Som príliš vystresovaná/-ý, unavená/-ý, vzrušená/-ý, aby som to robil/-a teraz. Teraz nie som v tom správnom duševnom rozpoložení. Nemám náladu riešiť to práve teraz.
Poznáte to? Niekedy na ospravedlnenie svojej nečinnosti používame emócie.
Presvedčíme sa, že z nejakého dôvodu nie je práve ten správny čas, aby sme niečo robili či riešili, a že bude lepšie, keď počkáme na ten „ideálny moment".
Pozri aj: Odteraz už šupky z jablka nebudeš vyhadzovať! Pozri, čo všetko dokážu
„Je to paradoxné, ale schopnosť byť sám je predpokladom schopnosti milovať. Kto sa pokúsi byť sám so sebou, pozná, aké je to ťažké. Pocíti nepokoj, nervozitu, či dokonca úzkosť. Bude mať sklon k tomu, aby svoju neochotu pokračovať zdôvodnil úvahou, že to nemá cenu, že je to hlúposť, že to zaberá príliš veľa času.
(Erich Fromm)
V tomto je obrovské nebezpečenstvo. Takéto odkladanie totiž znemožňuje „emocionálnu transparentnosť", čo je schopnosť poznať svoje pocity, rozumieť im a potom o nich aj hovoriť, aby ich mohli pochopiť tiež ostatní. Keď budete mať najbližšie chuť svoj pocit odložiť, spomeňte si na to, že si tým vlastne ubližujete. Taký odparkovaný či prehliadnutý pocit sa totiž vráti späť s väčšou intenzitou a v nestráženej chvíli si povie, čo potrebuje.
Odporúčame: Preplnená domácnosť? Ukážeme ti, ako sa zbaviť zbytočných vecí
