Menej hádok, menej bojov, menej zúrivých scén, klamstiev a následných trestov. To je snom každého rodiča, ktorý by si za dennodenné zvládanie prejavov najrôznejších detských emócií, od hnevu a frustrácie až po sklamanie a zúfalstvo, často zaslúžil Nobelovu cenu za mier. Online prednáška psychoterapeuta a lektora komunikačného programu „Parent Effectiveness Training”, Jana Vávru, návštevníkom v utorok 18. mája ukáže, ako do svojho rodinného kruhu priniesť viac harmónie a názorne priblíži postupy, ako komunikovať s deťmi, posilniť spoluprácu v rodine a riešiť problémy efektívne a hlavne spoločne.
V ktorom veku najčastejšie začína dochádzať ku konfliktom dieťaťa s rodičom?
Jan Vávra: Ku konfliktom dochádza v blízkych vzťahoch v priebehu celého ich trvania. Líši sa skôr ich povaha a spôsob, akým sa riešia. Náročné pre rodičov býva tzv. „obdobie vzdoru," ktoré sa objavuje často okolo 2. a 3. roku, kedy sa v dieťati posilňuje pocit vlastnej identity nezávislej od rodičov, ale nemá dostatočné vnútorné zdroje pre ovládanie svojich emócií. Ďalšie náročné obdobie býva v období puberty a dospievania. Thomas Gordon, autor Výchovy bez porazených hovoril, že dospievajúci sa nebúri proti rodičom, ale autoritatívnym či nefunkčným metódam výchovy.
Existujú stratégie, ktorými by sme dokázali upokojiť konfliktnú situáciu?
Jan Vávra: Konflikt vnímam ako stret odlišných potrieb rodiča a dieťaťa - v rôznych obdobiach sa s ním vyrovnávame rôzne. U bábätka je prirodzenejšie, že sa jeho potrebám prispôsobíme, aj keď to narúša naše potreby a riešime skôr vnútorný konflikt - napr. potrebu odpočinku a starostlivosti. Neskôr je podľa môjho názoru najúčinnejšou stratégiou vedieť si uvedomovať a spracovať silné emócie a objaviť potreby, ktoré za konfliktom stoja.
Pozri aj: Najlepšie finančne nenáročné koníčky: Využi svoj voľný čas naplno!
Malo by po hádke ustúpiť dieťa či rodič?
Jan Vávra: Ideálne je, keď nemusí ustupovať ani jeden a najmä, keď vo všetkých konfliktoch neustuje iba jedna strana. Vzťahy „bez porazených" sa vyznačujú tým, že dôverujeme, že k potrebám oboch strán je pristupované spravodlivo a hľadáme dobré riešenie, ktoré vyhovuje všetkým. Neznamená to teda, že sa vždy podarí vyriešiť všetko tak, aby ani jedna strana nebola z druhej na nejakú dobu nahnevaná, alebo sklamaná, ale že sa nám darí udržiavať pocit empatie, porozumenia, alebo keď sa tieto pocity stratia, tak sa k nim dokážeme vrátiť bez toho, aby vzniklo určité nepriateľstvo.
Prichádza rodič, ktorý často ustupuje, o rodičovskú autoritu? Je autorita dôležitým faktorom v riešení konfliktov?
Jan Vávra: Autorita môže byť postavená na strachu alebo na prirodzenej dôvere, že druhý rozumie nejakému odboru, alebo životu. Ja preferujem druhý typ autority aj v rodičovstve. Myslím, že vo vzťahoch zostáva úcta, pokiaľ dospelý vie byť skôr asertívny než autoritatívny. Asertivitu by som definoval tak, že dbám na svoje potreby a viem, čo je podstatné pre mňa alebo rodičovskú stranu rodiny - dokážem ale aj tak zostať ohľaduplný k potrebám detí a ochotný prípadne prehodnotiť svoje postoje, pokiaľ sa ukazuje, že môj predpoklad nebol správny. Myslím, že ak sa niekto podriaďuje vo svojich potrebách príliš a neuvedomuje si ich, alebo v nich ustupuje, stáva sa skôr pasívne agresívnym alebo prijíma stanovisko obete, tým stráca vzťahovú úctu a ťažko si buduje akýkoľvek druh autority.
Ako pomôcť dieťaťu uvedomiť si a pochopiť vlastné emócie?
Jan Vávra: Prvý nástroj je učiť sa ich pomenovať a uvedomovať si ich u seba. Prístup „bez porazených" využíva metódu aktívneho načúvania, kedy sa pri komunikácii snažíme zamerať nielen na obsah oznámenia, ale aj na to, ako sa druhý cíti a čo oznamuje na úrovni emócií a pomenovať to. Rovnako sa učíme pomenovávať, ako sa cítime my. Z toho sa potom deti prirodzene učia. V tréningu empatie im tiež môže pomôcť čítanie príbehov a rozprávanie sa o tom, ako sa postavy cítia, hry s postavičkami, plyšákmi a podobne.
Zaujme ťa: Ako spoznať skutočného priateľa? Toto ti napovie!
Pomáha pri riešení konfliktov empatia? Dá sa empatia trénovať?
Jan Vávra: Empatia určite pomáha. Centrá podporujúce schopnosť kognitívnej empatie sa rozvíjajú v mozgu postupne, rovnako ako schopnosť abstraktného myslenia alebo čítania a ich rozvoj sa dá posilňovať. Vedci zistili, že v mozgu sa vyskytujú aj tzv. zrkadlové neuróny, ktoré majú schopnosť zrkadliť stav, ktorý sa odohráva v druhom pri určitom správaní alebo pocite. U rodičov a detí je vraj táto rovina ešte silnejšia a v súčasnej dobe v niektorých výskumoch vedci zisťujú, že ak deťom skutočne načúvame, alebo s nimi napríklad skladáme puzzle (druh spoločnej činnosti), tak sa táto vzťahová schopnosť aktivuje. Ak riešime konflikty s ohľadom na potreby oboch strán, deti sa z toho prirodzene učia premýšľať aj nad tým, ako sa cítia druhí.
Mgr. Jan Vávra je psychoterapeut, andragóg a certifikovaný lektor komunikačného programu "Parent Effectiveness Training”. Od roku 2009 pôsobí v súkromnej poradenskej praxi, kde sa klientom venuje individuálne, skupinovo, ale aj prostredníctvom seminárov a kurzov. Je absolventom andragogiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a systematického štvorročného výcviku v Gestalt terapii. V súčasnosti sa zaoberá vzdelávaním rodičov a učiteľov a empatickou komunikáciou s deťmi. Je zástupcom Gordon training international pre Českú republiku a Slovensko a spoluautor kurzu a podcastu Rodičovská posilňovňa s psychologičkou Ivanou Štefkovou a online kurzu Rodičovstvo ako cesta (s detskou psychologičkou a manželkou Alenou Vávrovou).
18. 5. (utorok)
Štart: 19:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/Konflikty1805
