Vypočujem si veľa príbehov, v ktorých odozneje túžba po jednoduchšom živote. Spája sa mi s tým postreh Artura Grafa: “Byť jednoduchý, to si vyžaduje veľkú dušu...” Moja osobná aj pracovná skúsenosť hovoria, že v realite k tomu vedie cesta cez zníženie nárokov na seba. To je však to najmenej atraktívne riešenie, do ktorého sa nikomu nechce. Je to pochopiteľné, vychádzame z predpokladu, že sa musíme poriadne snažiť, aby sme napĺňali očakávania ostatných, aby nás prijali a mali radi. Je to naša kľúčová potreba, niekam patriť.
Lenže patríme aj sebe a odsúvať seba je prečin, ktorý sa nám vypomstí. Oháňame sa zvyčajne tým, ako máme toho veľa a ako sa to nedá všetko stihnúť. Čas je však skôr o hĺbke než o dĺžke, skôr o kvalite než o kvantite. Preto sa nám oplatí hľadať vo všedných veciach bohatosť, ktorá nám uniká, keď si život komplikujeme nepodstatnými detailami.
Ja si zvyknem počas dňa hľadať moment, ktorému hovorím „objímať prirodzenosť“. To môže byť moment, keď sa na vychádzke zastavíte a zadívate sa pozorne na strom inak než zvyčajne, aby ste uvideli niečo, čo vás naplní pokojom, vďačnosťou, energiou...
„Každé veľké dielo sa skladá z desiatich percent talentu a z deväťdesiatich percent tvrdej práce. Vlastnosťou veľkých ľudí je to, že kladú na seba väčšie nároky ako na iných.“
François-René de Chateaubriand
Pozri aj: Pitný režim počas jesene: Tieto nápoje ťa zahrejú v sychravých dňoch!
Nenechajte si ujsť žiadnu novinku! Sledujte nás na Google News a buďte vždy v obraze. Stačí jeden klik pre prístup k exkluzívnemu obsahu a najčerstvejším informáciám. Pripojte sa k našej rastúcej komunite informovaných čitateľov!
