O presných príčinách vzniku sa v prípade zhubných nádorových ochorení hovorí pomerne ťažko. Obvykle sa o rakovine hovorí ako o multifaktoriálnom ochorení, na vzniku ktorého sa môžu podieľať rôznorodé vonkajšie aj vnútorné činitele. Avšak, výskyt viacerých rizikových faktorov u jedinca automaticky neznamená, že dôjde k vzniku rakoviny a platí to aj naopak.
Pri niektorých druhoch rakoviny je známych len málo činiteľov vplývajúcich na rozvoj choroby, pričom môžu byť dokonca i slabo preukázané. Pri iných nádoroch zase odborníci dobre vedia, ktoré rizikové faktory zohrávajú významnú rolu vo vzniku nádoru.
Jedným z rizikových faktorov pri konkrétnych zhubných ochoreniach môže byť aj genetická predispozícia. Reč je o dedičných formách rakoviny, pri ktorých je zvýšené riziko vzniku rakoviny z dôvodu prítomných poškodených génov, respektíve mutácií v génoch. Tie sa v rodine prenášajú z rodičov na potomkov.
K známym mutáciám podieľajúcim sa na vzniku rakoviny môžeme zaradiť aj BRCA mutácie. Riziko ktorých chorôb zvyšujú a ako zistiť, že sme ich nositeľmi?
Čo sú BRCA gény?
Takzvané BRCA gény sú gény v ľudskom tele, ktorých produkty sa podieľajú na kontrole bunkového cyklu a oprave poškodenej DNA. V bunke napomáhajú opravovať poškodené úseky deoxyribonukleovej kyseliny, ktorá je zodpovedná za prenos genetickej informácie. Za normálnych okolností prispievajú k ochrane bunky pred rozvojom rakoviny.
Radíme ich teda medzi takzvané tumor supresorové gény, respektíve nádorové supresorové gény. V prípade, že je sú BRCA gény poškodené, teda je na nich prítomná nejaká mutácia, zvyšuje sa riziko vzniku niektorých zhubných nádorových ochorení. V každej bunke sú pritom prítomné dve sady BRCA génov, od matky a od otca.
Mutácie v BRCA génoch sa dedia autozomálne dominante, čo znamená, že dedičnosť nie je viazaná na pohlavie, pričom stačí zdedenie jedného poškodeného génu (od matky alebo otca) k tomu, aby sa u jedinca zvýšilo riziko vzniku konkrétnych nádorových ochorení. V prípade poškodenia druhej normálnej sady BRCA génov v priebehu života dochádza k vzniku rakoviny.
Odporúčame: Rakovina kože ohrozuje každého z nás. Tu je 7 hlavných zásad prevencie!
Riziko ktorých nádorov zvyšujú BRCA 1 a BRCA2 mutácie?
Označenie BRCA je odvodené z anglického BReast CAncer genes (v preklade gény rakoviny prsníka). V ľudskom tele sa BRCA gény nachádzajú v dvoch typoch, označované sú ako BRCA1 a BRCA2. Gén BRCA1 sa nachádza na 17. chromozómovom páre a gén BRCA2 na 13. chromozómovom páre. Podľa toho, ktorý gén je poškodený, rozoznávame mutáciu BRCA1 a mutáciu BRCA2.
Už z názvu génov vyplýva, že mutácie BRCA1 a BRCA2 zvyšujú v prvom rade riziko vzniku rakoviny prsníka. Riziko karcinómu prsníka stúpa u nositeľky BRCA mutácií až nad 80 %. Avšak, riziko rakoviny prsníka z dôvodu spomínanej mutácie, sa zvyšuje aj u mužov.
Zvýšené riziko u nositeľov genetických mutácií BRCA je celoživotné, pričom u žien sa dedičná forma rakoviny prsníka vyvíja obvykle v omnoho mladšom veku, a to niekedy už po 30. roku života.
Okrem rakoviny prsníkov je u nositeľov BRCA mutácií zvýšené v porovnaní s bežnou populáciou aj riziko vzniku týchto nádorových ochorení:
-
rakoviny vaječníkov u žien (cca 40 % riziko pri BRCA1, cca 20 % riziko pri BRCA2 – pre porovnanie je riziko u žien bez mutácie menšie ako 2 %),
- rakoviny prostaty u mužov,
- rakoviny pankreasu a žalúdka,
- melanómu.
Ako zistiť, že som nositeľom BRCA mutácie?
Zistiť prítomnosť mutácie génu BRCA1 alebo BRCA2 je dnes možné. Využíva sa najčastejšie krvný test. Odobratá vzorka krvi je zaslaná do laboratória, kde je podrobená analýze DNA. Na výsledky je zvyčajne potrebné čakať niekoľko týždňov (4 až 6 týždňov).
Negatívny výsledok testu znamená, že v BRCA génoch nebolo nájdené žiadne poškodenie. Takýto výsledok vyšetrenia však neznamená, že sa u jedinca nerozvinie rakovina. Stále u neho existuje riziko ako u bežnej populácie.
Naopak pozitívny výsledok testu informuje o tom, že jedinec je nositeľom dedičnej mutácie génov BRCA1 alebo BRCA2, čo znamená podstatne vyššie riziko spomenutých nádorových ochorení.
Dnešné testy na BRCA mutácie dokážu odhaliť veľkú časť rôznorodých mutácií v génoch BRCA1 a BRCA2, avšak, stále sa vyskytujú aj mutácie, ktoré moderná medicína odhaliť ešte nevie, prípadne neboli doposiaľ identifikované. Vyvíjajú sa stále nové modely testov a rovnako stále pokračuje štúdium génových mutácií.
Odporúčame: Akútna myeloidná leukémia – koho postihuje najčastejšie a aké má príznaky?
Indikácie k testovaniu na BRCA mutáciu
Testovanie na BRCA1 a BRCA2 mutácie sa odporúča vo viacerých prípadoch. Samozrejme, prvou hlavnou indikáciou k vyšetreniu je rodinná anamnéza, a to predovšetkým potvrdená mutácia BRCA génov v blízkej rodine, najmä u rodičov, súrodencov, starých rodičov. Genetické testovanie sa rovnako odporúča spravidla v týchto prípadoch:
-
výskyt rakoviny prsníka v rodine pred dosiahnutím veku 45 rokov aspoň u jedného blízkeho príbuzného,
-
výskyt rakoviny vaječníkov v rodine pred dosiahnutím veku 45 rokov aspoň u jedného blízkeho príbuzného,
-
výskyt rakoviny prsníka alebo vaječníkov u troch a viacerých príbuzných bez ohľadu na vek,
-
výskyt obojstranného karcinómu prsníka do 40. roku života,
-
osobná anamnéza rakoviny prsníka alebo vaječníkov v mladom veku,
-
výskyt rakoviny prsníka a vaječníkov súčasne,
-
osobná anamnéza rakoviny prsníka u mužov,
-
výskyt mužskej rakoviny prsníka v rodine,
-
osobná anamnéza dvoch alebo viacerých druhov rakoviny,
- výskyt dvoch alebo viacerých príbuzných s rakovinou prostaty alebo rakovinou pankreasu.
Čo robiť, ak som nositeľom BRCA mutácie?
Pozitívny výsledok na prítomnosť BRCA mutácií ešte neznamená, že u jedinca naozaj prepukne rakovina. Avšak, riziká, a to hlavne pri rakovine prsníka a vaječníkov, sa zvyšujú naozaj výrazne. Lekár by mal preto jedincovi s BRCA1/BRCA2 mutáciou objasniť možnosti v rámci prevencie, respektíve zníženia rizika vzniku rakoviny.
Uplatňujú sa viaceré metódy, v prvom rade sa zvyšuje frekvencia skríningu rakoviny. To znamená, že jedinec je viac sledovaný a častejšie testovaný. Napríklad u žien po 20. roku života sa obvykle vykonáva ultrazvukové vyšetrenie pŕs dvakrát ročne a po 30. roku sa obvykle už začína s pravidelnou mamografiou (s ktorou sa u bežnej populácie začína až po 40. roku života). Tiež sa uplatňuje pravidelná magnetická rezonancia. Mužskí nositelia BRCA mutácií sú obvykle viac sledovaní po 30. roku života.
Častejšie prehliadky a vyšetrenia síce neznížia riziko vzniku nádoru, no pomôžu ho včas odhaliť v ranných štádiách, ktoré sú obvykle ľahšie liečiteľné. U niektorých pacientov sa na zníženie rizika rakoviny využívajú aj medikamenty. V rámci ochrany pred rakovinou sa u nositeliek BRCA mutácií odporúča profylaktická mastektómia a adnexektómia, číže odstránenie prsných tkanív alebo vaječníkov. Po týchto zákrokoch nie je riziko rakoviny nulové, ale je minimálne.
Je možné zabrániť prenosu BRCA mutácie na potomka?
Ak je jeden z rodičov nositeľom BRCA1/BRCA2 mutácie, pri každom tehotenstve existuje 50 % riziko, že poškodený gén potomok zdedí. Zabrániť prenosu je možné len pri umelom oplodnení, pri ktorom je embryo otestované na prítomnosť mutácie. V prípade, že nie je nositeľom poškodeného génu, môže byť implantované do maternice.
