„Sprav mi turka, Miška,” počúvam niekedy od mojej maminy. Turek alebo turecká káva je obľúbeným budičom a nápojom viacerých z nás. Horúca para stúpajúca zo šálky, omamná vôňa kávových zrniek a tá lahodná chuť – kto by odolal?! Odkiaľ však káva pochádza? Aký je jej pôvod? A ako sa pripravuje pravá turecká káva? Poďme sa na to bližšie pozrieť.
Kde sa vzala?
Káva bola prvýkrát objavená v Etiópii. Konkrétne to bol pastier menom Kaldi, ktorý zbadal, že jeho kozy po tom, ako zjedli bobule z jedného kríku, začali mať veľa energie. Z Etiópie sa káva rozšírila na Arabský poloostrov. V pätnástom storočí sa v Jemene začala káva pestovať a v šestnástom storočí bola známa už aj v Perzii, Sýrii, Egypte a Turecku. Do Európy sa dostala v sedemnástom storočí.
Ako vznikla turecká káva a ako sa dostala do Turecka, nie je celkom jasné. Existuje niekoľko teórií. Jedna z nich hovorí, že v roku 1517 osmanský guvernér v Jemene Özdemir Paşa predstavil kávu vtedajšiemu sultánovi Süleymanovi Veľkému. Tomu sa tento nápoj natoľko zapáčil, že káva dostala pečať o schválení.
Druhá z teórií vraví, že kávu priniesli v roku 1554 Hakam a Shams zo Sýrie, ktorí sa sem presťahovali a otvorili si obchody s kávou.
Pozri aj: Návod, ako vyčistiť kávové škvrny: Zlezú zo sedačky aj oblečenia!
Ako ju správne pripraviť
Po tom, ako sa káva dostala do Turecka, sultánovi pracovníci v kuchyni paláca s kávou experimentovali. Skúšali rôzne metódy prípravy tohto čierneho nápoja. Až nakoniec prišli na najvhodnejší spôsob prípravy a vychutnania si kávy.
Ako na to?
Turecká káva sa pije z maličkých šálok. Na jednu šálku kávy potrebujeme jednu väčšiu čajovú lyžičku kávy (lyžičku na dezerty). Do tureckej kávy sa cukor nepridáva po uvarení, ale počas varenia. Pije sa na tri spôsoby, a to: bez cukru, stredne sladká (1 lyžička cukru) alebo sladká (2 lyžičky). Najlepšia značka kávy je Kurukahveci Mehmed Efendi.
Čo potrebujeme (jedna malá šálka kávy):
- džezvu
- 1 väčšiu čajovú lyžičku tureckej kávy
- 1 väčšiu čajovú lyžičku cukru
- 1 šálku studenej vody
Tradičná turecká káva sa varí v takzvanej džezve – medenej, cínovej nádobe s rúčkou. Dnes je táto nádoba ľahko dostupná na internete. Do džezvy vložíme lyžičku kávy, cukru podľa chuti a za šálku vody. Všetko premiešame a položíme na sporák. Varíme na strednom ohni. Keď sa začne vytvárať pena, lyžičkou ju odoberieme a dáme do šálky. Keď káva začne vrieť, odstavíme ju z ohňa a nalejeme do šálky. Turecká káva musí mať peknú sýtu penu. Až vtedy je to tá pravá turecká káva. Niektorí pridávajú do kávy rôzne korenia, ako napríklad kardamón či šafrán.
Servírovanie
Turecká káva sa podáva so sladkosťou – dezertom s názvom lokum (tvrdé želé rôznych príchutí) a s pohárom vody. Servíruje sa v tradičných zdobených šálkach.
Prečo je turecká káva špeciálna?
Príprava tureckej kávy patrí medzi najstaršie spôsoby príprav tohto tmavého moku. Spôsob, akým sa káva pripravuje, je tiež od roku 2013 zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Turecká káva nie je len nápoj, ktorý má zahnať únavu. Po celom Turecku vzniklo niekoľko kaviarní, kde si ľudia nielen vychutnávajú svoju kávu, ale takisto aj konverzujú, stretávajú sa, debatujú, zdieľajú svoje názory, čítajú knihy. Káva hrá dôležitú úlohu v sociálnom živote.
Turecká káva je i súčasťou pytačiek. Keď ženích prichádza so svojimi rodičmi k rodine budúcej nevesty požiadať o ruku svojej vyvolenej, čaká ho jedna výzva. Úlohou nevesty je uvariť kávu. Pre všetkých s cukrom, len ženíchovi šupne do kávy za lyžičku soli. Ak ženích poslušne kávu vypije, prejaví tak svoju vôľu a pripravenosť sa oženiť.
V Turecku sa taktiež dodržuje tradícia veštenia z kávy – fal. Po dopití kávy sa šálka prevráti na podšálku a počká sa, kým vychladne. Potom vám z usadenín kávy v šálke skúsená žena porozpráva, čo vás čaká a neminie.
Jedno turecké príslovie hovorí: „Káva by mala byť čierna ako peklo, silná ako smrť a sladká ako láska.” Dostali ste chuť?
