Vitamíny skupiny B predstavujú skupinu ôsmich dôležitých vitamínov, ktoré sú pre správnu funkciu ľudského organizmu nenahraditeľné. V našom tele napĺňajú mnohé úlohy. Vo všeobecnosti sú B vitamíny dôležité napríklad z hľadiska metabolizmu a tvorby energie, taktiež majú vplyv na nervový systém, psychické zdravie, stav pokožky, tvorbu hormónov i proces trávenia.
Medzi vitamíny skupiny B patrí aj kyselina pantoténová, označovaná ako vitamín B5. Prečo naše telo potrebuje práve túto látku? Môže sa negatívne prejaviť jej nedostatok alebo naopak nadbytok? Zistite o vitamíne B5 všetko dôležité!
Vitamín B5 v ľudskom tele
Vitamín B5, nazývaný aj kyselina pantoténová, predstavuje jeden z vitamínov skupiny B. Ide o vo vode rozpustnú látku, pomerne citlivú na teplo, ktorá je okrem iného nevyhnutná pre metabolické spracovanie prijatých živín v ľudkom tele. Pre jeho účinky je tiež neraz nazývaný ako antistresový vitamín. Ľudský organizmus si túto látku nevie syntetizovať, preto ju musí prijímať stravou.
Názov kyseliny pantoténovej je pritom odvodený z gréckeho slova pantos, čo znamená všadeprítomný. Táto látka sa totižto vyskytuje takmer vo všetkých rastlinných aj živočíšnych tkanivách. Účinky tejto látky prvýkrát popísal americký biochemik Roger J. Williams v roku 1933, ktorý preukázal, že je nevyhnutná pre rast určitých kvasiniek.
Hlavné funkcie kyseliny pantoténovej:
-
prispieva k normálnemu energetickému metabolizmu,
-
podieľa sa na syntéze a metabolizme niektorých hormónov a vitamínu D,
-
je súčasťou mnohých enzýmov a koenzýmu A,
-
prispieva k normálnej mentálnej činnosti,
-
znižuje mieru únavy a vyčerpania,
-
zmierňuje účinok stresu,
-
prispieva k znižovaniu hladiny škodlivého LDL cholesterolu,
-
zabraňuje ukladaniu škodlivého cholesterolu v cievnych stenách,
-
podporuje hojenie rán a regeneráciu tkanív,
-
pomáha udržiavať zdravie tráviaceho traktu,
-
podieľa sa na tvorbe hemoglobínu,
-
harmonizuje nervový systém,
-
pomáha zvyšovať schopnosť koncentrácie.
Odporúčame: Najdôležitejšie látky pre zdravé kosti: Iba vápnik nestačí!
Nedostatok vitamínu B5
Odporúčaná denná dávka vitamínu B5 je u dospelého jedinca okolo 6 mg, za normálny je však považovaný príjem od 5 mg do 20 mg. Vyššie dávky, aspoň 15 mg denne, sú potrebné najmä u tehotných a dojčiacich žien. Na liečebné účely sa používajú oveľa vyššie dávky, a to až 100 mg denne.
Nedostatok vitamínu B5 nie je úplne bežný, keďže je táto látka dobre zastúpená v našej strave. K deficitu však môže dochádzať u chronicky chorých pacientov s nedostatočným prísunom základných živín, alkoholikov či jedincov s poruchami vstrebávania živín v črevách. Deficit vitamínu B5 tiež môže súvisieť s poruchami príjmu potravy, napríklad anorexiou.
Nedostatok vitamínu B5 sa môže prejaviť nasledovne:
-
nadmerná únava,
- zápaly tráviaceho traktu,
- strata chuti do jedla,
- zmeny nálad,
- bolesti brucha,
- poruchy spánku,
- svalová slabosť,
- kožné zápaly.
Nadbytok vitamínu B5
Hypervitaminóza, čiže chorobný stav vyvolaný nadbytkom určitého vitamínu v organizme, v prípade vitamínu B5 nehrozí. Kyselina pantoténová je rozpustná vo vode. Telo si ju v tele neukladá do zásoby, nadbytok sa vylučuje močom. Problémy spojené s nadmerným užívaním vitamínu B5 v strave prakticky nie sú možné.
U niektorých osôb sa však môžu prejaviť ťažkosti pri extrémne vysokom príjme danej látky z výživových doplnkov. Objaviť sa môžu zriedkavo hlavne hnačky a iné gastrointestinálne ťažkosti.
Odporúčame: Chceš byť zdravá aj krásna? Toto je 5 dôvodov, prečo používať konopný olej!
Vitamín B5 v potravinách
Vitamín B5 je v potravinách vo všeobecnosti dobre zastúpený, preto si ho môžeme v prvom rade doplniť pestrou a vyváženou stravou. V menšom alebo väčšom množstve ho nájdeme v takmer každej potravine rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.
Na kyselinu pantoténovú sú bohaté viaceré druhy mäsa, ale aj strukovín, dokonca niektoré huby. Menšie dávky nájdeme i vo väčšine ovocných a zeleninových druhoch.
Živočíšne zdroje vitamínu B5:
-
pečeň (teľacia, hovädzia, morčacia),
- pstruh, makrela, losos a iné mastné ryby,
- hydina,
- zverina,
- vajcia,
- mlieko a mliečne výrobky.
Rastlinné zdroje vitamínu B5:
-
slnečnicové semená,
-
huby shiitake,
-
spirulina,
-
pšeničné klíčky, ryžové otruby.
-
šampiňóny,
-
arašidy,
-
vlašské orechy,
-
šošovica, sója, hrach, mungo fazuľa,
-
avokádo,
-
sladké zemiaky,
-
kel, karfiol, brokolica,
-
kvasnice,
-
maliny, jahody,
-
sušené figy.
Ďalšie možnosti dopĺňania kyseliny pantoténovej
Zdrojom vitamínu B5 sú v prípade potreby aj výživové doplnky. Nájdeme ho buď samostatne, alebo ako súčasť B-komplexu v tabletách či v tekutej forme spolu s ďalšími vitamínmi skupiny B. Užívanie doplnkov stravy je vždy vhodné konzultovať s lekárom, ktorý môže dopĺňanie kyseliny pantoténovej v určitých prípadoch priamo odporučiť, a to napríklad osobám ohrozeným nedostatkom tejto látky.
Vitamín B5 sa niekedy odporúča ako podporný prostriedok pri liečbe vysokého cholesterolu. Kyselinu pantoténovú tiež možno užívať na podporu látkovej premeny a tvorby energie, zmiernenie nadmernej únavy a pocitov vyčerpanosti. Priaznivý vplyv má na duševnú výkonnosť, syntézu hormónov, zdravie pokožky aj hojenie kože.
Hoci nemá vitamín B5 nežiaduce účinky ani pri vyšších dávkach, pri užívaní doplnkov stravy dodržujte stanovené dávkovanie a predpísané dávky neprekračujte!
Odporúčame: Toto sú látky potrebné pre rast vlasov. Nechýba ti žiadna z nich?
