Kedy naposledy sa vám niekto prihovoril vetou: “Tuším, že máš nejaký problém. Môžem ti pomôcť?” Čím viac empatickejších ľudí máte okolo seba, tým častejšie budú varianty starostlivej vedy zaznievať. Rovnako, ako keď ste sami empatický, tak ju vyrieknete vždy, keď pocítite, že niekto potrebuje vašu oporu.
Empatia je jedna z emočných zručností, ktorá je v medziľudskej interakcii neodmysliteľná. Je to schopnosť rozoznávať, vnímať a priamo pociťovať emócie druhých ľudí. To z nej robí základný stavebný kameň pozitívnych vzťahov.
Som dostatočne empatická?
Každý má nejaký rozmer empatickosti (nerátame psychiatické diagnózy) a závisí od toho, nakoľko ho rozvíja a využíva. Niekto má ten dar v sebe a ide mu to s ľahkosťou, iní sa mu dokážu naučiť ako zručnosti, ktorú sa osvojuje. Nie je za tým nič, čo by sme nedokázali – stačí sa do emócií druhej osoby ponoriť iba natoľko, aby sme ju mohli povzbudiť alebo jej pomôcť. A o to pri empatii ide. Neraz stačí vycítiť, že druhý je v nepohode a spýtať sa ho na to, prípadne rovno povedať, že sa vám javí nejakým ustarosteným, vyčerpaným, rozptýleným, nahnevaným, skľúčeným... Keby ste sa mýlili, druhému to prekážať isto nebude, rád vás presvedčí o opaku. Povzbudivé je už len to, že ste prejavili záujem a účasť o jeho prežívanie. To má každý rád a budete vďaka tomu obľúbení.
Odporúčame tiež: Prečo nahradiť sladkosti sladkými malinami
Ako sa „naciťovať“?
Aby sme mohli vycítiť, čo sa s druhým deje, potrebujeme si zlepšovať všímavosť a pozornosť voči tomu, čo sa deje okolo nás. Iba tak dokážeme včas zachytiť signál, ktorý bude predzvesťou toho, že niečo nie je ako zvyčajne. Takými signálmi bývajú: výraz tváre, hlas a pridružené hlasové prejavy, vyžarujúce napätie tela, vonkajšie správanie odchyľujúce sa od toho bežného. To všetko je možné iba vtedy, keď je v danom prostredí možné o emóciách hovoriť a prejavovať sa v spontánnosti a uvoľnenosti. V niektorých pracovných prostrediach (a žiaľ, nielen v nich) musia ľudia nosiť masku a štylizovať sa do póz, tam je podstatne sťaženejšie odhadnúť pravé pocity. Ale trénovať to možno, hoci s neistými výsledkami.
Odporúčame tiež: Parádiť sa prináša výhody! Spoznajte ich.
Chcete si dopriať väčšiu dávku empatickosti?
Pre osvojovanie si a posilňovanie empatie je najlepší tréning na sebe. Najskôr je potrebné naučiť sa vnímať, uvedomovať si a rozoznávať vlastné emócie a správne ich pomenovať. Akonáhle niečo pomenujeme, získame nad tým moc a môžeme to ovládať. Darmo by sme od seba očakávali, že dokážeme prežiť emócie niekoho iného, keď nerozumieme tomu, čo sa deje s nami. Vyznať sa v sebe značí, že vieme odhadnúť a predpokladať, ako to môže mať ten druhý. Potom vieme dať najavo našu empatickú účasť a podporu. Neraz sú postačujúce vo verbálnom vyjadrení, niekedy naopak, objatie urobím viac, než slová. Nech je naše gesto pomoci a podpory akékoľvek, neraz sa vysoko cení už samotná ochota vypočuť a byť tam pre druhého v nehodnotiacom prijatí toho, čo prežíva.
Odporúčame tiež: Ako na to... Kde hľadať zdroj pozitívnej energie
Proces empatie má svoje fázy
Empatia predpokladá aj niečo viac, než si len u niekoho všimnúť, že niečo nie je v poriadku. Potrebná je tiež schopnosť úprimnej komunikácie. Len vďaka nej sa „napojíme“ na človeka, aby sme sa priblížili jeho prežívaniu a porozumeli jeho pocitovému rozpoloženiu. Keď máte chuť pustiť sa do trénovania empatickosti, majte na pamäti týchto päť krokov:
1. rozvíjate všímavosť a pozornosť,
2. komunikujete s dotyčnou osobou o tom, čo vnímate a vidíte,
3. uvedomujete si, že chcete porozumieť,
4. púsťate sa do akcie a svoju podporu vyjadríte – slovne, skutkom, gestom...,
5. počkáte si na spätnú väzbu, ako bolo vaše správanie prijaté a neponúkali ste niečo nevyžiadané.
Odporúčame tiež: Ako urobiť z peňazí zdrojom bezpečia a radosti?
Vaša Janette
P.S.
Jeden zo zakladateľov humanistickej psychológie C. R. Rogers tvrdil, že ľudská duša je primárne dobrá. Len sa často, vplyvom rôznych životných otrasov a výchovného pôsobenia postupom času zanáša, akoby klesala do bahna, akoby sa ten diamant, ktorý nosíme vo vnútri ponáral do stále väčších a väčších vrstiev prachu a nečistôt. Našťastie však existuje cesta von. Aj cez empatiu, kedy vnímame toho druhého, ako keby sme boli ním. Avšak tak, aby sa ani na chvíľu nestratila podmienka "ako keby". Znamená to cítiť bolesť a radosť druhého tak, ako ich cítil on a vnímať príčiny toho, prečo ich on takto cíti. Nikdy sa však nesmie stratiť rozpoznávanie toho, že je to ako keby mi bolo ublížené, ako keby som prežíval radosť, atď. Keby sa táto podmienka stratila, nastal by stav identifikácie a to už je iný problém.
Nabudúce sa pozrieme na to, ako vnímať, že naši nepriatelia sú bez viny
Svoje otázky píšte na: janette.simkova@lifekoucing.sk
Viac o Jannette Šimkovej na jej webe: www.lifekoucing.sk
Odporúčame tiež: Ako na to... Zachovať si pokoj, keď svet okolo šalie
