Slovenská spisovateľka Martina Solčanská (1981). Jej prvou knihou bol román pre tínedžerky Aprílové dievča, ktoré v roku 2007 získal ocenenie Debut roka. Minulý rok sa na trhu objavilo jeho druhé vydanie, dnes má „Aprílka“ na konte predaných takmer 12 tisíc výtlačkov. Ďalšie tituly autorky sú Očistec bláznov (2008), Počkám tu na teba (2009) a Hazard (2011). Na poslednú knihu je zvlášť pyšná, ide o erotický román, ktorý sa na trhu objavil skôr ako 50 odtieňov sivej a všetky "následné paškvily" – ako hovorí autorka. Martina Solčanská žije v Mníchove spolu s manželom a dcérou Karolínkou.
Kam sa za krásou vyberá spisovateľka?
Krásu objavujem momentálne predovšetkým v mojej štrnásťmesačnej dcére. Čo ma najviac na nej udivuje, je skutočnoť, že má veľmi rada hudbu, akékoľvek zvuky, oduševnene hneď tancuje, keď niečo počuje. Skĺzavam do úrovne pyšných mamičiek, ale nie sú to žiadne ťarbavé "medveďku daj labku" pohyby - už mi to potvrdili aj učiteľky v jasliach, že Kajka má v sebe eleganciu a cit, takže sa zvyknem pýtať - kde som ja k takémuto dieťaťu prišla? Ja som bola vždy ten slon v porceláne a športové drevo.
Taktiež prichádza moje najobľúbenejšie ročné obdobie – jar. Milujem prechádzky na jar a nemám na mysli prechádzky po lese alebo niekde v prírode, ale skôr pomedzi rodinné domy a nazerám do každej predzáhradky. Rašiaca zelená tráva a predovšetkým jarné kvety – sýtožlté narcisy a fialové hyacinty sú moje najobľúbenejšie kvety. Ku šťastiu mi naozaj stačí objaviť toto a na druhý deň sa tam vyberiem na prechádzku opäť.
Odporúčame tiež: Portréty slávnych žien – Charlize Theron, kráska z Južnej Afriky
Objavujete krásu v obchodoch?
Nie som nákupný maniak, ba práve naopak. Hovorievam, že keby všetci ľudia boli ako ja, tak 90 percent obchodov je dávno zatvorených. Pri nakupovaní trpím, a to predovšetkým v nákupných centrách. Umelý svet, kde netuším, aké počasie je vonku a zástupy nákupných maniačok, ktoré mi prekážajú a ja prekážam im ma privádzajú až do zúrivosti. Preto, keď už si niečo kúpim, tak dbám na to, aby mi to vydržalo aspoň 10 rokov. Čiže kupujem kvalitné a drahšie kúsky.
Odporúčame tiež: Kam chodí za krásou Adriana Macháčová?
Naozaj v ničom nezhrešíte?
Ale áno, typicky ženské – lodičky a kabelky. Kedysi som strávila celý deň na opätkoch a bola som na seba hrdá, že v nich dokážem bezbolestne chodiť celé kilometre a nevytvorí sa mi žiaden otlak. Potom som ale spoznala môjho muža, ktorý mi ukázal čaro plochých topánok (ktoré som najprv ofrfľala, že sú pre babky), a tak sa stalo, že tie topánky nosím čoraz častejšie. A keď si náhodou dám lodičky, akosi ma začínajú bolieť nohy - trochu sa na neho pre to hnevám.
Mojimi najobľúbenejšími topánkami sú výrazné cyklámenové lodičky s vysokým čiernym podpätkom. Sú z Londýna, kde som žila v rokoch 2008-2009 a zháňala som si outfit na krst mojej tretej knihy. Topánky sú to však vražedné, zatiaľ som ich mala na sebe len trikrát – na dvoch krstoch kníh a na svojej svadbe. Asi budem musieť napísať ďalšiu knihu, aby som mala príležitosť ich znova vyvetrať.
Odporúčame tiež: Margarita Kareva - oživuje svet rozprávok
Krása sa dá spoznávať aj na cestách. Ako ste na tom?
Milujem cestovanie, jednoznačne naň utrácam najviac peňazí. Som akýsi zdravý stred medzi extrémami – nie som klient cestovných kancelárií a nepreležím celú dovolenku na jednej pláži, ale ani sa nevyberiem stopom do Barcelony s jedným batohom na chrbte. Mám rada dobré hotely za dobrú cenu – už tu začína moja cestovná horúčka. Navigácia a plánovačky sú v mojej réžii a zatiaľ nám vždy všetko vyšlo. Takže si vyprosím reči typu, že ženy nemajú orientačný zmysel. :)
Odporúčame tiež: Portréty slávnych žien – Alžbeta II. Kráľovná a symbol hrdého Anglicka.
Ktoré miesta vám najviac prirástli k srdcu?
Pre mňa musí mať miesto dušu. Žijem v Mníchove a hoci podľa mnohých štatistík patrí Mníchov k najkrajším nemeckým mestám, ja som jeho dušu akosi neobjavila. Z Nemecka mám rada skôr sever – milujem prístavy, takže skôr by som chcela žiť v Hamburgu. Mojím najobľúbenejším mestom je Londýn, ktorý je na prvý pohľad hlučný a špinavý, ale má pre mňa v sebe tú dušu – šialené pulzovanie, ktoré ma opantalo. Milujem Ženevské jazero a jeho okolie – kamenné domčeky, stupňovité svahy naokolo posiate vinicami, nad nimi sa vypínajú Alpy, promenády pri jazere plné kvetov...
Čo ma ale dostalo najviac, to sú púšte na západe USA. Nikdy som nebola milovník tepla a taktiež som nemala rada westerny a indiánky ako filmový žáner, ale stačil mi prvý deň na americkom západe a je to pre mňa láska na celý život. Nerozumiem tomu, ale je to tak. Suché teplo a vietor, ktorý neprináša osvieženie, ale opäť len teplo – hovorím, že je niekde zapnutý centrálny fén... a kamene, kamene a kamene, sem tam nejaká tráva a jedinečné stromy, ktoré sa volajú joshua tree... Na jednej pumpe bol oznam, že hľadajú montérov na montovanie slnečných kolektorov, bolo to v auguste 2013, odvtedy premýšľam, že by som to šla robiť...
Odporúčame tiež: 5 top najkrajších miest, kde by ste sa mali aspoň raz vykúpať
A čo turistické sklamania?
Zažila som ich, ale za ten najväčší považujem svetoznámy zámok Neuschwanstein. Ten prenádherný zámok z puzzlí. Keď som ho videla prvýkrát, nebola som si istá, či sme docestovali dobre. Drzo to nazvem väčšia vilka v kopcoch – zámok mi príde skutočne veľmi malý, na všetkých fotografiách je len šikovne nafotený, podľa mňa je to najväčší podraz v dejinách turizmu. :)
Odporúčame tiež: Tajomný a neznámy Omán
Na záver späť ku knižkám... Môžeme sa tešiť na nový román Martiny Solčanskej?
Mám rozpísaný jeden rukopis. Vlastne by som povedala, že mám napísaných 80 percent z knihy. Takto som to ale pred mesiacmi zanechala. Prečo? Nepáči sa mi situácia na slovenskom knižnom trhu – mám pocit, že marketing a niekedy aj podrazy víťazia nad kvalitou knihy. Je dôležité byť čo najhlučnejší, najsladší a čo najviac si povymýšľať. Sú tu preteky v písaní – Ty napíšeš štyri knihy za rok, ja osem... Kvantita jednoznačne prebíja kvalitu.
Nie je výnimkou, že si autor vypisuje sám pozitívne recenzie na stránkach internetových kníhkupectiev, prípadne na adresu svojho „nepriateľa“ napíše negatívnu bez toho, aby jeho knihu čítal. Bojím sa, že keby som s knihou vyšla na trh, tiež by som sa nepriamo zapojila do týchto žabomyších vojen a to nechcem.
Odporúčame tiež: Portréty slávnych žien – Julia Roberts
archív M. Solčanskej
