Soňa Makranská je doslova živelná žena. S modrými vlasmi a úsmevom, ktorý už na prvý pohľad priam žiari. Je dušou vegánskeho bistra Simply Vegan v Prievidzi a taktiež ostrovom jemnej inšpirácie. Popri práci miluje spontánne rituály, ohromnú vďačnosť aj obyčajné prechádzky lesom. Čo sa nám, samozrejme, páči.
A v rozhovore uvidíte, že Soňa je pre mnohé z nás takou tichou mentorkou, ktorá nám pripomína, že stačí robiť len to, čo chcete a čo viete robiť najlepšie. Na instagrame ju nájdete pod menovkou @sova_huhu a dnes som ju pozvala na osobný rozhovor. Rozhovor, ktorý je o túžbe po autentickom živote, o láske k sebe, podnikaní aj o pocite, že sme dosť, presne takí, akí sme.
1. Soni, čo ma zaujalo a povedala som si, že sa opýtam hneď na začiatok, je, že si v jednom rozhovore povedala, že si odišla zo školy, aby si zachraňovala korytnačky v Indonézii. Čo si vtedy hľadala a čo si sa z tejto skúsenosti naučila?
Dlho môj život nemal žiadny rámec a ja som len tak plápolala. Bol to zhluk nie veľmi múdrych rozhodnutí, ktoré pramenili z nespokojnosti a z toho, že som sa nevedela nájsť ani zorientovať vo svojom vlastnom živote. Nevedela som, čo budem robiť po škole, kam budú smerovať moje kroky, a nepríjemná mi bola každá myšlienka na budúcnosť. Jediné, čo som vedela, bolo, že chcem byť šťastná a robiť to, čo ma baví.
Keď som túto myšlienku prijala za svoju a urobila rozhodnutia - napríklad odísť z vysokej školy či ísť do Indonézie zachraňovať korytnačky - začali sa veci hýbať. A hoci to nebolo vždy len pozitívne, dali sa do pohybu. Dalo mi to hlavne vedomie, že veci, ktoré môžem robiť v živote, sú len a len moja voľba a celé to mám v rukách iba ja.
2. Bol toto možno práve jeden z momentov, kedy si si uvedomila, že chceš robiť niečo iné ako väčšina? Moment, kedy si prvýkrát cítila, že chceš žiť podľa seba?
Určite áno! Človek, keď spozná seba v nepoznaných a aj vyhrotených situáciách, pochopí, že naozaj ide o všetko, a pritom o nič. Máš len jeden život, ktorý sa oplatí prežiť naplno a vo vlastnej spokojnosti.
Takže, keď sme sa vrátili z Indonézie, boli sme síce úplne bez peňazí, ale s nápadom a ideou budovať vlastný podnik. Nemali sme však ani predstavu o tom, aké to bude ťažké, a či to všetko ustojíme a vydržíme. No a teraz sme tu a ja neverím, že budúci rok budeme oslavovať 10 rokov nášho bistra.
Instagram / @sova_huhu
3. Dnes vidíme tvoju prácu, ktorá je silno hodnotovo ukotvená – v rastlinnej strave, udržateľnosti a rešpekte k prírode. Si spolumajiteľkou vegánskeho bistra Simply Vegan v Prievidzi, kde ponúkate snáď tie najviac epické kreácie, ku ktorým sa ešte dostaneme. Podnikanie si však veľa ľudí spája so stresom a výkonom. Ty ho robíš s ľahkosťou a srdcom. Ako sa ti darí nestratiť túto ľudskosť v podnikaní? Pretože tá z teba doslova žiari.
Je to veľký stres, veľa práce, ktorú nie je vidieť, a ešte viac takej, ktorú treba odrobiť. Myslím si, že mám šťastie hlavne v tom, že som taká povaha, nerobiť si z vecí ťažkú hlavu, a v neposlednom rade aj v tom, že sme na celé bistro dve. Vtedy sa radosti násobia a problémy delia.
Každopádne, prvé roky boli veľký chaos a zvládli sme ich len vďaka našej húževnatosti a naozajstnému chceniu to zvládnuť. Pre mňa je jasný kompas v celom podnikaní a živote vedomie, či to, čo tvorím, má zmysel a či to urobí nejaký pozitívny odtlačok vo svete. Všetko, čo prejde našimi rukami, tvoríme tak, akoby sme to robili pre seba. A pre seba chceme predsa len to najlepšie.
4. Na tvojich receptoch vidno, že si detailistka. Opíš nám, prosím, ako vzniká nápad na nový recept, projekt alebo vizuál. Máš nejaký kreatívny rituál alebo to prichádza spontánne? Kde inšpiráciu najčastejšie nachádzaš?
Aj by som si želala mať na to nejaký fígeľ či trik, malý rituál alebo istý proces, no celé je to asi moja osobnosť, ktorú do toho dávam. A keď niečo robím, tak to robím naplno. Moja najväčšia spokojnosť s vlastným životom prišla vo chvíli, keď som si uvedomila, že naozaj robím len veci, ktoré chcem a dávajú mi zmysel.
To ostatné vypúšťam a nevenujem tomu pozornosť. Celkovo som kreatívna osoba, ktorá miluje tvoriť, miluje ľudí, jedlo, a keď sa všetky tieto aspekty spoja, ide to úplne samo a ja som vo flow.
Instagram / @sova_huhu
5. Čo je podľa teba hlavný rozdiel medzi „robiť vegánske jedlo“ a „tvoriť jedlo, ktoré lieči“?
Podľa mňa každé jedlo vie liečiť. Sme tak rôzne nastavení ľudia, žijúci rôzne životy, že by som si nedovolila tvrdiť, že práve ja viem, čo lieči a čo je najlepšie. Pre mňa má jedlo hlboký náboj, ktorý dáva telu informáciu o tom, ako bolo pripravené, z akých ingrediencií, a zasahuje mi to taktiež do životných postojov, názorov a rozhodnutí.
Preto sa už roky rokúce stravujem vegánsky a je to pre mňa najlepšia cesta k spokojnosti, ktorú sa z lásky k zvieratám snažím aj šíriť ďalej. To, že nemusel nikto zomrieť pre moje chvíľkové potešenie na tanieri, je vec, ktorá nasýti moju dušu, a tá paleta farieb rastlinného jedla na tanieri vyživí moje telo.
6. Práca, ktorú robíš, je vlastne služba. Čo pre teba znamená byť v službe a kontakte s ľuďmi, no nielen ako podnikateľka, ale aj ako človek?
Ja milujem ľudí. To, čo ich naozaj definuje, ich príbeh a spôsob žitia či rozmýšľania. Inakosť, otvorenosť, konverzácie, nahliadnutie do iných životov a myšlienka toho, že sme prepojení. Preto je pre mňa naše Simply do istej miery aj socializácia, kde sa po rokoch stali z našich zákazníkov priatelia.
Vie to byť však občas až veľmi prestimulované, aj na takého extroverta, aký som ja. Viem si to však balansovať a som rada, že s naším jedlom odovzdávame ľuďom aj prianie k nádhernému dňu či prehodíme pár slov, ktoré nás zblížia.
7. Ja o tebe viem, že miluješ rituály. Ktoré veci v tvojom dni sú doslova nedotknuteľné – také, ktoré si nechrániš kvôli výkonu, ale kvôli duši?
Pre mňa je to určite pohyb, čas s blízkymi, príroda a užiť si naplno chvíle, keď nemusím nič, aby som sa mohla tešiť na to, keď prídu dni, ktoré mám naplánované do poslednej bodky. Je to naozaj o tom balanse a hlavne o tom, dovoliť si nebyť vždy úplne perfektná vo všetkom. Robiť veci len z čírej radosti či zvedavosti a nič neočakávať.
8. Mala si napriek tomu niekedy obdobie, kedy si úplne stratila chuť tvoriť alebo pokračovať v tom, čo robíš? Ako si sa z toho dostala?
Kto nemal, tak klame, haha. Aj toho najchutnejšieho obľúbeného jedla sa dá prejesť. Preto netreba mať výčitky svedomia, keď občas nemáš rád to, čo si si tak vysníval. Za mňa stačí len zmierniť ten tlak vo vnútri, ktorý len všetko zhoršuje.
Treba si aj uvedomiť, že ty nie si iba tvoja práca a vedieť naplniť všetky potreby tvojho ja, lebo predsa sme komplexné bytosti. A občas je najlepšie vykašľať sa na všetko a pustiť myšlienku vlastnej dôležitosti. Lebo práca počká a svet sa neprestane točiť len preto, že ja si dovolím oddychovať.
Instagram / @sova_huhu
9. Z osobnej skúsenosti viem, že v dnešnom rýchlom svete je ťažké byť v kontakte so sebou. Čo ti najviac pomáha zostať napojená na svoje vnútro a svoje vnútorné dieťa?
Často, keď príde situácia, ktorá sa ma snaží zomlieť a je stresujúca, nová či nevyspytateľná, tak dám jeden veľký nádych, výdych a moju mantru, ktorá mi pomáha: „zostaň v srdci“. Tam sa nič nedeje, tam je pokoj, tam je harmónia a všetko to, čo na mňa tlačí zvonku, tam nikdy nemá dosah. Preto využívam toto miestečko ako safe space, ako odrazový mostík k tomu, ako v kľude zvládnuť všetko, čo mi príde do cesty.
10. Myslím, že všetci máme sny, ktoré ešte tak stále žijú v nás. Kde sa vidíš o pár rokov? Nie z pohľadu úspechov, ale pocitov. Ako by si sa chcela cítiť?
Ja som naozaj jeden spokojný človek, ktorý denne ďakuje za všetko, čo má, za všetky zážitky a veci, ktoré mi je dopriate prežívať. Preto si len prajem mať na život nadhľad a pozitívny prístup, s ktorým budem vedieť prekonať všetko, čo mi je dané a neminie ma.
Keď sa svet niekedy zdá byť rýchly, hlučný a zahltený výkonmi, vždy existujú ľudia, ktorí žijú inak - pomalšie, srdcom a s citom pre to, čo má skutočne zmysel. Soňa Makranská je presne tým človekom. V jej príbehu je cítiť odvahu odísť zo zaužívaných ciest, schopnosť vidieť krásu v jednoduchosti a chuť deliť sa o ňu s inými. Jej práca v Simply Vegan či drobné rituály každodennosti nie sú len o jedle či lifestyle.
Sú o životnej filozofii - že môžeme žiť ľahšie, vedomejšie a stále naplno. Že nemusíme byť dokonalí, aby sme boli dosť. Autentickosť teda nie je cieľ, ale cesta. A že práve na tejto ceste, v malých krokoch, jemnosti a otvorenom srdci, sa ukrýva sila, ktorá dokáže meniť nielen náš vlastný život, ale aj životy ľudí okolo nás. A pamätajte, niekedy je potrebné pustiť myšlienku vlastnej dôležitosti.
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @sova_huhu
