Vieme, že sedavý spôsob života je veľmi škodlivý a môže sa spájať so zvyšovaním rizika vzniku viacerých zdravotných problémov. Nedostatok pohybu má negatívny vplyv nielen na našu celkovú kondíciu, ale taktiež na tráviace procesy, činnosť mozgu či stav srdcovo-cievneho systému. Naopak dostatok pohybu a fyzickej aktivity počas dňa nám pomáhajú udržovať telo vo forme a prispievajú k dobrému zdraviu. Hovorí sa však, že najlepšia je vraj tá zlatá stredná cesta. Kým nedostatok pohybu nie je žiaduci, i nadmerné cvičenie až preťažovanie organizmu môže byť z dlhodobého hľadiska na škodu. Problém môže nastať, ak telo nedostáva dostatok času na regeneráciu medzi tréningmi. Ako sa môže takáto pretrénovanosť prejavovať?
Čo sa môže diať, keď je človek pretrénovaný?
Problémy s pretrénovanosťou sa môžu prejavovať najrozličnejšími príznakmi. Medzi najbežnejšie symptómy môžeme v prvom rade zaradiť nadmernú únavu, nedostatok energie a celkových síl a nakoniec i pokles výkonnosti. Je úplne normálne, že sa človek po tréningu cíti trochu vyšťavený a bez síl. Problémom však je, ak ho popísané stavy trápia nepretržite a ak organizmus potrebuje na zotavenie skutočne dlhý čas. Príznakom môže byť napríklad dlhotrvajúca svalovica a chronická bolesť svalov. Človek môže vnímať nadmernú námahu aj pri obyčajnom tréningu a jeho výkony aj napriek snahe postupne klesajú. Pridať sa môžu bolesti kĺbov.
Jedinec tiež môže byť náchylnejší na rôzne infekcie či prechladnutia, a to v dôsledku zhoršenia činnosti imunitného systému. Ďalej sa pri pretrénovanosti môžu postupne objavovať problémy so spánkom, hlavne ťažkosti so zaspávaním a slabý spánok, u niektorých i strata chuti do jedla alebo naopak prejedanie sa. Medzi príznaky môžeme zaradiť aj zníženie libida či poruchy menštruačného cyklu. Nadmerné preťažovanie tela cvičením a následný nedostatok priestoru pre regeneráciu tela môže mať negatívny vplyv nielen na fyzické zdravie, ale aj to psychické. Objaviť sa môže náladovosť, podráždenosť, nepokoj, strata motivácie, okrem toho i problémy s koncentráciou.
Odporúčame: Aké sú najlepšie diéty pre rok 2020? Odborníci to vidia takto!
Aký dopad to môže mať na vlasy, nechty a pokožku?
Vyššie charakterizované ťažkosti sa pri stave pretrénovanosti vyskytujú najčastejšie. Nadmerné trénovanie však z dlhodobého hľadiska môže ovplyvniť i stav pokožky, vlasov či nechty, a to rozhodne nie v pozitívnom smere. Môže k tomu dôjsť najmä v dôsledku nedostatku živín či zmien v hladinách dôležitých hormónov. Pretrénovanosť môže súvisieť s poklesom hladiny niektorých hormónov, napríklad i pohlavných, taktiež so zvýšením hladiny kortizolu. Kortizol je pritom často označovaný ako stresový hormón. Jeho nadbytok môže v tele napáchať rôzne škody. Okrem iného však môže spôsobovať i zvýšenú produkciu kožného mazu. Pleť je tak mastnejšia a môže dochádzať k upchávaniu pórov, čo vplýva na zhoršenie jej kvality.
Zvýšené hladiny spomínaného hormónu tiež môžu súvisieť s rozvojom zápalových kožných ochorení. Okrem toho môže naše vlasy, nechty či pokožku počas stavu pretrénovanosti trápiť aj nedostatočná výživa. Takto preťažené telo spravidla potrebuje i viac živín a zdrojov na svoju dostatočnú regeneráciu a vrátenie sa do normálu. Zásobovanie vlasov, nechtov i pokožky tak môže byť druhoradé. Výsledkom je spomalený rast vlasov a nechtov, stenčenie nechtov, krehkosť vlasov a podobne. Riziko rozvoja podobných ťažkostí sa zvyšuje ešte viac, ak jedinec preťažuje telo nadmerným cvičením a zároveň je jeho strava nevyvážená a sú v nej nedostatočne zastúpené niektoré dôležité látky, napríklad i nenahraditeľné bielkoviny.
Ako sa ťažkostiam vyhnúť?
K pretrénovanosti môže viesť v prvom rade nadmerné zaťažovanie tela cvičením a trénovaním bez toho, aby človek telu doprial i primeraný čas na regeneráciu. Okrem toho môže k rozvoju tohto stavu prispievať neustále určovanie si prehnaných cieľov, monotónne tréningy, nerozumné zvyšovanie tréningovej záťaže v krátkom časovom úseku či hnanie svojho tela pri cvičení až do stavu maximálneho vyčerpania. Rolu môžu zohrávať aj mnohé ďalšie vonkajšie faktory, napríklad tlak okolia, očakávania trénera, konkurencia a podobne. Človek sa však môže ťažkostiam spôsobeným pretrénovaním a preťažením organizmu ľahko vyhnúť. Samozrejme, je v poriadku si poriadne zacvičiť a skúšať svoje limity, no v prvom rade by sme mali počúvať vlastné telo.
Základom prevencie tohto stavu je dostatočný oddych a čas na regeneráciu medzi cvičením. V rámci toho je nevyhnutné dopriať telu dostatok kvalitného spánku. Taktiež je počas pravidelného trénovania a cvičenia vhodné sledovať príjem kalórií a makronutrientov, čiže bielkovín, tukov a sacharidov. Dôležitá je i správna hydratácia tela či odpočinok od tréningov počas a krátko po chorobe. Takúto pauzu je vhodné telu dopriať i v prípade, že človek začína pociťovať príznaky pretrénovanosti. Po prestávke je vhodné voliť pozvoľný návrat k tréningom a len postupne zvyšovať tréningovú záťaž.
Pozri aj: Ako zaradiť do života viac pohybu? Jeho nedostatok škodí nášmu zdraviu!
