Ten istý pohyb, ktorý prinesie zdravie a krásnu postavu, dokáže aj škaredo ublížiť. Vieme kedy.
Hovorí sa, že športom k trvalej invalidite. Vyvoláva vám toto príslovie úsmev na tvári? No niečo pravdy na ňom bude. Dokonca nie malej. Najmä ak sa vrhnete na nejakú pohybovú aktivitu s odvahou nič netušiaceho.
Napríklad si v ošiali kúpite tenisky a začnete behať, bez toho, aby ste vopred nazbierali všetky dostupné informácie o tom, ako vlastne behať. A zakrátko začnú protestovať vaše kolená, členky či spodná časť chrbta. Áno, je chvályhodné, že ste odlepili zadok od gauča a začali so sebou niečo robiť. Okrídlená formulka: Pohyb je život, skutočne platí. Nemenej dôležité než športovať je však AKO športovať. A to býva u väčšiny z nás zásadný problém.
Žijeme v dobe pohodlných ľudí a hýbeme sa menej než naši starí či prastarí rodičia. Oproti minulosti má oveľa viac z nás sedavé zamestnanie, všade sa presúvame autom. Málokedy vyšliapeme schody, radšej použijeme výťah. Večer sme už takí unavení zo stresu a množstva povinností, že vládzeme len zaparkovať pred televízor. Bojujeme s nedostatkom času, a tak volíme to, čo je rýchlejšie a pohodlnejšie. Neraz to znamená, že sa ukrátime o to, aby sme ponamáhali telíčko. To tíško trpí a potom nám to jedného pekného dňa zráta. „Pri sedavom zamestnaní sa svalstvo, ktoré našu telesnú schránku drží pohromade, viac namáha, a tým pádom viac trpí. Keď pri sedavom zamestnaní každodenne celé hodiny sedíte za stolom, trvalo sa preťažuje chrbtové svalstvo, driekové svalstvo, ochabuje predná hrudná stena svalová, brušné svalstvo. V tele vznikne nerovnováha. Na jednej strane sú svaly preťažované, na druhej strane ochabnuté a neaktívne,” hovorí MUDr. Jozef Staríček z fyzioterapeutickej kliniky PROFY, www.profy.sk.
A potom sa v takomto poľutovania hodnom schizofrenickom stave jedného pekného dňa hecneme a nárazovo sa vrhneme na cvičenie so skalopevným presvedčením, že sa dáme do laty. Neuvedomujeme si pritom, že neuváženým pohybom si môžeme ešte viac ublížiť. Veď v zdravom tele zdravý duch, nie?
„Skutočnosť je taká, že väčšina ľudí si športovými aktivitami viac škodí, než pomáha. Nerobia ho totiž správne. Nevedia AKO sa hýbať alebo sa nevenujú športu, ktorý je pre nich vhodný,” upozorňuje MUDr. Jozef Staríček. Netreba sa pustiť do hocijakej pohybovej aktivity len preto, že je práve v móde alebo pomohla vašej kamarátke schudnúť o tri konfekčné veľkosti, a tak určite prospeje aj vám.
„Každý z nás je iný a jedinečný. Mal by sa venovať športu, ktorý mu na mieru padne. Pri výbere vhodnej pohybovej aktivity treba zohľadniť viaceré faktory: napríklad vek, zdravotný stav, kondíciu, pohyblivosť končatín a podobne. A športovanie v prvom rade neznamená podávať heroické výkony. Niekto vládze len do určitej miery a keď to so športom preženie, hoci nadšený a odhodlaný prinavrátiť si zdravie, viac mu to môže uškodiť ako prospieť. Treba počúvať svoje telo,” hovorí zo skúsenosti MUDr. Staríček, ktorý sa rehabilitácii a fyzioterapii venuje vyše 40 rokov.
Podľa čoho si zvoliť správny šport? „Nechajte si poradiť. Zájdite za odborníkom, napríklad za fyzioterapeutom, ktorý vám po vyšetrení odporučí, čo je pre vás vhodné a zdravé, s prihliadnutím na individuálne schopnosti a obmedzenia vášho tela. Povie vám, na čo by ste sa mali zamerať, kde máte deficity. Šport by vám mal byť takpovediac ‘ušitý na mieru’. Čiže v prvom rade sa informujte.” MUDr. Jozef Staríček z kliniky PROFY varuje, že je chybou, ak sa človek vychytí, kúpi si bežecké tenisky a bez toho, aby si vôbec niečo o behaní naštudoval, napríklad hoci aj na internete, sa do športu pustí s horúcou hlavou.
Práve bežci sú totiž momentálne najčastejšími pacientami rehabilitačných kliník. Dôvod? Športujú v nesprávnej obuvi, na nesprávnom povrchu a nesprávnymi pohybmi. „Roky sa pozastavujem nad niektorými laickými bežcami. Behajú v nevhodnej obuvi a čo je ešte horšie, mnohí na tvrdom, asfaltovom povrchu. Trpí chrbtica, kĺby, kosti. Začnú pociťovať bolesti, tu ich niečo pichne, tam zabolí a nakoniec skončia na rehabilitačnej klinike. V tom lepšom prípade,” hovorí MUDr. Staríček. V tom horšom prípade zdravotné problémy ignorujú, veselo behajú ďalej, a o pár rokov sú radi, ak vôbec môžu chodiť.
Nie je neskoro
A čo ak ste sa už s vervou vrhli na cvičenie a zdá sa, že ste sa prepálili? Začali vás omínať kríže, bolieť kolenné jabĺčka a celkovo, namiesto pocitu, že ste fit, sa cítite ako po bitke s futbalovým oddielom ŠK Slovan? Môže vám pomôcť rehabilitácia. Zrejme si väčšina z nás pri slovíčku „rehabilitácia” vybaví kúpeľnú liečbu a dôchodkyne čľapkajúce sa v perličkovom kúpeli. Rehabilitácia však nie sú len kúpele a vodoliečba, ale široká paleta rozličných procedúr, ktoré vám pomocou špeciálnych prístrojov alebo manuálne dokážu uľaviť od bolesti a zregenerovať postihnuté tkanivo či kĺb.
Na fyzioterapeutickej a rehabilitačnej klinike vám navyše dokážu poradiť, ako by ste sa mali hýbať a tak sa chrániť pred zdravotnými problémami spôsobenými nesprávnym pohybom. „Na vyšetrení zistíme pôvod vášho problému: či pramení z preťaženia alebo došlo k nejakým deformačným zmenám, ktoré sa prihlásili o slovo už teraz, pretože ste ich vyprovokovali neúmernou pohybovou aktivitou, a inak by vás začali trápiť povedzme o päť rokov. Ušijeme vám program procedúr na mieru, pretože každý človek je jedinečný a každý má iné, individuálne potreby,” hovorí MUDr. Jozef Staríček. Rehabilitačné procedúry poslúžia aj ako prevencia, ak síce nemáte akútny problém, ale sem-tam vás voľačo pichne alebo zabolí a nemáte potuchy, ako k svojmu telu pristupovať správne. Telo vám bolesťou alebo omínaním signalizuje, že niečo nie je úplne v poriadku. Ak ho začnete počúvať, verte, že sa vám za to odvďačí.
