Citové vydieranie, vyhrážky, ponižovanie, žiarlivostné výstupy, izolácia od rodiny a priateľov, odopieranie životných potrieb, kodependencia či stalking sú problémy osôb, ktoré padli do emočnej pasce predátora. O tom, ako vzťahového predátora odhaliť, ale aj ako identifikovať obeť psychického násilia, porozpráva kriminálny psychológ Ondrej Kubík v sobotu 10. apríla v osvetovej online prednáške.
Čo si predstavujete pod pojmom vzťahový predátor?
Ondrej Kubík: Je ním človek, ktorý „loví” partnerské vzťahy za účelom parazitického partnerského súžitia s druhou osobou. Vzťahový predátor neustále berie a nič do vzťahu nedáva. Je to osoba, ktorá sa zameriava na špecifické osoby, s ktorými chce utvárať partnerské vzťahy. Jej cieľom sú najčastejšie osoby vysoko empatické, vzdelané, úspešné a častokrát cieľavedomé. Vzťahový predátor z týchto osôb získava citovú energiu, chce sa im dokonca podobať a môže s nimi aj súperiť, neskôr ich však na psychologickej úrovni likviduje svojou neustálou kritikou, výčitkami, moralizovaním a snahou izolovať ich od okolitého sveta.
Odporúčame: Ako byť pozitívnym človekom? Takto skoncuješ s negativitou!
Je to človek so psychiatrickou diagnózou, alebo ním môže byť aj psychicky zdravý človek?
Ondrej Kubík: Vzťahoví predátori vykazujú niektorú z porúch osobnosti, najčastejšie sa hovorí o narcistických, histriónskych či emočne nestabilných vzťahových predátoroch, ktorí vykazujú určité behaviorálne špecifiká, o ktorých si budeme v rámci webinára hovoriť. Poruchy osobnosti sú zaraďované medzi psychiatrické ochorenia, avšak v spoločnosti sú ešte stále pomerne prehliadané. Osoba, ktorá trpí poruchou osobnosti, má zachovaný kontakt s realitou a je plne zodpovedná za svoje prípadné protiprávne konanie.
Aké sú prvé známky predátorského správania vo vzťahu?
Ondrej Kubík: Predátor je netrpezlivý, snaží sa svoju budúcu obeť pomerne rýchlo vťahovať do partnerského vzťahu – všetko je zo začiatku príliš úžasné, aby to bolo dobré. Obeť častokrát prehliada nepatrné náznaky v správaní vzťahového predátora, napríklad to, že môže vykazovať náznaky kontrolujúceho správania. Svoju obeť „bombarduje láskou”, nadmieru ju zahŕňa rôznymi darmi a pozornosťou, aby si tak vytvoril pocit záväzku. Aspoň zo začiatku sa dokáže dokonale pretvarovať pomocou masky chápavého, vnímavého, empatického, dobrotivého, starostlivého a pozorného partnera, lenže za touto maskou sa v skutočnosti nachádza zlovestný úmysel.
Ako sa prejavuje predátorské správanie u mužov?
Ondrej Kubík: U mužov sa vzorec „vzťahového predátora” prejavuje najmä vo forme charizmatického správania, nadbiehania, gavalierstva a zahrňovania partnerky pozornosťou dokonalého muža – „bieleho rytiera”, týmito prejavmi vzťahový predátor – muž partnerku presvedčí, že je ten pravý a že sa o ňu dokáže postarať. Neskôr sa predátorské správanie u muža prejavuje žiarlivosťou, potrebou kontrolovať, poúčaním, moralizovaním, cirkulárnymi hádkami plnými kvázi racionálnych argumentov, ktorými bombarduje partnerku, ktorú môže aj infantilizovať, teda vnímať ju ako dieťa, ako svoj prívesok a podobne. Partnerku vzťahový predátor podceňuje, ponižuje, uráža a nezriedka „psychiatrizuje” jej správanie, frázami ako sú: „ty nie si normálna”, „patríš na psychiatriu”, „nikto ti neuverí, pozri sa na seba”. Žena sa postupne vyčerpáva a nevládze mužovi oponovať.
Prejavuje sa ženské predátorské správanie odlišne?
U žien sa predátorstvo prejavuje najmä vo forme hypersexualizovaného správania, ktorým takáto žena zahŕňa nič netušiaceho muža. Ten je potom presvedčený, že ho takáto partnerka bude schopná dlhodobo sexuálne uspokojovať a vstupuje s ňou do vzťahu. Žena predátorka mužovi bezhranične vo všetkom vyhovie a nie je konfliktná, ale to iba do momentu, kým nepresvitne jej pravá konfliktná osobnosť. Stáva sa tak väčšinou vtedy, keď si začne byť mužom istá a je presvedčená, že už je k nej pripútaný. Predátor - žena sa prejavuje voči mužovi extrémnou žiarlivosťou, môže ho bombardovať sms správami, očakáva, že muž sa bude o všetko starať, pretože je muž a je to jeho povinnosťou, vo všetkom jej nekriticky vyhovie a môže ho izolovať od priateľov, rodiny, môže ohovárať či triangulovať.
Je psychické násilie predpoveďou fyzického násilia?
Ondrej Kubík: Nie, nemusí byť. Niektorí vzťahoví predátori zostanú iba pri psychickom násilí. Fyzické násilie sa môže pri interakcii so vzťahovým predátorom objaviť napríklad pri požití alkoholu a hádke. Obeť by preto nemala vzťahového predátora nadmerne provokovať, ale skôr čo najskôr ukončiť takýto toxický vzťah.
Domáce násilie je často prezentované ako čisto ženská tematika. Je preto pre mužov ťažšie si uvedomiť, že im je ubližované?
Ondrej Kubík: Áno, v spoločnosti sa ešte stále prezentuje problematika domáceho násilia tak, že obeťou je vždy žena a páchateľom je vždy muž. Je to ale stereotypná predstava, pretože krutosť, bezcitnosť, vypočítavosť a žiarlivosť nie sú typické len pre toxických mužov, ale aj toxické ženy. Muži majú vo všeobecnosti problém priznať si, že im je zo strany žien ubližované a preto vyhľadávajú odbornú pomoc v tejto súvislosti menej ako ženy – muži sa boja zosmiešnenia. Môžu prežívať psychické týranie zo strany ženy ako veľkú hanbu, kým žena častejšie nemá problém vyhľadať odbornú pomoc a posťažovať sa. V tomto smere by však bolo potrebné zmeniť nesprávne nastavenie spoločnosti, koncept obete by mal byť univerzálny, genderovo jednostranne nepredpojatý.
Prečo ľudia zotrvávajú v nebezpečných a toxických vzťahoch?
Ondrej Kubík: Pretože sú častokrát už tak veľmi bezmocní a vyčerpaní, že nemajú silu odísť a postaviť sa na vlastné nohy. Mnohí zotrvávajú preto, že úprimne veria, že sa ten druhý dokáže zmeniť, lenže to sa nikdy nestane. Zmeniť sa môže len samotná obeť, ktorá z takéhoto osudového vzťahu odchádza a nachádza tak napokon novú slobodu a šťastie, ktoré majú zásadný transformačný význam.
Aké zdroje sú dostupné ľuďom, ktorí sa chcú z podobných vzťahov vymaniť?
Ondrej Kubík: Existujú možnosti odbornej pomoci, ale v niektorých prípadoch postačí aj dobré srdce priateľov, ktorí dokážu obeť úprimne vypočuť a pomôcť jej odpútať sa od nezdravého toxického vzťahu. V tomto smere by však bolo potrebné v spoločnosti robiť osvetu a prevenciu, ktorá by ľuďom umožnila poznať, ako sa prejavujú toxické vzťahy, ktorých je medzi nami stále viac a viac.
Mgr. et Mgr. Ondrej Kubík, PhD je slovenský kriminálny psychológ, právnik a bezpečnostný analytik. Kubík je uznávaný expert na psychologické posudzovanie vierohodnosti, vyšetrovaciu a kriminálnu psychológiu, psychológiu práva, psychológiu propagandy, psychológiu extrémizmu, technológiu propagandy a psychológiu informačnej bezpečnosti. Viac ako desať rokov pôsobil ako odborný konzultant Policajného zboru - kriminálny psychológ na účely psychologického posudzovania vierohodnosti výpovedí svedkov, podozrivých a obvinených. V súčasnosti sa zaoberá problematikou psychológie manipulácie ľudského správania, psychológiou propagandy a extrémizmu, experimentálnou a provokačnou propagandou a technológie informačnej vojny v kontexte medzinárodného práva ozbrojených konfliktov a medzinárodného práva informačnej bezpečnosti.
10. 4. (sobota)
Štart: 18:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/Predator1004
