Ktorá zo žien by nemala rada voňavé obláčiky parfumov?! Vedia tak krásne podčiarknuť upravenú vizáž a napokon aj osobnosť samotnej nositeľky vône. Kvetinové či drevité zložky parfumov, o ktorých sa hovorí pomerne často, no a možno ich už aj máte „v malíčku“, však väčšinou reprezentujú len časť obsahu ukrývajúceho sa v krásnom a dizajnovom flakóne.
Viete, ktoré živočíšne zložky bývajú súčasťou tých najluxusnejších parfumov? Sú vysoko cenené, avšak ich pôvod vás s veľkou pravdepodobnosťou šokuje! Tu sú tri z týchto zaujímavých a možno až kontroverzných zložiek.
Castoreum – análne žľazy bobra
Asi vás veľmi nepotešíme informáciou, že látka, ktorú vylučujú bobry zo svojich žliaz umiestnených pri ritnom otvore, sa okrem iného nachádza aj v drahých parfumoch. Týmto sympatickým hlodavcom však prírodná aróma a tekutina z ich žliaz slúži na dôležité úkony – mazanie kožušiny či označenie si svojho teritória. Vôňa a aj farba látky castoreum závisí od toho, čím sa konkrétne daný bobor živí. Sila tejto vône je však značná a pripomína vanilku alebo maliny. V parfumoch sa používa predovšetkým na udržanie stálosti ostatných zložiek. Okrem parfumov sa však daná látka používa aj v iných produktoch, napríklad v osviežovačoch vzduchu, cukrovinkách, alkoholických nápojoch či cigarách.
Ambra – veľrybí výlučok
Predstavte si, že sa len tak prechádzate po pláži, keď tu zrazu zakopnete o akúsi nevábnu voskovú hmotu. Predpokladáme, že by ste znechutene objekt obišli a pokračovali ďalej. No vedzte, že by ste urobili chybu!
Síce výzor tejto nažltlej hmoty nie je príťažlivý, no jej hodnota je vyvažovaná zlatom. Dalo by sa povedať, že ide o poklad. A nič to nemení na tom, že ide v podstate o výlučok veľryby, expresívnejšie povedané – zvratok. I keď niektorí odborníci predpokladajú, že by mohlo ísť aj o výlučok z opačnej strany tohto morského obra. Ambra sa používa už od 13. storočia na výrobu tých najluxusnejších parfumov. Za vznik ambry vďačíme morskému cicavcovi – vorvaňovi tuponosému. Ambra vzniká v jeho tráviacom trakte z dôvodu ochrany žalúdka a čriev pred mechanickým poškodením. Lepkavá hmota obaľuje tvrdé chitínové zvyšky potravy a keď sa nahromadí, tak musí ísť jednoducho von. Ambra sa využíva predovšetkým ako fixatér, ktorý spôsobuje, že vás bude vôňa parfumu sprevádzať veľmi dlho, ale rovnako dokáže prehĺbiť a zvýrazniť ostatné živočíšne zložky parfumu.
Pižmo, mošus – pôvodne smrad
Obľubujete orientálne vône? Tak ste sa možno dostali do kontaktu s pravým pižmom živočíšneho pôvodu, ktoré je mimoriadne cenené. Patrí medzi najpríjemnejšie vône živočíšneho pôvodu, avšak o vôni možno hovoriť až v jeho rozriedenej podobe, pretože čistý pižmový zápach možno označiť aj za smrad. Pižmo, iným slovom aj mošus, sa získava zo zvláštnych žliaz uložených vo vačkoch blízko pohlavného ústrojenstva samca kabara pižmového (Moschus moschiferus), ktorý pripomína kamzíka. Pižmo vonia rôzne, a to podľa veku kabara a aj podľa ročného obdobia. Okrem obľúbenej vône sa v parfumoch využíva na stabilizáciu ostatných zložiek.
Živočíšne či umelé?
Zložky parfumov, o ktorých bola reč, bývajú súčasťou tých najluxusnejších a najdrahších parfumov. Castoreum, ambra či pižmo sú silné, trvácne a ako sme spomínali, fungujú ako dokonalé ustaľovače vôní. Keďže však ide o veľmi vzácne zložky, bývajú v parfumoch bežne nahrádzané ich syntetickými (umelo vyrobenými) kópiami. Na jednej strane môže ísť o skvelú správu, avšak na druhej strane umelé náhrady spôsobujú, že parfumy rýchlejšie vyprchajú a nie sú také silné.
