Vedeli ste o tom, že na Slovensku každoročne vyhodíme okolo 860 tisíc ton potravín, čo predstavuje približne 163 kg na obyvateľa. Až polovica všetkého potravinového odpadu pritom pochádza z našich domácností. Medzi najčastejšie potraviny, ktoré končia v košoch, patrí v prvom rade chlieb, rôzne pečivo a pekárenské výrobky. Hlavne pri pečive je bežnou praktikou, že pokiaľ nie je čerstvé, v mnohých prípadoch nám už na tanieri neskončí. Okrem toho vyhadzujeme veľa ovocia a zeleniny, no v odpadkoch vo veľkej miere končí aj nespotrebované varené jedlo. Plytvanie potravinami a nadmerná tvorba odpadu v kuchyni predstavujú veľký problém, ktorý rozhodne netreba podceňovať či ignorovať. Značne negatívny vplyv to má v konečnom dôsledku nielen na životné prostredie.
Napríklad Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2030 zníži potravinový odpad na polovicu. Na tému potravinovej zodpovednosti upozorňuje aj organizácia ENVI-PAK, ktorá dňa 7. júna, čo je Svetový deň bezpečnosti potravín, pripravila tlačovú konferenciu na tému Menej odpadu v kuchyni alebo ako neplytvať jedlom. Stretnutia sa zúčastnila Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV ENVI-PAK, ktorá priblížila problematiku plytvania potravinami, tvorby odpadov či obalov potravín, ako aj Michal Konrád, šéfkuchár modernej street food značky Bao Brothers, ktorý predstavil možnosti minimalizovania tvorby odpadu i vďaka využívaniu zvyškov. Ako teda vieme aspoň do istej miery eliminovať plytvanie potravinami, ako aj tvorbu odpadu v domácnosti?
Odporúčame: Toto sú najčastejšie chyby pri triedení odpadu: Na čo si dať pozor?!
Ako neplytvať jedlom?
Je mnoho spôsobov, ako môžeme výrazne minimalizovať plytvanie potravinami a predchádzať tomu, že v našich košoch budú končiť nespotrebované potraviny či zvyšky vareného jedla. Pomôcť nám k tomu môže napríklad aj dodržiavanie určitých jednoduchých pravidiel pri nakupovaní. Samozrejme, ako prvé platí, že by sme mali vždy nakupovať len to, čo potrebujeme. K tomu nám pomôže nákupný zoznam, ktorý si pred návštevou obchodu vopred pripravíme. Ideálne je, ak si premyslíme, čo chceme v nasledujúcich dňoch variť a na základe toho si spíšeme zoznam potravín. Taktiež je nápomocné, ak si nerobíme zbytočne veľké zásoby potravín, hlavne teda nie tých, ktoré majú obmedzenú trvanlivosť. Nakoniec tiež pomáha, ak nechodíme do obchodu o hlade. V tom prípade totiž nebudeme nakupovať rozumom, ale aj očami a prázdnym žalúdkom.
Predchádzať plytvaniu potravín môžeme i tak, že ich budeme správne skladovať. Vhodné je hlavne dodržiavať odporúčania z obalu výrobkov. Predĺžiť trvanlivosť potravín a vyhnúť sa tak ich vyhodeniu tiež môžeme ich mrazením, sušením, konzervovaním, tepelnou úpravou a podobne. S ochranou potravín pred ich znehodnocovaním však pomáhajú aj ich obaly. Dnes sledujeme rastúci trend bezobalových potravín, no je zároveň potrebné myslieť na to, že aj obaly potravín majú v mnohých prípadoch svoje opodstatnenie.
„Zabalený výrobok vydrží dlhšie čerstvý, napríklad šalátová uhorka s ochrannou fóliou zostane čerstvá až 14 dní, bez nej by vydržala iba tri dni. Obal chráni potravinu nielen počas prepravy, ale aj počas jej vystavenia v regáli. Ľudia si v predajni tovar vyberajú, chytajú do rúk a prekladajú. Životnosť nebalených produktov by sa týmto výrazne obmedzila,“ približuje význam obalov riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV ENVI – PAK Katarína Kretter. Hoci obaly predstavujú odpad, zároveň plnia dôležitú ochrannú a hygienickú funkciu a v konečnom dôsledku môžu pomôcť znížiť podiel potravinového odpadu až o 20 %.
Pozri aj: Domáce hnojivo z odpadu v kuchyni: Tieto triky pozná len málokto
Vyťažte potraviny na maximum!
Znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu v domácnosti a zároveň zmenšiť mieru plytvania potravinami môžeme i tak, že začneme využívať jednotlivé potraviny na maximum a ak sa dá, tak v podstate do posledného zvyšku. „Keď kuchárovi v minulosti prišla do kuchyne ryba, vyfiletoval ju a použil z nej tak 40 percent, zvyšok šiel do odpadu. Dnes sa uvažuje inak. Kosti sa dajú použiť do vývaru a šupiny s kožou napríklad na čipsy. Využiť sa dajú aj ďalšie časti, vždy to závisí od typu ryby,“ vysvetľuje šéfkuchár Michal Konrád. Na tlačovej konferencii predstavil svoj recept „Ryba v sieti,“ v ktorom skombinoval morského vlka spolu s maslovou dashi redukciou, jarnou cibuľkou a zemiakovým čipsom. Pri príprave pochúťky pritom využil veľkú časť ryby, ako aj ďalších zvyškov.
Zároveň priniesol mnoho ďalších tipov, ako potraviny v kuchyni využiť na maximum alebo ako využiť aj potraviny, ktoré by sme za iných okolností už vyhodili. Napríklad rôzne vňate z petržlenu či mrkvy, iné zelené časti rastlín či zvyšky byliniek a listovej zeleniny sú vhodné na prípravu domáceho pesta. Staršie pečivo je zase vhodné do strúhanky, ale aj na prípravu krutónov či žemľovky. Zvyšky kapusty aj inej zeleniny sú vhodné na domáce kvasenie. Obávať sa nemusíme ani prezretého ovocia, je totiž vhodné do koláčov aj smoothie nápojov. Využiť sa však dajú aj rozličné odrezky a šupky zo zeleniny, napríklad do vývaru, čím pomôžu zintenzívniť chuť výsledného pokrmu.
Pozri aj: Dbáš na udržateľnú domácnosť? Každá eko kúpeľňa potrebuje tieto veci!
Čo s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom?
I keď sa snažíme tvorbu obsahu vo svojej domácnosti minimalizovať, istému objemu odpadu sa pravdepodobne vyhnúť úplne nedá. Ak však nejaký odpad vyprodukujeme, mali by sme s ním naložiť rozumne a zodpovedne. Triedenie plastov, papiera či skla nie je žiadnou novinkou. Čo však s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom? Podľa údajov z Eurostatu je v krajinách Európskej únie až 50 % zmesového komunálneho odpadu organického pôvodu. Práve preto je jedným z cieľov EÚ zavedenie triedeného zberu biologického odpadu vo všetkých členských štátoch.
Ak vyprodukujeme takýto druh zmesového komunálneho odpadu, nemusí hneď skončiť v kontajneri. Vítané je v tomto prípade kompostovanie, vďaka ktorému sa biologický odpad pomocou prirodzeného rozkladu premieňa na organické hnojivo, ktoré je vhodné napríklad na pestovanie rastlín. Na trhu dnes nájdeme rôznorodé domáce kompostéry, tiež sú využívané komunitné kompostoviská, ktoré môžu slúžiť obyvateľom celého bytového domu alebo sídliska. Od 1. januára 2021 majú povinnosť zabezpečiť triedenie kuchynského odpadu a bioodpadu na Slovensku aj mestá a obce, ktoré si predtým uplatňovali isté výnimky.
Zdroj info a foto: ENVI–PAK, a.s.
