Momentálna situácia nie je ľahká asi pre nikoho. Obavy o zdravie, o zdravie blízkych príbuzných, zároveň „povinnosť" tráviť takmer všetok čas len s tými, ktorí sú vo vašej domácnosti. Opatrenia, ktoré momentálne nastolila vláda, sú ťažkou skúškou pre všetky vzťahy, pre rodiny, pre partnerov. Ako to zvládnuť tak, aby sme neohrozili nič z toho? Zopár tipov nám v rozhovore predložila life koučka Janette Šimková.
Čo je podľa vás na momentálnej situácii pre jedinca asi najhoršie?
Netušíme, kto nás môže nakaziť a kto nie. Máme dočinenia s vírusom, ktorý sa niekoľko dní skrýva v latencii, to znamená, že osoba je už nákazlivá, ale ešte nemá žiadne príznaky. Je to ako za čias morových epidémií, kedy ľudia nevedeli, čo ich stretne nasledujúce dni. Tým, že našu potrebu po istote a kontrole nemáme naplnenú, musíme akceptovať, že nad situáciou nemôžeme trvalo vyhrať. Je teda pre nás výzvou zbaviť sa strachu, ktorý znižuje našu akcieschopnosť, oslabuje pochybnosťami, útočí na intuíciu a ničí pokoj a pohodu duše. Keďže ľudská myseľ je automaticky priťahovaná k najhoršiemu možnému scenáru, máme čo robiť, aby sme ustáli všetky tie emočné a mentálne turbulencie.
Akým spôsobom by sme to mali „prežiť" bez väčšej ujmy?
Venovať pozornosť svojim pocitom. Prežívať smútok, úzkosť, strach je úplne normálne. Potrebujeme si dovoliť zažívať negatívne emócie, len tak môžu odznieť. Ak ich potláčame, ich intenzita sa zvyšuje. Je namieste hovoriť o svojich pocitoch so svojimi blízkymi, priateľmi i spolupracovníkmi. Povedať im, ako sa naozaj cítime. Ak nemáme niekoho blízkeho, komu sa môžeme zveriť, mali by sme si o tom písať sami pre seba. Aj si poplakať, keď to potrebujeme a keď sme plní napätia.
Dať priechod bolestným emóciám potrebujeme aj na to, aby sme neobmedzovali našu kapacitu prežívať šťastné okamihy. Všetky emócie totiž prúdia rovnakým emocionálnym kanálom. Ak blokujeme negatívne emócie, nepriamo bránime priechodu tým pozitívnym. Aktuálne je kľúčové starať sa o svoje pozitívne emócie. Posilňujeme tým náš psychický i telesný imunitný systém.
Jedným zo spoľahlivých receptov, ako zvýšiť našu schopnosť prežívať pozitívne emócie, je vyjadrovanie vďačnosti. Vždy nájdeme niečo, za čo môžeme byť vďační, aj v týchto ťažkých časoch. Niekedy sú to maličkosti, niekedy niečo väčšie. Najefektívnejšie je urobiť si z vyjadrovania vďačnosti pravidelný každodenný rituál. Môžete si viesť denník, kde si každý deň poznamenáte tri veci, za ktoré ste v ten deň vďační. Výhodou je, že sa k zápiskom môžete spätne vracať vo chvíľach, kedy potrebujete posilniť samých seba. Alebo si pravidelne môžete povedať v rodinnom kruhu, za čo je každý z vás vďačný, čo mu v ten deň urobilo radosť.
Ďalší osvedčený spôsob, ako zvýšiť svoj pocit šťastia, spočíva v konaní dobrých skutkov. Isto máte vo svojom okolí niekoho, komu sa vaša pomoc hodí. Dobrovoľníčenie je skvelý spôsob, ako dať svojmu životu zmysluplný rozmer.
A ešte niečo je dôležité: emócie sú nákazlivé. Negatívne aj pozitívne. Ak sa dokážeme o seba postarať a byť viac pozitívni, budeme túto pozitívnu nákazu šíriť aj na ostatných.
Kedy by mal človek vyhľadať pomoc? Existujú nejaké nápovede v podobe príznakov, že potrebujeme poradiť, usmerniť?
Keď je na človeka všetkých tých zmien príliš veľa a znemožňuje mu to fungovať tak, aby sa o seba plnohodnotne postaral. Tak po stránke mentálnej, emočnej aj duševnej. Byť vo veľkom strese, nespávať, utiekať sa k návykovým látkam, byť dlhodobo podráždený, prílišne náladový, zažívať úzkosť, depresiu a panické ataky je signál, že to už človek nemá pod kontrolu. Každého by som rada povzbudila, aby sa nebál požiadať o pomoc – môže to byť rodina, priatelia, známi, než príde na odborníkov. Nie je to žiadna hanba obrátiť sa na človeka z pomáhajúcej profesie alebo zatelefonovať na linky, kde sa môžete porozprávať o tom, čo prežívate.
Čo robiť, ak sa ocitneme zatvorený za 4 stenami spolu s viacerými členmi rodiny a jednoducho niet kam „utiecť"?
Ja by som teraz kládla väčší dôraz na počúvanie, lebo bez neho nedokážeme dobre komunikovať. Každého svet má svoje špecifiká, očakávania a zážitky. Ak sa nenaučíme medzi týmito svetmi prechádzať a rozumieť im, komunikácia končí konfliktom, nepochopením, prázdnotou, pocitom ohrozenia alebo pocitom, že ten druhý mi niečo vyčíta alebo ma kritizuje.
Aktuálne je výzvou uniesť svoje vlastné ťažké emócie, a potom ich dokázať zvládať aj u partnera a blízkych. Rozprávanie je skvelý nástroj, ale tvoria ho kľúčové zložky ako je práca s emóciami a rešpektovanie vzájomnej odlišnosti, bez ktorých nie je možné porozumenie. Z praxe vnímam, že niekedy je oveľa dôležitejšia vlastná sebareflexia, sebauvedomenie, kontakt so sebou a schopnosť spracovávať negatívne emócie, sklamanie, strach, frustráciu, zraniteľnosť,... Pokým toto nezvládame sami pre seba, komunikácia nám nepomôže.
Ako veľmi dokážu sociálne siete, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou nasej existencie (bohužiaľ), ovplyvniť náš úsudok?
Sociálne média napomáhajú šíreniu konšpiračných teórií. O to väčšmi, keď sme v záťažovej a vypätej situácii, sme náchylnejší uveriť niektorým teóriám. Psychologický stres poháňa ľudí hľadať odpovede na lepšie pochopenie ich stavu, preto sú dôverčiví. Vyhľadávajú tie informácie, ktoré im umožnia získať stav kontroly nad nevysvetlenými udalosťami. Ľudia potrebujú mať kompletný príbeh o tom, čo sa práve deje, preto si chýbajúce časti dopĺňajú ako sa dá. Ťažko akceptujú neistotu, a tak si hľadajú informácie, ktoré by im ju poskytli, neraz bez overenia a kritického myslenia. Nechajú sa strhnúť emóciami v príbehoch, čo sa dobre zneužíva na manipuláciu.
Na druhej strane, internet slúži aj ako „kontrolný nástroj“ na overovanie informácií. Naši predkovia odchovaní na článkoch v novinách nemali veľa možností, ako získať viaceré pohľady na vec. Dnes je vďaka online priestoru jednoduchšie vyhľadať a skontrolovať pravdivosť všetkého, čo vidíme a počujeme.
Dobrou prevenciu je neuspokojiť sa s informáciami len preto, lebo nám vyhovujú alebo „znejú“ správne.
Pomôže človeku upínať sa na to, že tento rok už končí a že bude čoskoro všetko lepšie?
Nádej má veľkú silu. Schopnosť nádejného myslenia pozitívne ovplyvňuje ľudské životy. Ľudia s vysokou nádejou sú produktívnejší, úspešnejší v kariére či športe a bývajú šťastnejší. Nádej je tiež spoločne so stabilitou a dôverou jednou z troch najdôležitejších vlastností, ktoré nám pomáhajú mať svoj život pod kontrolou. Oplatí sa posilňovať „nádejný“ postoj s vyznávaním štyroch základných presvedčení:
- Budúcnosť bude lepšia ako súčasnosť.
- Je v mojej moci, aby sa tak stalo.
- Existuje mnoho ciest k naplneniu mojich cieľov.
- Ani jedna nie je bez prekážok.
