Antibiotiká a mýty s nimi spojené – ktoré tvrdenia nie sú úplne správne?

Objav antibiotík patrí k najvýznamnejším míľnikom v histórii medicíny. Kým totiž neboli známe antibiotiká, mnohé infekčné ochorenia, a to aj tie nezávažné, boli ťažko liečiteľné, viaceré dokonca smrteľné. Prvým antibiotikom využívaným v medicíne je známy penicilín, ktorý v roku 1928 v plesni Penicillium notatum náhodne objavil škótsky lekár Alexander Fleming, za čo mu bola udelená Nobelova cena. Od svojho objavu zachránili antibiotiká nespočetné množstvo životov. 

Dnes sú dostupné mnohé druhy rôznorodých antibiotík, ktoré lekári predpisujú pri rôznych ochoreniach. Reč je o skupine liekov, ktoré buď ničia, alebo spomaľujú rast mikroorganizmov. Slovo antibiotikum pochádza z predpony anti, čo znamená proti a slova bios, čo znamená život. Antibiotiká sú nápomocné pri liečbe dlhého radu infekčných ochorení a hoci sa s ich užívaním spájajú aj isté negatíva, ich obrovský význam nemožno poprieť.

O antibiotikách však často koluje mnoho tvrdení, ktoré nie sú vždy správne či presné. Pozrime sa na niekoľko mýtov o antibiotikách, ktorým by sme nemali veriť!

Odporúčame: Bartonelóza – ochorenie prenášané nielen kliešťami. Ako sa prejavuje?

1. Antibiotiká zaberajú na každú infekciu

Pravdou je, že nie, nezaberajú. Mnohí sa na antibiotiká pozerajú ako na všestranné liečivo, ktoré je účinné pri každom zdravotnom probléme a neraz sa ich pri návšteve lekára kvôli ochoreniu aj priamo dožadujú. Pravdou je, že antibiotiká sú obrovským pomocníkom, no nejde o zázračnú tabletku. Antibiotiká sa uplatňujú predovšetkým pri liečbe infekčných ochorení bakteriálneho pôvodu, pretože sú účinným pomocníkom v boji proti baktériám.

Avšak v boji s chrípkou či prechladnutím vám prakticky nepomôžu. Sú to totiž vírusové ochorenia. V prípade vírusových infekcií býva liečba len symptomatická, alebo sa uplatňujú dostupné antivirotiká. Veľká časť ochorení dýchacieho systému má práve vírusový pôvod. Antibiotiká sa v týchto prípadoch predpisujú najmä vtedy, ak dôjde k pridruženiu bakteriálnej infekcie. 

2. Antibiotiká stačí užívať do zlepšenia zdravotného stavu

Mnoho ľudí je toho názoru, že antibiotiká stačí užívať do vymiznutia príznakov. Veď keď zaberie prvá tabletka proti bolesti hlavy, načo si dávať druhú, ak ma už hlava nebolí? To však nemožno uplatniť aj pri užívaní antibiotík. Antibiotiká by sme mali vždy užívať podľa nariadení lekára a vždy by sme mali dodržať celý cyklus liečby.

Ak máme antibiotiká na jeden týždeň, mali by sme ich brať týždeň, ak na desať dní, tak desať dní a ak na dva týždne, tak dva týždne. Nikdy nevysadzujte antibiotiká bez súhlasu lekára! Mnohé z nich napríklad fungujú tak, že baktérie neničia, ale len zastavujú ich rast. V prípade nedostatočnej dĺžky liečby tak môžu začať znovu rásť. Ak sa váš zdravotný stav počas antibiotickej liečby nejako mení, konzultujte to najskôr s lekárom. 

3. Zbytky antibiotík je dobré odložiť do domácej lekárničky

Z vyššie uvedených riadkov nám vyplýva, že k tejto situácii by za normálnych okolností nikdy nemalo dôjsť. Ak máme totiž využívať vždy celé balenie predpísaných antibiotík, znamená to, že žiadne zbytky liekov by nám zostať nemali. Môže sa však napríklad stať, že dôjde k zmene zdravotného stavu (objavia sa nové symptómy) alebo k nejakej nežiaducej reakcii na užité lieky a lekár odporučí prerušiť antibiotickú liečbu a predpíše iné antibiotiká.

Zbytky nedoužívaných antibiotík by sme v takomto prípade mali vrátiť do lekárne. Nikdy si neuschovávajte zbytky antibiotík do domácej lekárničky na horšie časy, keď sa objaví nejaká choroba, ani si ich pre prípad potreby neberte so sebou na cesty. Antibiotiká sú viazané na lekársky predpis a len lekár by mal odporučiť ich užívanie.

Nikdy si ich nenasadzujte na základe svojho rozhodnutia, samoliečba antibiotikami je totiž veľmi nevhodná. Môže zvyšovať riziko rozvoja rezistencie na antibiotiká, čo znamená, že môže dôjsť k postupnej strate účinnosti cenných antibiotík.

Odporúčame: Chrápanie – aké sú najčastejšie príčiny? Je možné problém odstrániť?

4. Nezáleží na tom, kedy antibiotiká užívame

Pri užívaní antibiotík by sme sa okrem dodržiavania dĺžky liečby mali držať aj toho, v akom časovom rozostupe si ich vždy vziať. Počas liečby je totiž dôležité, aby bolo antibiotikum v tele vždy v potrebnej hladine. Podľa druhu sa antibiotiká užívajú napríklad každých 8, 12 alebo 24 hodín. Ak sa pri užití dávky antibiotika výraznejšie oneskoríte, konzultujte ďalší postup liečby s lekárom.

Taktiež sa obráťte na lekára v prípade, že došlo po požití lieku (približne do 3 hodín) k vracaniu. Lekár totiž môže nariadiť užitie ďalšej tablety. Okrem toho pri antibiotickej liečbe dodržiavajte aj to, či majú byť tablety užité pred jedlom, po jedle alebo počas neho. Správne užívanie antibiotík v stanovenom množstve a čase prispieva k prevencii nežiaducej antibiotickej rezistencii, ako aj rôznych nežiaducich účinkov.

5. Nezáleží na tom, čím antibiotiká zapíjame

Rozhodne neplatí, že nezáleží na tom, čím antibiotiká zapíjame. Niektoré tekutiny môžu byť totiž značne nevhodné a môžu ovplyvniť účinok liekov, prípadne môžu zvýšiť riziko rozvoja ťažkostí. Antibiotiká je najvhodnejšie zapíjať len čistou vodou. Úplne ideálne nie sú minerálky, pretože majú rôzny obsah minerálov, ktoré môžu narušiť vstrebávanie liekov.

Veľmi nežiaduca je kombinácia mnohých antibiotík s mliečnymi výrobkami, preto ich nezapíjajte ani mliekom. Problematické môže byť i zapíjanie antibiotík rôznymi ovocnými šťavami, úplným tabu by mal byť alkohol. Okrem čistej vody je vhodný napríklad slabší čierny čaj.

6. Užívanie probiotík pri antibiotickej liečbe nie je potrebné

Pri liečbe antibiotikami mnohí podceňujú význam užívania probiotík. Lekári však probiotiká pri predpisovaní antibiotík neodporúčajú len tak bezdôvodne. Antibiotiká sú účinné v boji proti baktériám v našom tele, no nerozlišujú, ktoré baktérie sú patogénne a ktoré žijú v našom tele prirodzene a sú pre nás prospešné. V našich črevách žije obrovské množstvo cenných baktérií, ktoré sú pre nás nenahraditeľné.

Užívanie antibiotík môže výrazne narušiť prirodzenú bakteriálnu flóru, čo vedie k oslabeniu imunitného systému. Veľká časť imunity sídli práve v našich črevách. Probiotiká, čiže prospešné probiotické baktérie, sa vo forme tabliet odporúča užívať hodinu pred užitím antibiotík, prípadne podľa nariadení lekára či lekárnika. Nikdy neužívajte probiotiká zároveň s antibiotikami, pretože ich tým znehodnotíte. 

Odporúčame: Shatavari – TOP pomocník nielen pre reprodukčné zdravie ženy?!

Nenechajte si ujsť žiadnu novinku! Sledujte nás na Google News a buďte vždy v obraze. Stačí jeden klik pre prístup k exkluzívnemu obsahu a najčerstvejším informáciám. Pripojte sa k našej rastúcej komunite informovaných čitateľov!
0 komentárov
autor komentu

Vaše meno:

Z NÁŠHO YOUTUBE