Aj vám sa stalo, že ste si v obchode pri platení nevedeli spomenúť na pin kód karty? Alebo ste zabudli dátum narodenín svojich najbližších? Pamäť nás vie občas poriadne potrápiť a ako ináč, štrajkuje práve vtedy, keď sa nám to najmenej hodí. Preto je dôležité, aby sme ju trénovali!
Pacientka príde k lekárovi. Na otázku, čo ju k nemu privádza, odpovedá: „Mám problém s pamäťou. Zabúdam na bežné veci.“ Doktor jej poradí, aby si povinnosti a dôležité dátumy značila do diára. Pacientka poslúchne, všetko si poctivo zapisuje. Keď o niekoľko týždňov príde na kontrolu, lekár sa jej s očakávaním v hlase pýta: „Tak ako? Pomohlo?“ Žena smutne pokrúti hlavou. „A značili ste si?“ Pacientka prikývne a povie: „Áno, ale zabúdala som sa pozerať do diára...a keď som si spomenula, nevedela som, kde som ho položila...“
Ako ste na tom vy?
Anekdota o zabúdaní nie je len vtipnou rozpravou, ale žiaľ, pre viacerých krutou realitou. Ako ste na tom vy? Pamätáte si ešte, čo ste včera obedovali? Kde ste boli minulý víkend? Dokážete zo seba bez rozmýšľania vychrliť vybrané slová po b, alebo hlavné mestá škandinávskych krajín? Ak ste na všetky otázky odpovedali bez akéhokoľvek zaváhania, pamäť vám, ako sa zdá, zatiaľ slúži dobre. To ale neznamená, že ju nemusíte trénovať. Platí totižto pravidlo – čím sme starší, tým menej zaťažujeme svoj mozog a rýchlejšie zabúdame.
Už to nie je ako v školopovinnom veku, kedy sme sa naspamäť učili básničky či bifľovali gramatiku. Zatiaľ, čo sme ako deti sypali násobilku aj o pol noci, dnes už len pri sčítaní niekoľkých jednoduchých čísel vyťahujeme kalkulačku. Veď mašinka to predsa spočíta. Už nepotrebujeme nosiť v hlave telefónne čísla našich známych, mobily si ich pamätajú za nás. Tak na čo sa potom trápiť a trénovať mozgové bunky? Odpoveď znie – práve na to, aby sme informácie nielen prijímali, ale si ich aj pamätali. Aby sme nezabúdali na bežné veci a vedeli si spomenúť v danej chvíli na to, kde sme položili doklady od auta, pas či rozčítanú knihu.
Pozri aj: Ako využiť bazalkové pesto? Tu je 7 dobrých tipov, ktoré ťa nadchnú!
Namáhajme pamäťové bunky cvičením
S pribúdajúcim vekom „trápime“ pamäť čoraz menej, v dôsledku čoho potom mozog logicky zlenivie a automaticky štrajkuje. Nemôžeme sa preto čudovať, že v stresových situáciách, ale aj v bežných okamihoch si nevieme spomenúť na to, čo dlho nosíme v priečinku „dôležité“. Ak príliš často zabúdame, je dobré, aby sme si pracovné a každodenné povinnosti značili. (Samozrejme, nemali by sme zabudnúť občas do diára aj nazrieť!) Zápisky sú však len prvou pomocou pre zábudlivcov. Omnoho dôležitejším liekom na pamäť je trénovanie mozgu. Ideálne je každodenné desaťminútové cibrenie pamäti. Či už pôjde o lúštenie krížoviek, riešenie rébusov, hádaniek, ktoré si vyžadujú plnú koncentráciu, alebo počítanie rodinného rozpočtu domácnosti bez pomoci kalkulačky.
Pozri aj: Čo signalizujú opuchnuté oči? Len únava to rozhodne nie je!
Tip:
Vynikajúcim cvičením je napríklad tréning pomocou obrázkov, ktoré je nutné si zapamätať v priebehu niekoľkých sekúnd a potom ich vymenovať. Nemusí ísť len o obrázky, môže to byť pokojne zoznam vecí, ktoré treba nakúpiť. Pred tým, ako pôjdete nakupovať, si ho ešte raz pozrite a v obchode si skúste spomenúť na čo najviac vecí. Efektívne je tiež učiť sa texty naspamäť ako básničku. Takýmito cvičeniami prispievate nielen k zlepšeniu pamäti, ale k samotnej koncentrácii, ktorá sa vyžaduje na pracovisku.
Trénovať pamäť môžete aj sledovaním vedomostných súťaží či kvízov, alebo jednoducho tak, že si zaspomínate na to, čo ste zažili ako dieťa. Skúste sa rozpamätať na obdobie detstva či dospievania. Čo ste zvykli raňajkovať, ktoré hračky alebo šaty patrili medzi vaše obľúbené, ako sa volali spolužiaci zo základnej, strednej či vysokej školy? Zalovte v pamäti. Návratom do minulosti dáte zabrať lenivému mozgu a možno vylovíte v hlave spomienky, na ktoré by bola škoda zabudnúť.
Pozri aj: Ako pomôcť človeku s trápením? Toto radšej nehovor!
Liek na dlhodobú pamäť
Ak chcete udržať svoju pamäť vo forme, nezabúdajte na pravidelný šport, dostatok spánku a vyváženú životosprávu. Deficit telesnej aktivity, vitamínov a tekutín robí človeka malátnym. A to isté platí aj pre náš mozog. Mozog potrebuje pre svoju činnosť nevyhnutne dostatok kyslíka a prísun tekutín. Málo kyslíku totižto spomaľuje činnosť mozgu a nedostatok tekutín spôsobuje dehydratáciu a s ňou spojenú únavu a poruchy koncentrácie. Aby sa prekrvil a lepšie pracoval, je vhodná kombinácia športu spojená s tréningom pamäti prostredníctvom cvičení. Takáto zmes optimálne pôsobí na naše mozgové bunky, ako aj na duševné zdravie. Keď sa k tomuto všetkému z času na čas od srdca zasmejeme a doprajeme si oddych, budeme si viacej pamätať, pozitívnejšie sa pozerať na svet a lepšie sa sústrediť (aj na život).
Vedci z Univerzity v Chicagu tvrdia, že ľudia, ktorí konzumujú veľa zeleniny, dokážu svoju pamäť dlhé roky udržiavať fit. Najlepšia je zelená zelenina obsahujúca vitamín E.
