Veselá, slobodomyseľná kopa – tak opísala svoju seriálovú Simonu v úspešných Oteckoch. Možno ešte pár rokov dozadu by hrala samu seba. Krásne uletená a sympaticky pojašená herečka však musela pár rokov dozadu definitívne dospieť. V rovnakej chvíli ako zistila, že bude mamou, ju totiž choroba pripravila o otca. Dnes teda stojí pevnými nohami na zemi. To však neznamená, že si občas nepodskočí. Herečka Zuzana Porubjaková.
Akoby vám život za to, čo vám dal v podobe počatia dnes trojročnej Emy, obratom zobral otca. Nemali ste pocit, že je k vám niekto tam hore krutý?
Naopak, hrozne som mu ďakovala, že som otehotnela práve vtedy a stihla som to tatovi povedať. A mohla som cítiť, ako sa teší. To bol ten najkrajší dar, aký som mohla dostať. Navyše, myslím, že tým, že som mala Emu v bruchu, som mala viac sily jeho odchod zvládnuť.
Odporúčame pozrieť: Sima Martausová: Mať manžela, deti bude pre mňa vždy viac
Áno, pamätám sa, ako ste mi napriek obrovskému žiaľu za otcom povedali, že vaše bábätko si nezaslúži cítiť smútok už na začiatku svojho života. Neviem si ani predstaviť, ako sa dá v takej chvíli neplakať...
Nedá. Samozrejme, že som plakala aj vtedy, ale nie tak, ako by som plakala nad smrťou svojho otca, keby som nebola tehotná. No pôrodom akoby sa to všetko uvoľnilo, akoby som mala pocit, že konečne to môžem pustiť, lebo už som iba sama so sebou, takže môžem svoje vnútro nechať vyprodukovať to, čo prirodzene vyprodukovať malo, len nemohlo. A preplakala som v podstate tri mesiace.
Akoby s putom medzi vami dvoma neurobila nič ani jeho smrť. Muselo byť výnimočné…
Myslím, že láska otcov a dcér je vždy v niečom výnimočná. Otcovia sa totiž vedia do dcér až tak zaľúbiť, a potom si ich strážia ako poklady. A toto mal aj tato so mnou. Syna už mal, tak sa veľmi tešil, že má dcéru. O to viac, keď videl, koľko je vo mne z neho.
A celkom určite to pokračuje aj vo vašej dcére. Vyzerá to, akoby práve s tým vedomím, že ho tu nahradí nová dušička, mohol pokojne odísť.
To mi vtedy hovorili mnohí, že to v živote tak býva, ale keď sa to deje práve vám, tak vám to nepomôže. Tak hrozne to bolí, že sa to nedá prijať len tak jednoducho matematicky, že si poviete – jéj, to je krásne, ako jeden príde, keď druhý odíde.
Viem. A stále viac obdivujem, ako na vašom otcovsko-dcérovskom vzťahu nič nezmenilo ani to, že vaši sa rozviedli, keď ste boli ešte malá školáčka. Znamená to, že aj keď prestali byť manželmi, nikdy neprestali byť vašimi rodičmi?
Presne tak. Vždy to boli rozumní ľudia, ktorí sa aj vtedy zachovali najsprávnejšie ako vedeli a nikdy ma neprestali milovať. Niekto sa skrátka aj rozvedie krásne. Podľa mňa je navyše úžasné, mať ďalších rodičov a súrodencov. Čím viac ľudí sa ľúbi, tým je to predsa krajšie.
V tomto ste naozaj dcérou výnimočných rodičov. Maminka sa síce znova vydala a porodila vám mladšieho brata, no po otcovej smrti otvorene priznala, že to hlboké, čo ich spájalo, zostalo a jeho odchod bol pre ňu až prekvapivo ťažký.
Mama si otca strašne vážila. A aj psychológovia hovoria, že ak medzi bývalými partnermi napriek všetkému zostane úcta, tak je to to najviac. Je to totiž istá forma lásky. Dodnes, keď sa s mamou rozprávame, hovorí, že ani keby mohla, nič v živote by neurobila inak. Hoci aj oni si odniesli zo vzťahu mnohé zranenia a bolo obdobie, keď sa nezdravili. No práve preto, akí to boli ľudia, si mnohé veci potom uvedomili. Myslím, že ani jeden nikdy neľutoval, že boli spolu.
Zdroj foto: TV Markíza
