Dnešný svet je uponáhľaný. Myslím si, že to vníma väčšina z nás. V tomto svete, kde často zabúdame na spojenie so sebou samými, sú však ľudia ako Denisa Šiška. Ľudia, ktorí sú tichou pripomienkou, že návrat k vnútornému pokoju a prírode je stále možný. Učiteľka jogy, cestovateľka, sprievodkyňa meditáciou a sound healingom. No predovšetkým mama, ktorá dennodenne balansuje medzi duchovným svetom a realitou bežného života.
Jej energia je jemná a láskavá, no zároveň pevná a ukotvená v hodnotách. V rozhovore s ňou sa dotýkame tém, ktoré presahujú hranice klasického wellness - hovoríme otvorene o materstve, o pádoch, o sile ženskosti, ale aj o tom, ako sa z chaosu rodí pokoj. O tom, ako znovu začať dýchať a žiť život naplno, keď občas vybočíme.
1. Deni, ja sa tak hneď vrhnem do tvojej práce, ktorá zahŕňa jogovú terapiu, meditáciu, ale aj mnoho ďalšieho. Čo podľa teba robí jogu v dnešnej dobe skutočne liečivou? Je to samotný pohyb, dych alebo schopnosť zastaviť sa a počúvať svoje telo?
To je krásna otázka, a myslím, že momentálne veľmi aktuálna, keďže žijeme vo svete, kde je všetkého dostatok, sme presýtení informáciami o zdravom životnom štýle, všemožných druhoch cvičenia, online cvičení a tlakom na výkon. V tomto preplnenom svete sa oga stáva tichým návratom domov, k sebe samej.
Už dávno nie je len o pohybe či dokonalej ásane, ani o počte hodín strávených na podložke. Je to o nájdení si času pre seba, spomalení, vnímaní vlastných myšlienok a pocitov. Byť schopná pomaly púšťať strachy, bolesti, úzkosti, naplno ich prežiť.
Joga sa stáva liečivou v momente, keď sa dotkneme svojho srdca a dychu. Vtedy sme tu celé a prítomné. Učí nás spomaliť, cítiť a znova dôverovať telu, ktoré neustále hovorí, len sme ho prestali počúvať. Na podložke sa učíme, že všetko, čo hľadáme, už máme v sebe. Každý nádych lieči nervový systém, každé uvoľnenie prináša vnútorný mier. Telo sa stáva mäkším, myseľ tichšou a srdce otvorenejším.
Denisa Šiška archív
2. Ja mám pocit, že v online priestore sleduje jogu obrovské množstvo ľudí, no niekedy sa stráca jej pravá podstata. Ako pracuješ s tým, aby si zachovala autenticitu a neprispôsobila sa len trendom?
Trendy tu vždy boli a budú. Striedajú sa ako ročné obdobia a len ťažko sa im dá uniknúť. Každý z nás je iný. Niekto má viac fyzickej sily a dokáže sa udržať na rukách. Niekto má telo pružnejšie, možno až hypermobilné, a potrebuje viac stability než flexibility. Moja úloha ako učiteľa nie je viesť všetkých rovnakým smerom, ale pomôcť každému nájsť jeho vlastnú cestu a tempo - bezpečne, vedome, s rešpektom k sebe aj iným. Nemusí byť podľa presne napísaných skrípt či nalinajkovaných ásan, ale najmä podľa potrieb, zranení, ktoré si zo života nesie, či podľa dňa, ktorý práve prežíva.
Každý pohyb, nádych a výdych, meditácia, sú pre mňa bránou do hĺbky človeka, s ktorým pracujem. Niektorých pri meditácii sprevádzam tichom, iných vedenou meditáciou, ktorá im pomáha získať rovnováhu, alebo otvoriť niečo, čo bolo dlho nepovšimnuté. Takto sa spolu krok po kroku posúvame - nielen fyzicky, ale aj emočne. Preto odpoviem jednoducho - autenticita nevzniká prispôsobením sa svetu, ale nájdením vlastného JA v rovnováhe a spokojnosti.
3. Venuješ sa aj sound healingu. Ako by si popísala silu zvuku a vibrácie na ľudský nervový systém?
Sound healing využívam často vo svojej jogovej praxi aj práci so študentami. Avšak, nepovažujem sa za experta v tejto oblasti. :) Zvuk je fascinujúci, je to oveľa viac ako len to, čo počujeme. Je to vlna energie, ktorá sa dotýka každej bunky nášho tela. Každá vibrácia prenáša informáciu, ktorá dokáže ovplyvniť naše emócie, dýchanie, srdcový rytmus aj frekvenciu mozgových vĺn. Keď sa ponoríme do tónov, naše telo reaguje skôr, než to stihneme pochopiť rozumom. Nervový systém sa ladí - ako nástroj, ktorý sa zharmonizuje s melódiou života. Dokáže uvoľniť napätie, mení chaos na poriadok, stres na ticho a úzkosť na pokoj.
Vibrácie pôsobia priamo na bunkovej úrovni - to znamená, že aktivujú parasympatický nervový systém, ktorý spúšťa samoliečiace procesy a otvára dvere k vnútornej regenerácii. Niektoré tóny (napr. v hlbších frekvenciách gongov, tibetských mís či hlasu) dokážu meniť frekvencie mozgu z beta (bdelosť) na alfa a theta (meditatívne stavy), čím vytvárajú pocit bezpečia a pohody. Zvuk je teda jazyk, ktorému rozumie celé telo - bez slov, ešte skôr, ako mu rozumieme my sami.
4. Žijeme v dobe, keď sa veľa hovorí o vyhorení. Stretla si sa s ním aj ty? Ak áno, čo bol prvý krok k tomu, aby si znovu našla cestu k rovnováhe?
Samozrejme. Popri vysokej škole som začala pracovať, cestovať, neskôr podnikať, prešla som si rôznymi pozíciami v korporátoch, žila v cudzích krajoch. Zrazu bolo toľko možností a ja som nechcela o žiadnu z nich prísť. Vyvíjala som na seba obrovský tlak, v domnení, že je to tak správne.
A tak som častokrát neuspela, padla na kolená a vyčítala si vlastnú neschopnosť. No časom som prišla na to, že to nie je o strachu, ani nedostatku vedomostí či snahe, ale o tom, že som počas tých rokov skúšania, prispôsobovania a hľadania sa stratila samú seba. Už som vôbec nevedela, kto som ja vo vnútri. Kam smerujem, a o čom som snívala ešte ako dieťa.
Tak som sa zastavila a začala úplne od nuly. Naučila som sa počúvať, vnímať svoje myšlienky a potreby. Prihlásila som sa na Institute of Yoga Sciences and Research v Indii a na pár mesiacov odišla na intenzívne štúdium s praxou. Joga ma sprevádzala v podstate celý môj život (takmer 20 rokov), len som o nej nikdy predtým neuvažovala ako o možnosti, ktorá ma bude živiť a popri tom napĺňať.
My všetci žijeme v dobe, ktorá je rýchla, hlučná, plná tlaku. Najmä ženy nesú na pleciach viac rolí, než by si kedy vedeli predstaviť. Sú matkami, partnerkami, kuchárkami, manažérkami, upratovačkami, taxikárkami, psychoterapeutkami pre deti, rodičov, kamarátov i pre najbližších.
Pritom sa prirodzene očakáva, že budú zdravo žiť, dokonale vyzerať, dostatočne zarábať, vychovávať deti, neustále sa usmievať, mať v poriadku všetky oblasti života a ešte aj viesť dokonalý život na sociálnych sieťach. Ale tak to nefunguje. Keď niekde pridáš, musíš inde ubrať. To je prirodzený zákon rovnováhy života. Joga nás síce učí, ako tento zákon prijať, ale my sme strojcami vlastného šťastia, a v rukách máme niekedy viac, ako si dokážeme pripustiť.
5. Máš vlastný rituál, ktorý ti pomáha pri psychickom vyčerpaní alebo úzkosti?
Vytvorenie si vlastného rituálu harmónie je krásna a veľmi dôležitá potreba. Nielen pre mňa ako učiteľku jogy, ale aj pre mňa ako matku, ženu, ktorá nesie veľa zodpovednosti, energie, a zároveň dáva zo seba veľa druhým. Myslím, že každý človek, bez ohľadu na pohlavie, vek či zamestnanie, by si mal vytvoriť svoj vlastný rituál na udržanie dobrého psychického i fyzického zdravia.
Môžem sa s čitateľmi podeliť o to, čo pomohlo mne, a ako si vytvoriť svoj rituál krok za krokom. Nemusí byť dlhý ani zložitý. Dôležité je, aby bol zmysluplný pre vaše telo aj dušu, spájal vás s esenciou - tichom, prítomnosťou a srdcom - a najmä, aby sa pravidelne opakoval (párkrát do týždňa). Vyberte si tichý kút v byte alebo priestor v prírode, miesto, ktoré vás uzemňuje. Môžete si ho spríjemniť sviečkou, rastlinou, obľúbeným stromom, Budhom, fotkou detí alebo niekým, kto vo vás vyvoláva pocit lásky a bezpečia. Vytvorte si čas pre seba a nenechajte sa ničím rušiť.
Ja som vybrala tri základné piliere, od ktorých sa môžete odpichnúť:
- Dych (myseľ): 3 minútky pomalého nadychovania cez nos do plnosti pľúc a pomalé vydychovanie cez ústa. Alebo technika Nadishodana (Anulom Vilom), technika 4-7-8. Pomáhajú regulovať nervový systém a rozpúšťať úzkosť.
- Pohyb (energia): Krátke sekvencie 3-5 pozícií, ktoré vracajú rovnováhu (napr. Balasana, Bhujangasana, Uttanasana, Vrikshasana, Supta Baddha Konasana). Pohyb, ktorý nie je o výkone, ale o pomoci telu.
- Ticho (duša): 2-5 minút meditácie, mantier alebo pohľad na plameň sviečky (Tratak), ktorý upokojuje myseľ, zlepšuje koncentráciu a podporuje duševnú jasnosť.
6. Na svojich sociálnych sieťach často spomínaš spojenie s prírodou. Čo ti pobyt v prírode dáva a ako sa snažíš toto spojenie preniesť aj do každodenného mestského života?
Pobyt v prírode je pre mňa návratom do ticha, z ktorého joga kedysi vznikla. Všetko sa tam deje prirodzene, bez snahy, bez masky. Stromy nerastú rýchlejšie, aby zapôsobili, voda netlačí, aby tiekla, vietor sa neporovnáva s búrkou. A práve to ma učí, že aj ja môžem dýchať vlastným tempom.
Keď som v lese, pri mori, alebo len na lúke s deťmi, cítim, ako sa moje telo ladí na rytmus zeme. Každý krok po tráve je voľnosť a sloboda. Tam si uvedomujem, že joga nie je len na podložke, ale v každom vánku vetra, lúči slnka či údere srdca.
V meste nie je ticho také hlasné ako v prírode, ale aj tam sa dá nájsť - v dotyku teplej šálky čaju pred prvou lekciou, v knihe, či bylinkovom kúpeli. V joge, ktorú učím, sa snažím priniesť pocit zeme, vody, ohňa, vzduchu - cez sekvencie, hudbu, vôňu či meditáciu. Prírodu nosím v sebe a učím ostatných, že aj oni môžu.
7. Ako single mamička dvoch krásnych detí balansuješ medzi duchovným rastom a praktickou stránkou každodenného života. No práve pri deťoch si viac uvedomujeme vzácnosť prítomného momentu. Máš to tak aj ty?
Keď som sa stala mamou, pochopila som, že duchovný rast neznamená sedieť v tichu a meditovať celé hodiny. Znamená to zostať prítomná, aj keď deti kričia, aj keď som unavená, aj keď sa zdá, že deň nemá konca. Každý nádych medzi dvoma vetami, každý úsmev uprostred chaosu, každé „mami, pozri!“ - to všetko je moja meditácia.
Byť single mamou znamená držať balans medzi duchovným a pozemským, medzi snami a povinnosťami. Ale práve v tom balansovaní sa rodí skutočná sila ženy. Sila, ktorá neutečie, ale zostáva. Deti ma naučili, že prítomnosť nie je cieľ. Je to cesta. A ja po nej kráčam každý deň, bosá, vďačná, občas unavená, ale napriek tomu šťastná, s pochopením a otvoreným srdcom.
8. Čo ťa v tomto smere naučila prenatálna joga a aké sú podľa teba najdôležitejšie benefity jogy pre ženy počas tehotenstva - nielen fyzické, ale aj emočné či spirituálne?
Ako nastávajúca mamina som prechádzala množstvom zmien, či už fyzickými (zmena postoja tela, ťažké dýchanie, opuchnuté nohy, pribúdajúce kilá), tak aj psychickými (hormonálna nerovnováha, strach z nepoznaného, finančnej neistoty, z pôrodu, výchovy, či to vôbec celé zvládnem). Prenatálna joga, podobne ako aj tá klasická, je cesta hlboko dovnútra, k vlastnému telu, srdcu, a tentoraz aj k dieťatku, ktoré pod ním rastie. K múdrosti, ktorú každá žena v sebe nesie.
Ukázala mi, že tehotenstvo či materstvo nie je dovolenka ani pauza od života. Je to nekompromisný záväzok voči sebe, bábätku aj novému životu - v tej najintenzívnejšej a najposvätnejšej forme. Uprostred sveta, ktorý od nás očakáva výkon a tempo aj v období tehotenstva, ma priviedla k môjmu prirodzenému rytmu tela, múdrosti, pokore a dôvere. Nie k kontrole, ale k procesu. Nie k sile v zmysle tlaku, ale v zmysle uvoľnenia.
Začala som sa na tehotenstvo pozerať ako na ten najkrajší dar zeme. Obdivovať každú ženu a každé ženské telo za to, ako dokáže vytvoriť tak krehké a pozoruhodné živé stvorenie. Z fyzického hľadiska prenatálna joga uvoľňuje a jemne posilňuje zároveň. Pomáha ženám uvoľniť napätie v krížoch, bedrách a chrbte, zlepšuje držanie tela, cirkuláciu krvi, trávenie a spánok. Tým, že posilňuje panvové dno a flexibilitu bedrových kĺbov, pripravuje telo na pôrod.
Žena sa zároveň učí vedome pracovať s dychom, čo je kľúčové pri kontrakciách pred aj počas celého pôrodu. Keďže počas tehotenstva sa mení aj vnútorný svet ženy, z emočného hľadiska jej pomáha znižovať stres, úzkosti a pretlak emócií.
Na hodinách sa budúce mamičky učia vytvárať hlbšie prepojenie s bábätkom, prijatie a vďačnosť. A najmä posilnenie vnútornej istoty a vytváranie nových priateľstiev v komunite podobne zmýšľajúcich žien. Prenatálna joga otvára aj spirituálny rozmer materstva. Pomáha vnímať tehotenstvo ako rituál premeny, obdobie, kedy sa nerodí len dieťa, ale aj nová žena.
Denisa Šiška archív
9. Určite aj ty vidíš, že wellness v roku 2025, najmä po Covide, už nie je len o selfcare, ale čoraz viac o prepojení s prírodou. Ako podľa teba bude vyzerať prístup k zdraviu a duševnej rovnováhe v najbližších rokoch?
Úprimne, nikto z nás nevidí do budúcnosti, ale cítim, že svet sa bude čoraz viac rozdeľovať do rôznych smerov. Jedna skupinka ľudí sa necháva unášať technológiami, umelou inteligenciou a modernými vymoženosťami, druhá sa pomaly, ale vedome, vracia späť k prírode, rodine, k jednoduchosti a hodnotám, ktoré sú hlboko v nás zakorenené.
Nedovolím si posúdiť, ktorá z týchto ciest je správna alebo nesprávna. Každý z nás hľadá spôsob, ako sa cítiť dobre vo svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než sme pripravení. Verím, že wellness budúcnosti nebude len o kráse či fyzickej kondícii, ale o vnútornom nastavení, vedomom živote a vzťahu k sebe, k druhým, k zemi.
A hoci sa tempo spoločnosti bude stále zrýchľovať, niekde v hĺbke verím, že ľudia budú postupne nachádzať rovnováhu - medzi technológiou a dušou, medzi svetlom obrazoviek a tichom lesa. Že sa naučíme byť k sebe láskaví, že pochopíme, aký vzácny je život, ktorý máme len raz.
10. Ako sa mení tvoje vnímanie krásy a ženskosti s vekom, skúsenosťami a aké môže byť prepojenie práve s jogou?
Čím som staršia, tým viac cítim, že skutočná krása nespočíva v tom, čo vidíme v zrkadle, ale v tom, ako sa cítime vo svojom tele a čo z nás vyžaruje. Zistila som, že sa menej pozerám na každú vrásku a viac si všímam to, ako sa cítim po prebudení alebo aké myšlienky ma cez deň prenášajú. Kedysi som možno viac riešila detaily, dnes si vyberám jednoduchosť, pohodlie a prirodzenosť.
Milujem byť v prírode, chodiť do práce bez make-upu, obliekať sa do materiálov, ktoré dýchajú a v ktorých sa cítim slobodne. Prestala som hľadať potvrdenie krásy zvonka a začala som ju nachádzať v tichu, pokoji a harmónii so sebou. Joga ma naučila, že krása je energia. Nie je o dokonalosti, ale o rovnováhe medzi telom, dušou a mysľou.
Pre mňa je súčasťou tejto cesty aj tvárová joga, zdravá strava, dostatok spánku, pitný režim a prirodzené dotyky krásy. Nie som ani proti estetickým úpravám, pokiaľ sú robené s mierou a s cieľom cítiť sa lepšie. Nie zmeniť sa na nepoznanie, ale zvýrazniť to, čo v nás už je krásne. Verím, že všetko, čo robíme pre seba, by malo vychádzať z láskavosti, nie z nedostatku.
Pre mňa ženskosť nie je len o vzhľade. Je to o tom, ako kráčame svetom, ako rozprávame, ako sa pozeráme na ľudí, zvieratá, ako vychovávame svoje deti. To, ako sa s láskou staráme, v úprimnosti smejeme a ako sa vieme zastaviť, keď iní utekajú.
Denisa Šiška archív
11. Na záver by som sa rada opýtala, aký je tvoj najväčší osobný sen alebo cieľ, ktorý nesúvisí priamo s kariérou?
Mojím najväčším snom nie je kariéra ani úspech, ale vychovať z mojich detí láskavé, vedomé bytosti. Aby vedeli, kto sú, čomu veria, čo ich robí šťastnými. Aby mali odvahu žiť slobodne, kdekoľvek na svete, a vedeli, že ich domovom je vždy srdce - rodina, priateľstvo, zdravie a vnútorný pokoj.
Prajem si, aby z nich vyrástli ľudia, ktorí budú pomáhať, vážiť si maličkosti, ktorí nebudú utekať za peniazmi, ale za zmyslom. Aby sa tešili z momentov a zo života samého. Mojím osobným cieľom je žiť s nimi a pre nich čo najdlhšie, sledovať, ako sa menia, rastú a tvoria svoje príbehy.
A raz, keď budem sedieť v kresle, možno v malom karavane pri mori, želám si pozrieť sa späť s pokojom v duši a povedať si: „Žila som naplno. Milovala som. A všetko, čo som urobila, som urobila s láskou.“ Keď jedného dňa odídem, nech vo mne nie je strach, ale pokoj, vďačnosť a sloboda. Lebo to je, podľa mňa, ten najkrajší koniec - keď človek odchádza v láske k svetu, ktorý pomohol urobiť o kúsok krajším
Tento rozhovor s Denisou má niekoľko úloh: spomaliť naše tempo, priniesť chvíľu ticha a vnútorného pokoja, a pripomenúť nám, že wellness nie je luxus, ale prirodzená súčasť života. Každé jej slovo nás jemne vedie k tomu, aby sme sa zastavili, vnímali svoje telo, myseľ aj dušu a našli rovnováhu v každodenných momentoch.
Našli rovnováhu v živote, v ktorom sa občas môžeme stratiť. Pretože nemusíme všetko stíhať. Stačí byť. Dýchať. Vnímať. A žiť tak, aby sme sa raz mohli pozrieť späť a povedať si, že sme žili s otvoreným srdcom.
Zdroj úvodnej fotky: Denisa Šiška archív
