Radi sa bojíte? Zbožňujete ten pocit, keď vám po chrbte behá mráz? Určite ste sa tiež ako deti hrávali na vyvolávanie duchov. Vždy niekto z dospelých, kamarát skrytý za dverami, zaklopal alebo zašepkal a všetci ste sa zo strachu rozutekali. To vzrušenie si isto pamätáte ešte dodnes.
A čo tak prázdne chátrajúce budovy? Lákajú vás záhady, mystéria a túžite objavovať mestá duchov? Alebo ak máte jednoducho vášeň pre históriu a zaujímajú vás tajomstvami a hrôzou opradené miesta, čítajte ďalej!
Prach, ticho a smutná krása
Predstavte si, ako stojíte v hale opustenej nemocnice, chladný vánok sa mieša s praskaním starých stromov a všade naokolo nie je nič. Len vy. Strašidelné, však? A zrazu sa ocitnete na ceste zaprášenej lístím a kráčate naprieč mestom, kedysi rušným, pulzujúcim a teraz rozpadajúcim sa ako sny pracovníkov a obyvateľov, ktorí už dávno odišli.
Či už následkom jadrovej katastrofy, vojny, erózie alebo dokonca pádom priemyslu či impéria, niekoľko miest po celom svete od východu až po západ ľudia opustili, niektoré prakticky cez noc. Poznať tieto bývalé mestá znamená porozumieť našej globálnej histórii. Každé z nich bolo zasiahnuté určitým spôsobom.
Ulice týchto miest sú lemované tieňmi opustených budov, kedysi plných kostolov, prázdnymi oknami a zaprášenými cestnými značkami. Surová, neupravená krajina, neprítomnosť ľudí a príroda, ktorá si berie späť to, čo jej predtým patrilo. Toto všetko je však rajom pre fotografov. Veľa z týchto fascinujúcich miest bolo použitých pre natáčanie scén do filmov.
Poďte sa s nami pozrieť na niekoľko miest duchov. A možno váš inšpirujem pre váš ďalší výlet.
Poznáte tieto mestá duchov?
Gunkanjima, Japonsko
Ostrov Hashima, bežne nazývaný Gunkanjima, je jedným z 505 neobývaných ostrovov asi 15 kilometrov od samotnej Nagasaki. Ostrov bol osídlený v rokoch 1887 až 1974 a slúžil ako zariadenie na ťažbu uhlia. Mitsubishi ostrov kúpil v roku 1890 a začal projekt, ktorého cieľom bolo získavanie uhlia z morského dna.
V roku 1916 tu nechala spoločnosť postaviť prvú veľkú betónovú budovu v Japonsku, bytový dom, aby sa prispôsobili rastúcemu počtu pracovníkov, z ktorých mnohí boli násilne prijatí do zamestnania z iných častí Ázie. Keďže ropa v 60. rokoch 20. storočia nahradila v Japonsku uhlie, uhoľné bane sa začali po celej krajine odstavovať a ani bane na ostrove Gunkanjima neboli výnimkou.
Mitsubishi oficiálne oznámila zatvorenie bane v roku 1974 a dnes je toto miesto prázdne. Preto sa mu aj hovorí Ostrov duchov. Ostrov bol v roku 2015 zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Toto zaujímavé miesto môžete navštíviť, ale len v skupine so sprievodcom pretože nikto nevie, ktorá časť budovy ako prvá podľahne zubu času a zrúti sa.
instagram.com/triplisherPripjať, Ukrajina
Snáď všetci poznáme mesto Pripjať ležiace na severnej Ukrajine, neďaleko ukrajinsko-bieloruskej hranice. Mesto bolo pomenované po neďalekej rieke Pripjať a bolo založené 4. februára 1970 ako deviate jadrové mesto Sovietskeho zväzu, aby slúžilo jadrovej elektrárni v Černobyle.
Popoludní 27. apríla 1986 bolo evakuované, deň po katastrofe v Černobyle – ťažkej havárií štvrtého reaktoru. Odvtedy je mesto opustené. Dnes je Pripjať mestom duchov – mŕtva, neobývaná zóna strážená vojakmi, ktorí majú zabrániť aj rabovaniu, ktoré sa po havárií objavilo – čo je naozaj veľmi smutné.
Okolie mesta je stále zamorené a bude musieť uplynúť približne 22 000 rokov, aby rádioaktivita klesla na úroveň únosnú pre ľudský organizmus. Pripjať nebola až tak kontaminovaná, pretože po havárií bola prevedená dekontaminácia. Toto miesto navštíviť môžete.
Existujú stránky, ktoré ponúkajú súkromné výlety. Majú namapované najbezpečnejšie trasy, ktoré sa vyhýbajú rádioaktívnym miestam, prípadne sa v ich blízkosti zdržíte len krátko. Vidieť môžete zábavný park s ikonickým hrdzavejúcim ruským kolom, nemocnicu, chátrajúcu školu, nákupné centrum, hotel Polissya, centrálne námestie, starý cintorín. Aj vás toto mesto duchov s nádychom apokalyptického sveta láka?
instagram.com/roadtripexploringKayaköy, Turecko
Kayaköy, pôvodne známy v gréčtine ako Karmilassos, označovaný v modernej gréčtine ako Livissi, je v súčasnosti dedinou ležiacou 8 km južne od Fethiye v juhozápadnom Turecku v starej provincii Lycia. Zrúcaniny Kayaköy boli postavené v gréckom štýle strmom na svahu pre Grékov, ktorí tam vtedy bývali. Keď boli 2 milióny Grékov žijúcich v Turecku donútené opustiť túto krajinu v roku 1922, počas grécko-tureckej vojny, v meste neostalo ani nohy.
Dnes je toto miesto duchov múzejnou dedinou, ktorá sa skladá zo stoviek zanedbaných, ale stále väčšinou stojacich gréckych domov a kostolov, ktoré pokrývajú malé úbočie a slúžia ako atrakcia pre turistov navštevujúcich Fethiye a okolie Ölüdeniz. Videli ste film „The Water Diviner“ z roku 2014, kde si zahral herec Russell Crowe? Práve ten sa natáčal na tomto mieste.
Kadykchan, Rusko
Kadychan je mesto duchov, vyľudnená mestská lokalita (pracovná osada) v susumanskom okrese Magadanská oblasť v Rusku, ktorá bola postavená za druhej svetovej vojny pre pracovníkov uhoľných baní a ich rodiny. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa ťažba uhlia v tejto oblasti stala nerentabilnou.
Jedna baňa sa uzavrela v roku 1992 a explózia v druhej v roku 1996, pri ktorej zahynulo šesť ľudí, viedla k rozhodnutiu vlády uzavrieť i tú. 12 000 obyvateľov bolo evakuovaných na iné miesta, ktoré zanechali mesto prázdne a tiché. Hlavné budovy boli vyhodené do vzduchu. Od roku 2010 bola osada oficiálne úplne vyľudnená. Mesto navštíviť môžete. Nachádzajú sa tu prázdne budovy so strojmi, opustené vozidlá. Do bane však vstúpiť nemôžete.
Centralia, USA
Centralia v Pensylvánii v Spojených štátoch je opustené mesto, ktorého populácia sa zmenšila z viac ako 1 000 obyvateľov v roku 1981 na 12 v roku 2005 a na 9 v roku 2007 v dôsledku podzemného požiaru. Jedna teória tvrdí, že v máji 1962 Rada mestskej časti Centralia najala päť členov dobrovoľnej hasičskej spoločnosti na vyčistenie mestskej skládky, ktorá sa nachádzala v opustenej bani v blízkosti cintorína Odd Fellows.
Hasiči zapálili skládku. Oheň zostal horieť v podzemí a šíril sa dierou v skalnej jame do opustených uhoľných baní pod Centraliou. Pokusy o uhasenie požiaru boli neúspešné a v 60. a 70. rokoch 20. storočia stále horeli. Nepriaznivé účinky na zdravie hlásilo niekoľko ľudí v dôsledku oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého a nedostatku kyslíka. V roku 1984 Kongres vyčlenil na úsilie o premiestnenie obyvateľstva viac ako 42 miliónov dolárov.
Väčšina obyvateľov prijala ponuky na odkúpenie a presťahovala sa do blízkych komunít Mount Carmel a Ashland. Niekoľko rodín sa rozhodlo zostať napriek upozorneniam štátnych úradníkov. A ako je na tom Centralia dnes? Ulice mesta sú opustené. Väčšina jeho budov je preč a dymové jazyky oblizujú grafitami postriekané diaľnice, na ktorých sa kedysi stálo v zápchach. Rušná Centralia sa zmenila na mesto duchov.
Ďalšie opustené miesta
Ďalšími chátrajúcimi mestami so žiadnym alebo len s minimom obyvateľstva je napríklad železničné mestečko Glenrio v Novom Mexiku, Kowloon Walled City v Hong Kongu, prázdninový rezort San Zhi na Taiwane, luxusný developérsky projekt Tianducheng v Číne, diamantová dedina Kolmanskop v Namíbií, Seseña v Španielsku, Döllersheim dedinka v Rakúsku, ktorá slúžila ako trénovacia zóna počas nacistického režimu.
Opustené miesta na Slovensku
Aj na Slovensku sa nájdu miesta, ktoré dnes dýchajú prázdnotou a zvláštnou nostalgiou. Jedným z nich je dedina Havrania dolina, ktorú v 80. rokoch vysťahovali kvôli ťažbe hnedého uhlia. Z kedysi rušného sídla zostali len rozpadnuté múry a ticho, v ktorom si príroda pomaly berie všetko späť. Atmosféra tohto miesta pôsobí až mrazivo a pripomína, ako rýchlo môže človek ustúpiť sile priemyslu.
Podobným príkladom je osada Riečnica, ktorá zmizla spod hladiny vodnej nádrže Nová Bystrica. Kostol, školy a rodinné domy padli za obeť potrebe zásobovať región pitnou vodou. Dnes z nej ostali už len spomienky a zopár krížov, ktoré sa stali pietnym miestom pre bývalých obyvateľov. Tieto lokality dokazujú, že mestá duchov sa nenachádzajú len vo svete, ale aj u nás doma, často v dôsledku ľudských rozhodnutí.
Miesta, kde čas zastal
Opustené mestá a dediny sú zvláštnymi kronikami ľudskej histórie. Každé z nich nesie svoj vlastný príbeh – o ambíciách, katastrofách či nevyhnutných rozhodnutiach, ktoré viedli k tomu, že ulice stíchli.
Dnes ich navštevujeme zo zvedavosti, no aj z úcty k minulosti, ktorá nám pripomína krehkosť civilizácie. A hoci ich atmosféra môže pôsobiť strašidelne, zároveň nás fascinujú a lákajú objavovať. Ostáva len otázkou, či by ste sa odvážili vstúpiť do miest, kde čas navždy zastal.
Zdroj úvodnej fotky: instagram.com/roadtripexploring, instagram.com/triplisher, Depositphotos
Aktualizovaný článok: 19.08.2025