Ľudské oko je malý, no zložitý orgán, ktorý sa skladá z mnohých častí. Súčasťou očnej gule je očné bielko, rohovka, dúhovka, šošovka, sklovec či takzvaná slepá škvrna. K oku patria aj prídavné orgány, ako spojovka, slzná žľaza, viečka či okohybné svaly. Všetky spomenuté časti i mnohé ďalšie spolupracujú a zabezpečujú, že tento najdôležitejší zmyslový orgán, ktorým človek prijíma cez 90 % informácií z okolitého prostredia, si plní svoju funkciu.
Na ľudskom oku možno rozlíšiť aj zrenicu, ktorú človek poľahky rozpozná už pri pohľade do očí druhému človeku. Ide totiž o čiernu bodku uprostred našej farebnej dúhovky. Zrenica je typická tým, že jej veľkosť sa mení. Je však problémom, ak má zrenica ľavého a pravého oka rozdielnu veľkosť? Môže sa za týmto stavom ukrývať napríklad ochorenie? Zistite viac o tomto stave v našom článku!
Ako fungujú naše zrenice?
Zrenica, latinsky pupilla, hovorovo nazývaná tiež zrenička, zornica či zornička, vyzerá ako čierna okrúhla škvrna na dúhovke. V skutočnosti však ide o kruhový otvor oka obklopený dúhovkou, ktorý slúži na reguláciu toku svetla do ďalších častí oka.
Zrenica do oka prepúšťa vždy určité množstvo svetelných lúčov – pri nízkej intenzite svetla sa zrenica rozšíri a vpustí do oka viac svetelných lúčov pre jasnejší pohľad, pri jasnom svetle sa zrenica zúži, čím vpustí menej svetla a ochráni citlivú sietnicu pred poškodením.
Zrenica teda môže podľa potreby meniť svoju veľkosť, a to vďaka okolitým dvom hladkým svalom – zvierač zrenice a rozširovač zrenice. Vďaka ich protichodnej funkcii sa strieda mióza a mydriáza.
- Mióza označuje zúženie zrenice. Sprostredkovaná je zvieračom zrenice (musculus sphincter pupillae), ktorý je inervovaný parasympatikom.
- Mydriáza označuje rozšírenie zrenice. Sprostredkovaná je rozširovačom zrenice (musculus dilatator pupillae), ktorý je inervovaný sympatikom.
Odporúčame: Vitamín B9 v ľudskom tele – prečo ho potrebujú nielen tehotné ženy?
Je rozdielna veľkosť zreníc prirodzená?
Pri mióze, čiže zúžení, má zrenica veľkosť okolo 2 mm, pri mydriáze, teda rozšírení, dokáže dosiahnuť priemer až 7 mm (niekedy väčší). Konkrétna šírka je daná vzájomnou rovnováhou medzi sympatikovou a parasympatikovou inerváciou, čo je individuálna záležitosť. Veľkosť zreníc sa upravuje nielen v závislosti od intenzity svetla, ale aj ďalších faktorov. Vplyv má napríklad vek.
Novorodenci mávajú zrenice zúžené, pretože rozvierač nie je dostatočne vyvinutý. V období dospievania dokážu spravidla dosahovať najväčšiu šírku, v starobe bývajú zasa užšie. Šírka zreníc sa mení i počas dňa, počas spánku bývajú zúžené. Naopak rozšírenie zreníc môže spôsobiť stres, radosť i užitie niektorých liekov. Vplyv na šírku zrenice má dokonca aj farba dúhovky.
Zmena veľkosti zreníc je teda prirodzená. Čo však v prípade, ak má každá zrenica inú veľkosť? Tento jav nazývame anizokória a nie je ničím výnimočným. Veľkostný rozdiel ľavej a pravej zornice do 0,3 mm je pri správnych zrenicových funkciách úplne normálny. Až u 20 % populácie sa dokonca vyskytuje fyziologická anizokória väčšia ako 0,5 mm.
Väčšia asymetria zreníc je obvykle u jedinca prítomná už od detstva – hovoríme o vrodenej anizokórii. Ak sa však viditeľná anizokória objaví náhle v priebehu života, neradno ju podceňovať. Môže byť totiž prejavom rôznych zdravotných problémov.
Možné príčiny anizokórie:
1. Ochorenie oka
Anizokória môže v prvom rade poukazovať na ochorenie oka, respektíve na zdravotný problém, ktorý sa týka priamo oka. K rozšíreniu zrenice jedného oka dochádza napríklad pri záchvatoch glaukómu (zelený zákal), ktoré sú sprevádzané zvýšením vnútroočného tlaku. Anizokória môže byť taktiež prejavom zápalu zrakového nervu či zápalu dúhovky, objavuje sa aj pri jednostrannej slepote.
2. Poranenie oka alebo hlavy
Rozdielna veľkosť zreníc sa ďalej v niektorých prípadoch vyskytuje po úrazoch. Môže byť hlavne následkom priameho poranenia oka, ale aj poranenia v oblasti hlavy (napr. pri zlomenine lebky). Ak sa rozdielna veľkosť zreníc objaví po páde na hlavu či údere do hlavy, tento stav neignorujte a konzultujte ho s lekárom.
K výraznej anizokórii totiž môže dôjsť pri poškodení sympatického alebo parasympatického nervového systému a môže ísť o znak krvácania do mozgu či okolitých štruktúr. V takomto prípade sa zrenica na postihnutej strane výrazne rozšíri a nereaguje na svetlo.
3. Nádor v mozgu
Anizokória v niektorých prípadoch predstavuje aj jeden z príznakov nádoru v mozgu. Na toto závažné ochorenie však môžu poukazovať mnohé rôznorodé symptómy týkajúce sa očí, vrátane rozmazaného alebo dvojitého videnia, abnormálnych pohybov očí či obmedzeného zorného poľa. Tieto ťažkosti sú obvykle zapríčinené opuchom v zadnej časti oka, spôsobeným zvyšujúcim sa tlakom v lebke v dôsledku rastu nádoru. Príznaky rakoviny mozgu sa však menia v závislosti od lokalizácie nádoru.
Odporúčame: Rakovina prsníka a 7 mýtov s ňou spojených – čo je pravda a čo nie?
4. Hornerov syndróm
Spomenúť môžeme aj takzvaný Hornerov syndróm. Ide o súbor príznakov, ktoré vznikajú poškodením či zablokovaním horného krčného sympatika. Na poškodenej strane dochádza k mióze, teda k zúženiu zrenice, čo spôsobí rozdielnu veľkosť zreníc. Okrem toho sa syndróm prejaví ľahkým vpadnutím oka do očnice a poklesom horného očného viečka. Prítomné môže byť aj začervenanie v tvári na postihnutej strane.
V niektorých prípadoch sa anizokória môže objaviť aj pri aneuryzme, cievnej mozgovej príhode, roztrúsenej skleróze či zápale mozgových blán.
5. Niektoré lieky
V niektorých prípadoch môže byť rozdielna veľkosť zreníc nežiaducim účinkom užitých liekov. Rozšírenie jednej zreničky môžu vyvolať niektoré antidepresíva aj neuroleptiká, tiež jednostranné podanie niektorých očných kvapiek. Anizokóriu môže spôsobiť i alkaloid atropín, ktorý je súčasťou niektorých liekov a ktorý sa zároveň prirodzene vyskytuje v ľuľkovci zlomocnom, blene čiernom či durmane obyčajnom. K anizokórii teda môže dôjsť aj pri otrave, taktiež pri intoxikácii drogami.
Pri náhlom výskyte anizokórie konzultujte stav s lekárom!
Náhle vzniknutú anizokóriu, teda rozdielnu veľkosť zreníc, by sme nemali ignorovať, keďže môže ísť o príznak vážnejšieho zdravotného problému. Dozaista neodkladajte návštevu lekára v prípade, ak sa anizokória objavila po poranení oka alebo hlavy, prípadne sa pridružili ďalšie zdravotné ťažkosti (napr. bolesť očí alebo hlavy, citlivosť na svetlo a iné). Podstúpiť je vhodné v prvom rade vyšetrenie u oftalmológa, čiže očného lekára, ktorý vyšetrí zrenice.
Skontroluje ich tvar a šírku, umiestnenie v dúhovke aj reakciu na svetlo. Špecialista podľa potreby odporučí i ďalšie vyšetrenia, napríklad u neurológa. Liečba anizokórie závisí od vyvolávajúcej príčiny. Jej odstránením je možné ľahšie vyriešiť problém s rozdielnou veľkosťou zreníc. V prípade fyziologickej anizokórie liečba potrebná nie je.
Odporúčame: Chrápanie – aké sú najčastejšie príčiny? Je možné problém odstrániť?
