Pozývam vás na malý výlet do detstva. Predstavte si, že vám darujem krabicu drevených kociek. Vy z nich s nadšením postavíte hrad a svoju stavbu mi hrdo ukážete. Mne sa veľmi páči a keď si zaželáte ďalšiu krabicu kociek, rada vám ju dám. Postavíte druhý, ešte krajší hrad a zavoláte ma, aby ste sa pochválili, aké dva krásne hrady ste stvorili. Ja vás opäť chválim, hrady sú utešené. Požiadate ma o ďalšiu krabicu kociek, ale tentoraz vám nevyhoviem.
Láskyplne odmietnem vašu požiadavku a jednoznačne poviem, že je mi to ľúto, ale tentokrát je moja odpoveď nie. Čo urobíte?
Možno vám začnú tiecť slzy, lebo ako pozeráte na svoje hrady, túžite budovať ďalšie, ešte krajšie, väčšie, vyššie... chýbajú vám však kocky. Hnev vo vás narastá a cítite sa ukrivdené, že vám niekto nechce splniť prianie. Začnete hlasno nariekať a v zlosti zbúrate, čo ste postavili. Sledujete, čo ste urobili, postupne sa upokojujete a začnete sa usmievať. Stalo sa niečo, s čím ste nepočítali – zrazu máte dosť kociek a môžete začať budovať svoj vysnívaný superhrad.
Odporúčame prečítať: Ako na to... Vyrásť v „šťavnatú jahodu“
Tento príbeh trefne ilustruje, prečo nad nami víťazí naša neschopnosť alebo neochota zbúrať niečo postavené. Máme strach z toho, že prídeme o niečo, k čomu už máme vytvorený vzťah. A môže byť pokojne negatívny, lenže my už máme citové puto. Nechce sa nám do zmeny - je namáhavá, stojí veľa energie a nemáme istotu, ako to celé vypáli. Sme plné pochybností, obáv a máme veľa dôvodov, prečo radšej zotrvať v tom, ako to je doteraz, hoci s tým nie sme spokojné.
Pre rozhodovanie nám pomáha uvedomenie si toho, čo máme za tým, že sa nevieme odhodlať zbúrať niečo, čo už nepotrebujeme alebo čo nás obmedzuje. Iba zavnímaním pocitov, aké by to bolo skvelé a prínosné otvoriť sa zmene, na ňu dostávame chuť. Ja tomu hovorím podniknúť kreatívnu deštrukciu :)
Malú či veľkú, závisí od našich možností, rozhodujúce však je, urobiť ten prvý krok a pustiť sa do transformácie toho, v čom si prídeme uväznené, zakliesnené, zacyklené... Vďaka tomu sa uvoľní nová energia, odokryjú sa nové zdroje a objavia sa stavebné kocky na vytvorenie niečo lepšieho. A vôbec to netreba urobiť prevratným, hurónskym pálením mostov. Stačia pomalé a isté kroky v ústrety tomu, že si predsa môžeme dovoliť postaviť niečo nové – len tak, lebo sme sa samé rozhodli a dáva nám to zmysel. Oživiť detskú spontánnosť, nenútenosť a hravosť sa opláca – spôsobujú precitnutie a revitalizujú našu skostnatenosť :-)
Moje odporúčanie je prosté – odpovedzte si úprimne a poriadne na otázku: Prečo sa vám oplatí zbortiť to, čo už stojí? Čo z toho budete mať? V odpovediach je skrytá motivácia, ktorá vám pomôže odhodlať sa. Keď budete mať pred očami dobré dôvody, prečo sa namáhať, tak sa skôr zmierite s tým, že stará stavba spadla a môže vzniknúť nová. Nové či vynovené vždy prináša viac radosti a spokojnosti.
Do „búrania a stavania“, drahé moje. A pochváľte sa na tomto mieste, prosím 
Radi vás aspoň slovne odmeníme a podporíme 
Vaša Janette
O týždeň sa pozrieme na to, ako ukoristiť tri zdroje šťastia.
Svoje otázky píšte na: janette.simkova@lifekoucing.sk
Viac o Jannette Šimkovej na jej webe: www.lifekoucing.sk
