Celý náš život je jedno veľké rytmické pohupovanie s vrcholmi vĺn – hore aj dolu. Stavy „na dne“ by sme však najradšej zrušili. Aj sa o to snažíme a „ideme proti prírode“. Chceme od seba, aby sme boli vždy fit, krásni, štíhli, upravení, vysmiati, uvoľnení, vyrovnaní… Nechceme sa zmierovať s tým, že by sme neboli v každej chvíli tip-top. Zotročuje nás kult mladosti, tela, krásy… Triezvo a s nadhľadom sa voči tomu brániť chce poriadnu guráž, lebo odvšadiaľ sme „tlačení“ do toho, aby sme sa nepretržite snažili.
Pozri aj: Ako odhaliť manipulátora? Toto sú jasné znaky, ktoré ho prezradia
Tyrania zdanlivo neobmedzených možností
Už ani na Východe neplatí, že človek nemôže mať tisíc dobrých dní, tak ako kvetina nemôže sto dní kvitnúť. My si povieme, že môže – veď to chce len poriadne hnojenie a špeciálnu opateru, no a kvetina „to dá“. Prípadne jej pomôžeme genetickou úpravou.
Takéto „zásahy“ robíme aj samým sebe. Potláčame svoju prirodzenosť, aby sme obišli rytmy prírody. Zdanlivo neobmedzené možnosti nás vháňajú do divnej pohodlnosti. Ba čo viac, v mnohých oblastiach života sa dokážeme vzdať zodpovednosti za seba samých a tvrdiť, že nemáme na výber. Áno, niekedy nemáme, ale skôr preto, že sa bojíme slobodne rozhodnúť. Alebo preto, že neuznáme samých seba za zvrchovanú autoritu.
Alebo sa radšej poddáme davovej konformite, než by sme zostali osamotení v presvedčení, že zdravý rozum môže byť viac než módne trendy.
