Len čo človek začal rátať každú hodinu, prišiel o schopnosť tešiť sa z nej. Odjakživa sme chceli získať viac hodín... rýchlejšie napredovať a vykonať viac počas každého dňa. Prostá radosť žiť od jedného východu slnka k druhému sa stratila v nenávratne.
Čo všetko dnes robíme, aby sme čo najlepšie vyplnil každú jednu minútu dňa? Úporne sa snažíme a zvádzame súboj s efektívnosťu, a pritom nenachádzame uspokojenie. Je to kruté, ale prenasleduje nás stále väčší hlad dosiahnuť viac. Darmo si hovoríme, že na čo nám to bude... Sme v tom akoby zakliati.
„Ak je čas najvzácnejšia vec zo všetkých, tak je premrhanie času najväčšie premrhanie, pretože stratený čas nemožno znova nájsť a to, čo voláme dostatkom času sa vždy ukáže ako dosť málo.“
Zdroj: Shutterstock®
Mne pomáha, keď si hovorím, že nevlastním svoj čas, aj keď túžim vlastniť svoje bytie. Denne si pripomínam, že odmeriavať život znamená nežiť ho. A ešte som si dala pred oči múdrosť Miguela Cervantesa: Na veľkých hodinách času je len jediné slovo “teraz”. Ak budete kráčať po ulici s názvom “potom”, tak domov nedorazíte “nikdy”.
Zdroj: Shutterstock®
