Túto otázku si kladie takmer každý, kto otvorí rodinný album, pozrie si staré tablo, svadobné fotografie rodičov alebo zábery z bežného života spred 40 rokov. Tínedžeri na nich často vyzerajú ako dnešní tridsiatnici, dvadsiatnici pôsobia ako vyčerpaní dospeláci tesne pred dôchodkom a mnohé ženy či muži po štyridsiatke by dnes vizuálne zapadli medzi seniorov.
Lenže odpoveď nie je iba v tom, že staré fotky boli zrnité, ľudia sa neusmievali a nosili účesy, ktoré dnes spájame s našimi starými rodičmi. To všetko síce hralo rolu, no neboli to jediné ani najhlavnejšie dôvody. Za starším vzhľadom minulých generácií stál aj tvrdší život, fajčenie, slabá alebo žiadna ochrana proti slnečnému žiareniu, horšie zuby, menej kozmetiky, slabšia prevencia, jednotvárna strava, lacné náhrady mäsa a minimum možností, ako telu cielene dopĺňať to, čo mu chýbalo.
Nemoderný účes dokáže človeku pridať 20 rokov
Začnime tým najviditeľnejším. Účes, okuliare, oblečenie a póza dokážu s vekom urobiť viac než prvá vráska. Keď dnes vidíte mladého muža s účesom zo 70. rokov, v širokom saku a veľkých okuliaroch, mozog si ho automaticky zaradí medzi starších ľudí. Nie preto, že má starú tvár. Preto, že nosí vizuálny jazyk generácie, ktorú dnes poznáme ako staršiu.
To isté platí pri ženách. Trvalá, výrazné ramená, tvrdé líčenie, perleťový rúž, tenké obočie, kostýmček a vážny výraz dnes nečítame ako „mladistvý štýl“, hoci vtedy ho mohli nosiť aj dvadsiatničky.
Dôležité je aj to, že mnohí dnešní seniori si tento štýl ponechali celý život. Účes, okuliare, strih kabáta, kabelka, topánky či spôsob líčenia, ktorý nosili ako mladí, často nosia aj v starobe. Keď potom vidíte rovnaký vizuálny jazyk na dobovej fotke 20-ročného človeka, mozog si ho nespojí s mladosťou tej doby, ale so seniormi, ktorých stretáva dnes. Preto nám aj mladá žena s trvalou alebo mladý muž v širokom saku môže pripadať starší, než v skutočnosti bol.
Preto časť dojmu vzniká v našej hlave. Mladí ľudia z minulosti nevyzerali vždy biologicky staro. Len vyzerali dobovo. Dobovo však pre nás často znamená staro.
X / @rockiepie258
Fajčilo sa všade a tvár si to pamätala
Ďalší dôvod už nie je optický klam. Kedysi sa fajčilo všade. V kanceláriách, reštauráciách, vlakoch, autách, domácnostiach, na návštevách a dokonca aj pri deťoch. Cigareta patrila k bežnému životu a spoločnosť ju dlho nevnímala ako niečo, čo človeku ničí nielen pľúca, ale aj tvár.
Fajčenie poškodzuje kolagén a elastické vlákna v pokožke, zhoršuje prekrvenie a urýchľuje vznik vrások, ochabnutia aj unaveného výrazu. Fajčenie patrí medzi príčiny predčasného starnutia pokožky a spája sa so stratou pružnosti kože, vráskami, pigmentovými škvrnami aj suchosťou pleti.
Inak povedané, mnohí ľudia v minulosti nevyzerali staršie iba preto, že mali z dnešného pohľadu nemoderný účes. Ich pleť roky dostávala dym, toxíny, horšie prekrvenie a menej regenerácie. Keď sa to spojilo so stresom, prácou a slabšou starostlivosťou o telo, výsledok bol vidieť.
Nekvalitné víno, pivo, káva a iné patoky
Alkohol nie je zdravý ani dnes, no v minulosti ľudia často pili ešte tvrdší kaliber. Nie v zmysle luxusných destilátov, ale v zmysle lacných páleniek, domácich miešanín, presladených likérov a stolových vín, po ktorých telo nedostalo oddych, ale posledný klinec do rakvy.
Osobitná kapitola bolo lacné víno. Dnes si krabicové víno väčšina ľudí spája najmä s bezdomovcami. Kedysi sa mu však nevyhýbali ani bežné domácnosti. Lacné stolové vína, ťažké červené, sladké biele, ostrá kyselina, síričitany, bolesť hlavy a pocit, že človek nepije nápoj, ale chemicky stabilizovaný kompromis medzi hroznom, cukrom a bolesťou nasledujúceho rána. Nebolo to víno ako kultúra. Bol to lacný alkohol v pohári.
„Stolové víno“ bolo patetické označenie pre lacný chľast s krajšou nálepkou. Položiť na stôl, naliať, opiť sa. To bol celý koncept. Ak sa víno nedalo predávať cez chuť, pôvod ani kvalitu, predalo sa aspoň cez predstavu, že patrí na stôl. V skutočnosti často patrilo skôr do kategórie tekutých klincov do rakvy, po ktorých človek ráno ľutoval, že má pečeň aj hlavu.
Podobne to bolo s kávou. Dnes riešime výberovú arabiku, espresso, filter, aciditu, praženie, rastlinné mlieka a bezkofeínové alternatívy. Kedysi veľa ľudí pilo horkú, prepálenú, zalievanú kávu alebo lacné kávovinové náhrady, ktoré mali od jemnej chuti ďaleko. Dnešnému človeku by po prvom dúšku takej kávy okamžite nabehlo pálenie záhy a žalúdok by sa mu skrútil ako keď sa mokrá handra žmýka nad vedrom.
Výsledok bol jasný. Cigareta pri nekvalitnej káve, lacné víno na večer, mastné jedlo na obed, málo spánku a nulová regenerácia. To nebol životný štýl, ktorý mal človeka držať sviežeho. Bol to každodenný koktail drobných rán, ktoré sa po rokoch zapísali do tváre, pokožky aj celkovej vitality.
Podobne to vyzeralo aj pri pive. Dnes si človek môže vybrať remeselný ležiak, nefiltrované pivo, špeciál s výrazným sladovým telom alebo kvalitnú desiatku, pri ktorej cíti suroviny, nie len vodu, penu a alkohol. V minulosti však poctivé pivo s poriadnym obsahom sladu bolo podpultovkou a bežne sa kupovalo pivo dosladené cukrom.
Lacné vodové pivo bez poriadneho tela sa nepilo kvôli chuti, ale zo zvyku. Nešlo o pôžitok. Išlo o to sadnúť si, dať si polliter, ďalší polliter, zapáliť si cigaretu a zaliať deň niečím, čo bolo dostupné. Výsledok nebol kultúra piva, ale ďalší každodenný návyk, ktorý telu nepridával nič dobré.
Staré porekadlo „Nie je umenie piť, keď ti chutí. Umenie je prekonať ten odpor a piť ďalej“ znel ako vtip, ale v skutočnosti to bol tréning vlastného rozkladu. Odpor tela sa neberie ako varovanie, ale ako prekážka, ktorú treba prekonať. Žalúdok protestuje, hlava sa bráni, chuťové bunky cúvajú, no človek si ešte povie, že teraz sa ukáže, čo vydrží. To nie je kultúra pitia. To je návod, ako ignorovať posledné brzdy, ktoré telo ešte má.
X / @jarreddjohnson
Slnko kedysi znamenalo zdravie, nie starnutie pokožky
Dnes si časť ľudí dáva SPF krém aj vtedy, keď ide len do práce alebo na kávu. Kedysi sa k slnku pristupovalo úplne inak. Opálená pokožka symbolizovala zdravie, dovolenku, prácu vonku, šport a dobrý život. Deti trávili celé dni na slnku, dospelí pracovali bez ochrany a opaľovací krém nepatril ku každodennej výbave.
Lenže práve UV žiarenie patrí medzi najväčších vinníkov viditeľného starnutia pokožky. Na miestach vystavených slnku môže až 90 % starnutia kože súvisieť s poškodením UV žiarením.
To je obrovský rozdiel. Ak niekto vyrastal celé desaťročia bez ochrany pred slnkom, pleť mohla skôr stratiť pružnosť, získať pigmentové škvrny, hrubšiu textúru a hlbšie vrásky okolo očí. To všetko pridáva roky aj človeku, ktorý sa cíti mladý.
Strava zasýtila, ale nevyživila
Veľkú úlohu zohrávala aj strava. Mnohé domácnosti nevarili podľa toho, čo telu dodá bielkoviny, vlákninu, vitamíny, minerály a kvalitné tuky. Varili podľa toho, čo bolo lacné, dostupné, sýte a čo nakŕmilo celú rodinu. Na stole preto často končili zemiaky, chlieb, múčne jedlá, ryža, cestoviny, omáčky, lacné údeniny, paštéty a jedlá, ktoré mali predovšetkým zaplniť žalúdok.
Kedysi sa nejedlo pre vitalitu. Jedlo sa preto, aby človek vládal ísť do práce, na pole, do fabriky, do školy alebo zvládnuť ďalší deň. Kalórie boli. Stavebný materiál pre telo často chýbal.
Slepý guláš: jedlo, ktoré mäso poriadne nevidelo
Dobovým symbolom takejto kuchyne bol slepý guláš. Názov znie nevinne, no v skutočnosti presne vystihuje realitu. Bol to guláš, ktorý mäso často ani nevidel. Základ tvorili zemiaky, cibuľa, paprika, voda, masť alebo olej. Zahustiť sa dal múkou, prípadne samotným škrobom zo zemiakov. Keď sa doň pridalo niečo „mäsové“, často nešlo o mäso, ale o párky, točenú salámu, kabanos, lacnú klobásu alebo špekáčiky.
To bol trik mnohých jedál minulosti. Tvárili sa ako plnohodnotné jedlo, no v skutočnosti išlo o zmes lacnej energie, soli, tuku a výraznej chuti. Lacná údenina dodala pocit, že v hrnci predsa len niečo je. Lenže pri najlacnejších náhradách mäsa sa často neplatilo za kvalitnú surovinu, ale za tuk, kože, odrezky, spojivá, múku, sóju, koreniny a dymovú arómu.
Slepý guláš nebol symbolom romantickej vynaliezavosti starej kuchyne. Bol to symbol núdze. Človek sa najedol, ale telo nedostalo to, čo by potrebovalo na svaly, regeneráciu, pokožku a dlhodobú silu.
Granadír a francúzske zemiaky
Granadír, francúzske zemiaky, zemiaky s cestovinou, zapekané zvyšky, chlieb k omáčke, chlieb k polievke, chlieb takmer ku všetkému. Bola to kuchyňa plného žalúdka, nie kuchyňa vitality.
Granadír postavil jedlo na zemiakoch, cestovine, cibuli a lyžičke mletej papriky. Francúzske zemiaky spojili vajce, lacnú údeninu a smotanu. Na tanieri to zasýtilo. Do tela však človek dostal najmä škrob, tuk, soľ a lacnú náhradu bielkovín.
Bielkoviny pritom potrebujeme na udržiavanie svalov a fyzickej funkcie. Výskum pri starších ľuďoch ukazuje, že vyšší príjem bielkovín môže pomáhať pri prevencii straty svalovej hmoty a pri udržiavaní muskuloskeletálneho zdravia. Človek potom nepôsobí iba chudšie alebo slabšie. Pôsobí staršie.
Raňajky z téglika a konzervy
Dnes sa môžeme uškrnúť nad tým, že ľudia raňajkujú fajnové proteínové kaše, grécky jogurt, ovsené vločky, cereálie, tvaroh, smoothie alebo chia semienka. Nie všetko z toho je automaticky zdravé. Mnohé cereálie sú len sladký marketing v peknej krabici. No zmenil sa aspoň ideál. Dnešné raňajky sa často prezentujú ako niečo, čo má telu dodať bielkoviny, vlákninu, minerály alebo pomalšiu energiu.
V minulosti vyzeral rýchly štart dňa často úplne inak. Rožok s vlašákom. Chlieb s treskou. Májka natretá na biely rožok. Párky. Saláma. Tavený syr. Horčica. Zaváraná uhorka. Jedlá, ktoré stáli na tuku, soli, octe, majonéze, konzervovaní a výraznej chuti.
Takéto jedlo malo jednu výhodu - človek neodišiel z domu hladný. Lenže sýtosť nie je to isté ako výživnosť. Nie je náhoda, že človek, ktorý ráno zjedol rožok s majonézovým šalátom, na obed granadír a večer chlieb s paštétou, nepôsobil po rokoch ako reklama na vitalitu. Telo síce dostalo kalórie, ale často nedostalo materiál, z ktorého by si dlhodobo udržiavalo svaly, pleť, zuby a sviežosť.
Jediné výživové doplnky boli Celaskon a rybí tuk
Dnes má človek problém skôr opačný. V lekárni, drogérii alebo e-shope ho zavalí horčík, zinok, vitamín D, B-komplex, kolagén, proteín, kreatín, omega-3, probiotiká, elektrolyty, multivitamíny, vláknina aj špeciálne doplnky pre vlasy, pleť, kĺby, spánok či imunitu.
Nie všetko potrebuje. Nie všetko funguje tak, ako sľubuje reklama. Doplnky stravy nenahrádzajú pestrú stravu, no ak má dnešný človek v strave dieru, vie ju aspoň pomenovať, zmerať a cielene riešiť.
V minulosti to vyzeralo inak. Bežný človek poznal Celaskon, rybí tuk a pár jednoduchých vitamínových prípravkov. Výber bol úzky, informácie slabé a prístup často pripomínal vetu: „Daj si, to ti neuškodí.“ Lenže pri doplnkoch to neplatí vždy.
Rybí tuk je dobrý príklad. Staršie generácie ho poznali ako takmer povinný symbol zdravia, najmä pri deťoch. Lenže rybí tuk, najmä olej z treščej pečene, neznamená iba „zdravý tuk“. Môže prinášať aj vysoké dávky vitamínov A a D. Vitamín A patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch, telo ho ukladá najmä v pečeni a pri nadmernom príjme sa môže hromadiť. Pri vitamíne D môže nadmerný príjem zo suplementov v extrémnych prípadoch viesť k zlyhaniu obličiek, kalcifikácii mäkkých tkanív, poruchám rytmu srdca a ďalším vážnym následkom.
Pointa nie je v tom, že rybí tuk bol čisté zlo. Pointa je v tom, že kedysi sa veľa vecí riešilo naslepo. Dieťa mohlo jesť rožky, zemiaky, lacné údeniny, paštéty a majonézové šaláty, no riešením bývala tabletka Celaskonu alebo lyžica rybieho tuku. Nie premyslená výživa. Nie krvné testy. Nie vedomosť, čo telu naozaj chýba.
Naši starí rodičia často nemali pestrú stravu ani pestré doplnky. Mali vieru, že keď je niečo odporné, musí to byť zdravé. Dnes už vieme, že telo nepotrebuje hrdinstvo pri lyžici rybieho tuku, ale pravidelný prísun živín, ktoré vie skutočne využiť.
Zuby menia tvár viac, než si myslíte
Keď hodnotíme vek človeka, nepozeráme sa iba na vrásky. Všímame si aj zuby, úsmev, čeľusť a celkovú vitalitu tváre. Horší chrup, chýbajúce zuby, neliečené zápaly, tmavšie zuby alebo krivé postavenie dokážu človeku opticky pridať roky.
Dnešný človek má oveľa väčšiu šancu dostať sa k dentálnej hygiene, strojčekom, implantátom, bieleniu, lepším plombám a pravidelnej prevencii. Kedysi sa zuby často riešili až vtedy, keď boleli. Výsledok bolo vidieť na úsmeve aj na súmernosti tváre.
Zdravý chrup nepôsobí mladšie len esteticky. Hovorí aj o tom, že telo má lepšiu starostlivosť, menej zápalov a viac možností opravy. To všetko mení výraz tváre.
Kozmetika a prevencia neboli bežná rutina
Dnes používa veľa žien aj mužov hydratačný krém, SPF, retinol, séra, kyseliny, kolagénové doplnky, kvalitnejšie šampóny, kozmetické ošetrenia alebo aspoň základnú starostlivosť z drogérie. Pred 40 rokmi to nebola bežná norma, najmä pri mužoch.
Muž, ktorý by si kedysi riešil pleť, krém pod oči alebo ochranu pred slnkom, mohol pôsobiť čudne. Dnes je to bežná súčasť starostlivosti o seba. Ženy síce kozmetiku používali aj v minulosti, no možnosti boli menšie, výber slabší a prevencia sa neriešila tak systematicky.
Dnešný štyridsiatnik teda nemusí vyzerať mladšie preto, že má lepšie gény. Často má len lepšie návyky, lepšie produkty, viac informácií a menší pocit hanby z toho, že sa o seba stará.
Instagram / @verawang
Vera Wang a Jared Leto ukazujú opačný extrém
Vera Wang má 76 rokov. Jared Leto má 54 rokov. Obaja patria medzi známe tváre, pri ktorých ľudia pravidelne riešia, prečo vyzerajú ako dvadsiatnici.
Lenže toto nie je bežná realita. Je to opačný extrém. Vera Wang v rozhovore pre Elle spomínala spánok, vyhýbanie sa slnku, prácu a to, že nikdy nestavala celú identitu na boji proti veku. Jared Leto už pred rokmi hovoril o dlhoročnom vegetariánsko-vegánskom stravovaní, spánku, starostlivosti o seba a zdravšom životnom štýle.
Treba však povedať aj menej romantickú časť pravdy. Celebrita nestarne ako človek, ktorý celý život vstáva o piatej, fajčí v kuchyni, raňajkuje rožok s vlašákom, na obed zje granadír a večer si dá chlieb s paštétou. Vera Wang ani Jared Leto nie sú dôkaz, že vek neexistuje. Sú dôkaz, čo dokáže kombinácia dobrých génov, disciplíny, peňazí, pohybu, kontroly stravy, kvalitného spánku, špičkovej starostlivosti, stylistov, kaderníkov, dermatológov, dobrého svetla a profesionálnej fotografie.
Naši starí rodičia často žili v režime „nejako vydržať“. Dnešné celebrity žijú v režime „udržiavať sa“. Jeden svet poznal Celaskon, rybí tuk, lacnú údeninu, slnko bez SPF a cigaretu pri káve. Druhý svet pozná trénera, výživára, laser, dentálnu hygienu, kvalitný spánok, drahú kozmetiku a fotografa, ktorý vie, z ktorej strany dopadá najlepšie svetlo.
Vera Wang a Jared Leto neukazujú, že sedemdesiatka môže prirodzene vyzerať ako dvadsiatka. Ukazujú skôr to, že človek s peniazmi, disciplínou, dobrými génmi a modernou starostlivosťou starne úplne inak než generácia, ktorá žila na lacnom jedle, cigaretách, slnku a predstave, že krém na tvár je zbytočný luxus.
Život bol tvrdší a dospelosť prišla skôr
K tomu všetkému treba pripočítať životné tempo. Mnohí ľudia začali pracovať skoro, mali deti skôr, riešili bývanie, manuálnu prácu, nedostatok, prácu na zmeny, starosti a menší priestor na oddych. Dospelosť sa kedysi neoddeľovala tak ako dnes. Človek sa rýchlejšie zaradil do roly matky, otca, pracovníka, živiteľa, gazdinej alebo človeka, ktorý „má byť vážny“.
Tento tlak sa premietal aj do vzhľadu. Ľudia sa menej hrali na mladosť. Obliekali sa dospelejšie, správali sa formálnejšie a často od seba ani nečakali, že budú po štyridsiatke vyzerať ako po vysokej škole.
Dnes sa hranice posunuli. Štyridsiatnici nosia tenisky, cvičia, cestujú, chodia na festivaly, používajú kozmetiku, riešia stravu a nechcú automaticky vyzerať „usadene“. Päťdesiatnik dnes pokojne vyzerá ako niekdajší tridsiatnik, pretože sa tak oblieka, hýbe, fotí aj prezentuje.
Staré fotky ešte pritvrdili realitu
Nesmieme zabudnúť ani na samotné fotografie. Dnes sa fotíme neustále. Vyberáme najlepší uhol, svetlo, výraz, pózu a niekedy aj filter. Mobil spraví desiatky záberov a človek zverejní ten, na ktorom vyzerá najlepšie.
Kedysi vznikalo fotiek málo. Často na svadbe, oslave, na doklady, v škole alebo pri výnimočnej udalosti. Ľudia stáli strnulo, tvárili sa vážne, mali formálne oblečenie a fotograf ich zachytil v ostrom svetle. Mladý človek v obleku, s vážnym výrazom, staromódnym účesom na zrnitej fotke bude automaticky pôsobiť staršie než dnešný rovesník v mikine, prirodzenom svetle a s uvoľneným postojom.
Staré fotky teda neklamú úplne. Skôr ukazujú tvrdšiu realitu cez ešte tvrdší filter doby.
Takže prečo ľudia v minulosti vyzerali staršie?
- Nosili účesy, okuliare a oblečenie, ktoré dnešní seniori nosievajú dodnes, preto si tento štýl podvedome spájame so starobou.
- Fajčenie, pobyt na slnku bez SPF a slabšia starostlivosť o pleť urýchľovali viditeľné starnutie pokožky.
- Jednotvárna strava plná lacných príloh, údenín, paštét a majonézových šalátov často zasýtila, ale telu nedala dosť kvalitných živín.
- Nekvalitný alkohol, lacné stolové vína, vodové pivo, prepálená káva a cigarety vytvárali každodennú záťaž, ktorá sa po rokoch zapísala do tváre.
- Horší chrup, slabšia prevencia, menej kozmetiky a obmedzené doplnky stravy menili celkový výraz aj vitalitu človeka.
- Dnešní ľudia majú viac informácií, lepšiu starostlivosť, pestrejšiu stravu, pohyb aj možnosti, ako si udržať mladší vzhľad.
Tvár minulosti neformoval len vek, ale celý spôsob života
Keď dnes pozeráme staré fotografie, často nemáme pocit, že vidíme mladých ľudí. Vidíme unavené tváre, tvrdšie črty a generáciu, ktorá dospela oveľa skôr než tá dnešná. Za starším vzhľadom však nestál iba vek samotný, ale kombinácia fajčenia, slnka bez ochrany, horšej stravy, menšej prevencie, náročnejšieho života aj úplne iného pohľadu na starostlivosť o telo. Moderný človek síce nezastavil starnutie, no vďaka lepšej výžive, kozmetike, pohybu a väčšiemu dôrazu na zdravie dnes starne úplne inak než generácie pred ním.
Zdroj úvodnej fotky: X / @jarreddjohnson
0 komentárov