Keď sa povie herpes vírus, každému asi ako prvý na um príde opar na perách. Herpetické vírusy sú však pôvodcom dlhého radu zdravotných ťažkostí, nielen otravného oparu, ktorý sa objaví vždy v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Rôzne typy týchto vírusov spôsobujú aj genitálny opar, ovčie kiahne a pásový opar či takzvanú šiestu chorobu. Medzi herpetické vírusy patrí i cytomegalovírus. Ako sa prenáša a aké zdravotné problémy môže človeku spôsobiť?
Čo je cytomegalovírus?
Cytomegalovírus predstavuje rod vírusov z čeľade Herpesviridae, do ktorého patrí aj ľudský cytomegalovírus. Tento vírus je tiež často označovaný skratkou CMV či HHV-5, čiže ľudský herpes vírus 5. Cytomegalovírus patrí k hojne rozšíreným vírusom naprieč celým svetom, podobe ako aj ďalšie typy ľudských herpes vírusov. Počas života prekoná cytomegalovírusovú infekciu v priemere 70 % populácie.
Ide o obalený DNA vírus, ktorý za svoje pomenovanie vďačí schopnosti zväčšovať hostiteľské bunky. V ľudskom organizme sa správa podobne ako iné herpetické vírusy. Po preniknutí do tela sa pomerne pomaly replikuje, pričom po prekonaní infekcie zostáva v organizme v latentnej fáze počas celého života. To znamená, že po prvej nákaze zostáva vírus už navždy skrytý v tele človeka bez akýchkoľvek príznakov, no za určitých okolností (napr. oslabenie imunity) môže dôjsť k jeho opätovnej aktivácii. V súčasnosti proti tomuto vírusu neexistuje vakcína, prevencia formou očkovania teda nie je dostupná.
Odporúčame: Molusky – nepríjemný spoločník malých detí. Ako ich spoznať a liečiť?
Ako sa cytomegalovírus prenáša?
Ľudský cytomegalovírus je v ľudskom organizme prítomný prakticky vo všetkých orgánoch a telesným tekutinách, ktorými sa prenáša. Zdrojom nákazy je infekčná osoba, ktorá však nemusí vykazovať známky infekcie. Cytomegalovírusové infekcie totiž často prebiehajú bez symptómov. Zdrojom nákazy je buď chorý jedinec počas prvotnej infekcie, alebo aj jedinec, u ktorého došlo k opätovnej aktivácii vírusu v tele. Vírus je v tomto prípade opäť vylučovaný telesnými tekutinami, čo rovnako spravidla prebieha bez klinických príznakov.
Zdravý jedinec sa bežným kontaktom s infekčnou osobou spravidla nenakazí, pre prenos infekcie je nevyhnutný úzky kontakt s prenášačom, respektíve jeho telesnými tekutinami. Možné sú však aj iné cesty prenosu. Ľudský cytomegalovírus sa môže preniesť:
- slinami (napr. pri bozkávaní, pití z rovnakého pohára),
- pošvovým sekrétom alebo ejakulátom (pri pohlavnom styku),
- krvou,
- slzami,
- močom,
- materským mliekom (pri dojčení),
- pri transplantácii orgánov,
- pri transfúzii krvi,
- z matky na plod počas tehotenstva (cez placentu),
- z matky na plod počas pôrodu (prostredníctvom cervikálneho sekrétu).
Aké má cytomegalovírus príznaky?
Ako sme spomenuli vyššie, cytomegalovírusové infekcie prebiehajú vo veľkej časti prípadov bezpríznakovo, prípadne sa objavia len mierne nešpecifické symptómy. Mnoho ľudí preto ani nevie, že sú nositeľmi tohto vírusu. K prvotnej infekcii pritom často dochádza už v detstve. Výskyt a intenzita príznakov závisia predovšetkým od toho, v akom stave je imunitný systém jedinca.
Prvotnú infekciu HHV-5 môže sprevádzať:
-
zvýšenie telesnej teploty až horúčka,
- zdurenie uzlín,
- únava a slabosť,
- bolesť svalov a kĺbov,
- nechutenstvo.
Prvotná nákaza CMV sa niekedy, a to najmä v období adolescencie, môže prejaviť formou cytomegalovírusovej mononukleózy. Okolo 5 až 7 % prípadov infekčnej mononukleózy je spôsobených práve herpes vírusom 5, vo väčšine prípadov je pôvodcom herpes vírus typu 4, zvaný aj vírus Epsteina a Barrovej. Cytomegalovírusová mononukleóza sa môže prejaviť horúčkami, zväčšenými uzlinami, zvýšením bielych krviniek, bolesťami hrdla a hlavy, zvýšenými pečeňovými testami, nevoľnosťou.
Cytomegalovírus pre zdravého jedinca nie je zvlášť nebezpečný, avšak väčšie problémy môže spôsobiť u osôb s oslabenou imunitnou, alebo aj u pacientov po transplantácii orgánov. V závažných prípadoch môže CMV vyvolávať zápal pečene, pneumóniu, očné infekcie (napr. retinitídu – zápal sietnice), encefalitídu (zápal mozgu), infekcie pažeráka alebo hrubého čreva. U osôb s AIDS či pacientov užívajúcich imunosupresíva (lieky potláčajúce funkciu imunitného systému) môže mať infekcia cytomegalovírusom život ohrozujúci priebeh.
Odporúčame: Vzácna izovalerová acidémia: Aké príznaky má táto genetická porucha?
Cytomegalovírus v tehotenstve a u novorodencov
Veľké problémy môže cytomegalovírus spôsobiť nielen u osôb s imunitnou nedostatočnosťou, ale aj u tehotných žien. Ak žena prekonala CMV infekciu už pred tehotenstvom, no počas gravidity došlo k opätovnej aktivácii vírusu, riziko prenosu vírusu na plod a rozvoja následných zdravotných komplikácií je veľmi malé. Problém však môže nastať najmä v prípade, ak žena prekoná prvotnú infekciu počas tehotenstva, a to hlavne v prvom trimestri. Približne 10 % novorodencov, ktorí boli nakazení cytomegalovírusom v tele matky pred narodením, sa rodí predčasne a s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Po narodení sa u dieťaťa môžu objaviť tieto príznaky:
-
mikrocefália (malá hlava),
- hydrocefalus (vodnatieľka mozgu),
- mentálna retardácia,
- žltačka,
- zväčšená pečeň,
- zápal očných spojoviek alebo iné očné problémy,
- anémia,
- pľúcne problémy (pneumónia).
Zvyšných 90 % novorodencov sa rodí bez akýchkoľvek príznakov, no v neskoršom veku sa u malého počtu môžu objaviť isté zdravotné problémy. Môže ísť o mentálnu retardáciu, problémy so sluchom, poruchy zraku a iné.
Cytomegalovírus a liečba
Liečba cytomegalovírusovej infekcie nie je vždy potrebná. Ako sme spomenuli vyššie, u väčšiny populácie prebehne prvotná nákaza bez príznakov. V prípade, že infekcia má mierne príznaky alebo sa prejavuje ako mononukleóza, spravidla sa uplatňuje symptomatická liečba. Možné je tlmiť bolesti či znižovať horúčku. Dôležitý je najmä pokoj na lôžku, prípadne môže lekár odporučiť diétu šetriacu pečeň. Telo si však s infekciou poradí v podstate samo. V prípade závažného priebehu CMV infekcie u rizikových skupín sa niekedy podávajú antivirotiká a taktiež lieky na posilnenie imunity. Liečba okrem toho zahŕňa i riešenie vzniknutých zdravotných komplikácií.
Odporúčame: Nebezpečná žltá zimnica: Čo ochorenie spôsobuje a aké sú prejavy?
