Keď sme pripravení, začíname svoj problém riešiť. Zaobstaráme si všetky dostupné informácie, niečo si prečítame a pustíme sa do analýzy...
A v tom momente sa uvidí, či skutočne dozrel čas. Lebo keď začneme v celom tom skúmaní hľadať rozdiely namiesto podobností, nechceme problém identifikovať, ale skôr dospieť k záveru, že žiadny problém nemáme. Paradoxné je, že vždy vnímame, ako vyzerajú ľudia odmietajúci svoj problém, ale na seba sa takým spôsobom pozrieť nedokážeme. Pripustiť si, že sa potrebujeme zbaviť problému, je ten krok, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné. Potom môže nastať úľava, ale... poznáte to, bude v tom háčik. Náročný pre mňa ako človeka, ktorý ľudí sprevádza tým „odhačikovávaním". Neprichádza totiž okamžitá úľava.
Pozri aj: Babské triky na krásne kvetinky: Vďaka tomuto budú ako z katalógu!
Problémy s mohutnými základmi
„Narastené" problémy sú vždy poprepletané s mnohými ďalšími vecami. Ani si to nevšimneme, deje sa to nebadane a postupne.
Až z ťažkostí vyrastie pomník s mohutnými základmi a vysokým monumentom. Potom nestačí zbúrať monument, treba sa popasovať aj so základmi, lebo zaberajú veľa miesta. Je na to iba jediný spôsob, ako si s tým poradiť – vydržať pri tom búraní, aj keď nás to ďalej ťahá uhýbať a nechať pomník na pokoji. Keď však okrem dívania sa na pomník pridáme aj nejakú tú akciu a začneme protestovať proti „čiernej stavbe", privedie nás to k nachádzaniu spôsobov vedúcich k zmene k lepšiemu. Len čo sa výhľad uvoľní, hneď je na obzore vidno všeličo zaujímavé. Už sa len „stačí" porátať s pochybnosťami a úprimne si odpovedať: „Prečo by to malo byť ďalších 10 rokov dobré, keď to doteraz dobré nebolo?"
Odporúčame: Vieš, čo všetko má na svedomí prechodená chrípka? Nepodceňuj to!
