Ste obeťou ľahkých riešení? Dovolím si tvrdiť, že ste. Aj ja som. Stačí sa rozhliadnuť vôkol seba – ako sa stravujeme či (ne)hýbeme? Keď vojdeme do nákupného centra, nachádzame klasické schody a denné svetlo? Pri pustení TV zaručene nájdeme nejeden kanál propagujúci reláciu plnú vyhrotených a negatívnych emócií, napätia, agresivity… Všade v tom všetkom je skrytá manipulatívna daň za “ľahké riešenia”.
Čím väčšmi s nimi zvádzame súboj, tým väčšia frustrácia nás môže prepadávať. A hoci mnoho ľudí riadi svoj život tým, že si treba veci správne “pritiahnuť”, ja zvyknem informovaným skepticizmom zazdieľať, že nestačí “priťahovať”, ale aj niečo pre to robiť. Nie som s tým veľmi populárna, lebo aktivita sa tak dobre nepredáva. Veď čo sa nám väčšmi páči – keď nás niekto uistí, že má pre nás dobré, rýchle, spoľahlivé a bezbolestné riešenie, alebo keď nám povie, že to bude od nás chcieť vynaloženie úsilia a prevzatia zodpovednosti za svoje konanie?
Zjednodušene zhrnuté - existujú iba dva druhy činností: to, čo nás baví a to, do čoho sa nám nechce. Keď sa naučíme púšťať sa aj do toho, čo robiť nechceme (ale treba to), potom získame silu dosiahnuť tie veci, ktoré sú správne.
Odporúčame prečítať: Ako si „dať“motiváciu namiesto predsavzatí (nielen na nový rok)
Dobrozvyk je v podstate druh mentálnej sily
Pomôžem si psychošinou, aby som objasnila, čo sa v našej hlave odohráva, keď od seba niečo chceme a máme nejaké odhodlania. Z nich sa stávajú predstavy o cieľoch, a to sú akési spojenia medzi nervovými bunkami z vyšších centier mozgu, ktoré sú schopné „ukladať ich“ – tak k sebe, ako aj k nižším centrám, ktoré sú pod ich kontrolou.
Napríklad: Večer máte neodolateľnú chuť na niečo dobré, čo máte tak radi, hoci viete, že to nemáte jesť, lebo si strážite figúru. Lenže, nižšie centrum má proste chuť. A vyššie centrum povie: Janette, chceš predsa žiť pohodovo a starať sa o svoje zdravie. Tak zabudni na chuť, je to iba o nej, nepotrebuješ jesť. Pokiaľ však to spojenie zhora, z vyššieho centra, smerom nadol, k nižšiemu centru, v mozgu nemám, pretože som ho nikdy netrénovala, stáva sa zo mňa automat ovládaný reflexami a niečo dobré bez ohľadu na neskorú hodinu „zblajznem“.
A toto je ten moment, kedy potrebujete mať utužený dobrozvyk, ktorý vám pripomína, prečo sa vám oplatí so sebou vyjednávať a vzdorovať tomu, čo je viac o pohodlnosti než prospešnosti.
Odporúčame prečítať: V čom vám pomôže šípkový čaj?
Dobrá správa pre pevnú vôľu
Často dostávam otázku, čo majú ľudia urobiť, aby zmenili svoj život. Jedna z kľúčových podmienok je ochota na sebe pracovať a venovať sa vnútornej práci. Nik iný to nemôže urobiť za nikoho. Nikto. Ani duchovný učiteľ, terapeut, liečiteľ, matka, partner, priateľ, šéf, kňaz, kouč, ani bankové konto. Vždy vystríham ľudí, že keď im niekto sľúbi, že to za nich urobí, majú sa mať na pozore, lebo je to zavádzanie.
Mnoho ľudí vám v úsilí pomôže a podporí vás, ale nemôžu to urobiť za vás. Takže je to jednoduché a ťažké zároveň: očakáva sa od vás len to, aby ste prevzali kontrolu nad svojím životom a vylepšili ho podľa svojich predstáv. Ničím menším ani väčším, než svoju mentálnou silou. Tá potrebuje prostú výživu - pozornosť venovanú dobrozvykom, ktoré sa tak posilňujú. Viete ich trénovať obdobne, ako keď začínate cvičiť či behať. Hneď na začiatku ideálny výkon nepodáte, aj keby ste veľmi chceli. Najskôr treba postupne svaly spevňovať a otužovať na zátaž. Na počiatku zahrievania si preto vyberajte niečo malé, na čom môžete trénovať svoje myšlienky, aby odolávali pokušeniam.
Odporúčame prečítať: 6 slaných maškŕt, z ktorých nepriberiete
Takto to pôjde ľahšie
Je pre nás dôležité, pozývať do svojho života pocity – tie rozhodujú o našej nálade a tom, ako sa nám niečo chce či nechce. Z emočného prežívania pramení energia ako zdroj hnacej sily alebo aj opúšťania sa. Keď sa zaviažeme, že sa o svoje pocity budeme jemne a láskyplne starať, poslúžia nám vždy k dobru. Potláčané pocity nás totiž vždy dohonia a môžu nabrať väčšiu intenzitu, než sami zvládneme.
Postarať sa o svoje citové JA si vyžaduje „iba“ trochu úsilia a pozornosti. Keď sa chceme stretnúť so svojimi pocitmi, čiže si ich uvedomiť a zobrať na vedomie, pomáha telesné cvičenie, písanie listov, ktoré nepošleme, rozhovory s ľuďmi a pokojný čas strávený v stíšení sami so sebou (v meditácii, modlitbe...) Keď to robíme pravidelne, stane sa to naším zvykom a sme ochránený pred svojou reaktívnosťou, ktorou sa spochybňujeme.
Pridať k tomu vieme aj uvedomovanie si svojich postojov. Keď sa pristihnete, že si často hovoríte „nemala si to tak robiť“, je dobré vypustiť túto hlášku a nahradiť ju vedomím miery spokojnosti, ktorú pociťujete. Keď tam nie je, treba ju hľadať. Vždy je nejaký dôvod na spokojnosť či vďačnosť. Pre priatelenie sa so svojimi pocitmi platí jednoduché pravidlo: prežívaj svoje pocity a dôveruj svojim pocitom, a tým aj sebe. Môžete sa na to absolútne spoľahnúť, lebo ste múdrejší, než si myslíte.
Odporúčame prečítať: 5 tipov na fit raňajky, z ktorých nepriberiete
P.S. Viete si predstaviť, že si začnete ceniť aj vlastné nedostatky? Inšpirácia je v príbehu Bruna Ferrera o tom, ako si postupne zvykneme na všetko a zmierime sa aj s tým, čo nám bolo spočiatku nepríjemné.
V jednej jaskyni uprostred púšte žili mnísi. Raz požiadal jeden mladý mních starého mnícha o radu. "Otče", povedal mu, "ty vieš, že tu žijem viac ako rok. Za ten čas sem šesť alebo sedemkrát prileteli kobylky. Ty vieš, aké je to hrozné. Dostanú sa všade, dokonca aj do jedla. Ako to znášaš ty?" Starec, ktorý žil v púšti už štyridsať rokov, povedal: "Zo začiatku, keď mi do polievky spadla kobylka, vyhodil som všetko. Potom som kobylky vyberal a polievku som zjedol. Neskôr som zjedol aj kobylky i polievku. A teraz, keď sa nejaká kobylka pokúša vyliezť z polievky, strčím ju tam naspäť."
Odporúčame prečítať: Ako na to... Byť spokojné s tým, čo máme
O týždeň sa pozrieme na to, kde hľadať zdroj pozitívnej energie.
Svoje otázky píšte na: janette.simkova@lifekoucing.sk
Viac o Jannette Šimkovej na jej webe: www.lifekoucing.sk
