieti“.
Ak cestujete s malým dieťaťom, balenie si vyžaduje trochu viac stratégie. Formičky do piesku, obľúbená hračka, vlhčené utierky (čím viac, tým lepšie), detský krém na opaľovanie, ľahké dlhé tričko a klobúčik – to boli naše záchrany. Do príručnej batožiny odporúčam pribaliť aj niečo malé pod zub na let (ideálne niečo, čo nedrobí, a nefarbí ako v našom prípade čučoriedky), a určite aspoň jednu extra sadu oblečenia pre dieťa.
Nezabudnite ani na repelent – večer bez neho je na Mauríciu ako piknik pre komáre. Určite sa zíde aj základná lekárnička (lieky proti bolesti, niečo na trávenie, náplasti), powerbanka, vodotesné puzdro na telefón a malý ruksak alebo plážová taška. A čo je úplne najdôležitejšie – pribaľte si aj trochu trpezlivosti a úsmev. Všetko tu ide pomalšie, s pokojom a úsmevom – ale to je práve dôvod, prečo si túto dovolenku naozaj užijete.
Redakcia KzK/Michaela K.Na čo si dať na Mauríciu pozor (najmä s dieťaťom)
Aj keď sa Maurícius tvári ako pokojný raj, oplatí sa byť pripravení na pár špecifík. V prvom rade – slnečné žiarenie je tu intenzívnejšie, než sa môže zdať. Krémujte sa aj vtedy, keď je pod mrakom. My sme sa raz spálili do ružova ešte skôr, než sme vôbec vytiahli deku na pláž. Deti potrebujú ochranu ešte viac – ľahké tričko s UV filtrom, čiapku a najlepšie aj tieň. Ideálne nie pod kokosovou palmou – a tým sa dostávame k bodu dva.
Padajúce kokosové orechy. Áno, čítate správne. Možno to znie ako scéna z animáku, ale naozaj – kokos, ktorý padne z výšky niekoľkých metrov, môže poriadne udrieť. Našťastie hotelový personál väčšinou stromy kontroluje a orechy preventívne zrezáva, ale aj tak odporúčam neparkovať deku priamo pod palmou. Zvlášť nie, ak vedľa vás spí batoľa. Niektoré mamy riešia reflux, my sme riešili „kokosové letecké útoky“.
A ešte jedno malé upozornenie – komáre. Večer sa zrazu objavia zdanlivo z ničoho nič a majú evidentne radi aj európsku krv. Ak nechcete, aby sa vaše dieťa ráno zobudilo ako pomaľovaná mapa, určite majte po ruke detský repelent a niečo po štípancoch. Pridať môžete aj sieťku nad postieľku alebo aspoň moskytiéru na kočík, ak večer ešte niekam vyrazíte. A ak sa ocitnete niekde mimo hotela, dajte si pozor aj na hygienu jedla a vody – detské brušká sú citlivé.
Dovolenka na Mauríciu – áno či nie?
Ak hľadáte stabilné, horúce počasie bez obláčika, Maurícius – najmä jeho južná časť – možno nebude pre vás. Vietor tu fúka často, ale to zas ocenia milovníci vodných športov. Ak však túžite tento raj vidieť, pre rodiny s malými deťmi je v máji najvhodnejšie ubytovanie na západnom alebo severozápadnom pobreží, kde je počasie stabilnejšie, teplejšie a menej veterné. Tieto oblasti ponúkajú pokojné pláže a vhodné podmienky na oddych.
Ak však máte plné zuby preplnených rezortov s nenásytnými turistami, hlučnou hudbou do skorých ranných hodín, otrávenými čašníkmi a domácimi, ktorí vám neustále niečo vnucujú za výhodnú cenu, tak na Mauríciu zažijete opak.
Nevýhodou môže byť vzdialenosť a dlhý let, ale kompenzuje to kľudný oceán, fantastické jedlo, pohostinní ľudia a pocit, že ste skutočne ďaleko od všetkého. A to je niekedy to najviac, čo si z dovolenky môžete odniesť.
Zdroj úvodnej fotky: Redakcia KzK/Michaela K.