Cystoskopia – nepríjemné, no dôležité vyšetrenie. Ako prebieha?

Návšteva lekára takmer nikdy nepredstavuje úplne príjemnú záležitosť, o to viac to platí v prípade, ak nás čaká nejaké vyšetrenie. Nijak sa však tomu vyhnúť nedá. Zdravie máme len jedno a musíme si ho chrániť. Mnohé vyšetrenia sú doslova život zachraňujúce, najmä ak dokážu vytvárajúci sa zdravotný problém včas odhaliť. Jedným z dôležitých vyšetrení je napríklad i takzvaná cystoskopia, ktorá má význam z hľadiska diagnostiky niektorých ochorení močového mechúra. Kedy sa prevádza, ako prebieha a aké riziká a komplikácie sa s ňou môžu spájať?

Pod pojmom cystoskopia rozumieme endoskopické vyšetrenie močovej trubice spolu s močovým mechúrom. Endoskopické vyšetrenie, skrátene endoskopia, pritom predstavuje diagnostickú, ale aj liečebnú lekársku metódu, ktorá umožňuje lekárovi pomocou optického prístroja, vo všeobecnosti nazývaného endoskop, prehliadnuť sliznice a tkanivá v rôznych telesných dutinách, prípadne vykonať aj menší liečebný zákrok. Medzi endoskopie patrí napríklad aj gastroskopia, ktorá slúži na vyšetrenie horných častí tráviacej rúry. 

Spomínaná cystokopia sa používa na vyšetrenie sliznice a obsahu močových ciest, konkrétne močovej trubice, mechúra, ústia močovodov a ďalších častí, a to pomocou endoskopického prístroja, v tomto prípade nazývaného cystoskop. Tento prístroj sa môže skladať buď z tenkej ohybnej hadice alebo tenkého pevného tubusu. Na konci sa nachádza snímacia kamera a zdroj svetla. Prístroj býva pripojený k obrazovke, pomocou ktorej si lekár prehliadne vnútro orgánov. Jednoduchšie cystokopy nie sú napojené na obrazovku, pri vyšetrení sa lekár pozerá jedným okom priamo do prístroja. 

Cystoskopia predstavuje jednu zo základných vyšetrovacích aj liečebných metód v urológii. Uplatňuje sa v diagnostike viacerých zdravotných problémov súvisiacich s močovými cestami, vrátane rakoviny močového mechúra, zápalových aj vrodených ochorení močového mechúra či kamienkov v močovom mechúre. Lekár môže odporučiť cystoskopiu napríklad v týchto prípadoch:

• opakované infekcie močových ciest,
• poruchy močenia,
• u mužov zväčšenie prostaty,
• viditeľná krv v moči,
• mikroskopická krv v moči (odhaliteľná iba testom),
• podozrivý nález pri ultrazvuku (napr. vyrastajúci polyp, zmeny v hrúbke steny mechúra a pod.),
• podozrenie na kameň alebo nádor v močovom mechúre, 
• v rámci kontroly po resekciách nádoru močového mechúra.

Ako sme však spomenuli, cystoskopia nie je len diagnostickou metódou, ale aj liečebnou. Cez cystoskop je možné do močového mechúra zaviesť drobné nástroje, ktorými je možné realizovať niektoré terapeutické výkony. Okrem odobratia vzorky podozrivého tkaniva pre ďalšie histologické vyšetrenie môže lekár napríklad odstrániť menšie nádorové polypy či nezhubné útvary z povrchu sliznice mechúra. Taktiež sa týmto spôsobom aplikuje botulotoxín v rámci liečby hyperaktívneho močového mechúra. 

Odporúčame: Prejavy syndrómu polycystických vaječníkov: Ktoré problémy neignorovať?

Pred endoskopickým vyšetrením močového mechúra, respektíve cystoskopiou, nie je potrebná špeciálna príprava. Pacient môže pred zákrokom normálne jesť aj piť. Potrebné je sa pred vyšetrením najmä zamerať na dôkladnú hygienu intímnych partií, okrem toho by sa mal pacient pred zavedením cystoskopu vymočiť. Rovnako by mal oboznámiť lekára o užívaných liekoch a prípadných minulých alergických reakciách na lokálne anestetiká (napr. lidokaín). Taktiež by mal dodržiavať všetky nariadenia lekára či personálu zdravotníckeho zariadenia, či už sa týkajú prípravy, samotného vyšetrenia i opatrení po vyšetrení. 

Cystoskopia je nenáročným vyšetrením, ktoré trvá len pár minút. Pri diagnostike je dĺžka vyšetrenia zhruba 5 až 10 minút, k predĺženiu môže dôjsť napríklad pri odbere vzorky na ďalšie vyšetrenie. V takomto prípade sa môže cystoskopia predĺžiť na 15 až 20 minút. Toto vyšetrenie obvykle prebieha bez potreby hospitalizácie, pacient krátko po zákroku odchádza domov. Vyšetrenie nebýva bolestivé, no skôr značne nepríjemné, o to viac pre mužov. Muži totiž majú v porovnaní so ženami močovú rúru dlhšiu a okrem toho i zahnutú. Z dôvodu odlišností v stavbe ženských a mužských močových ciest, respektíve močovej rúry, existujú i mierne rozdiely v priebehu vyšetrenia u oboch pohlaví.

Muži obvykle počas vyšetrenia ležia na chrbte s natiahnutými nohami, ženy zase so zdvihnutými a pokrčenými nohami. U mužov sa spravidla používa prístroj s ohybnou hadicou, takzvaný flexibilný cystoskop, u žien môže byť použitý aj rigidný cystoskop, čiže prístroj s pevnou trubicou. Vo všeobecnosti spočíva cystoskopia v zavedení cystoskopu cez močovú rúru do močového mechúra. Pred samotným úkonom lekár spravidla aplikuje do okolia močovej trubice a aj na samotný prístroj znecitlivujúci gél, ktorý zmierňuje nepríjemné pocity a uľahčuje zavádzanie. 

Keď sa lekár dostane prístrojom až do močového mechúra, naplní ho fyziologickým roztokom, čím sa orgán natiahne a jeho steny môžu byť lekárom ľahšie prezreté. Počas toho môže pacient pociťovať nutkanie na močenie. Keď lekár prehliadne vnútro mechúra, prípadne vykoná potrebné úkony, cystoskop vytiahne a vyšetrenie sa končí. Pacient sa môže po vyšetrení vymočiť a ak je všetko v poriadku, zakrátko odchádza domov. Výsledky z cystoskopie získava pacient hneď po vyšetrení, na výsledky z histológie v prípade odobratia vzorky je potrebné čakať niekoľko dní. 

Odporúčame: Diabetická retinopatia je častou príčinou slepoty. Čo ju spôsobuje?

Cystoskopia predstavuje veľmi dôležité vyšetrenie, ktoré môže pomôcť včas odhaliť závažné ochorenia a prispieť tak k záchrane života človeka. Ako sme spomenuli vyššie, toto vyšetrenie nie je za bežných okolností bolestivé, no je značne nepríjemné. Trvá však len krátko, pričom lekár môže na vlastné oči prezrieť vnútro močových ciest, prípadne odobrať vzorku na histológiu či dokonca odstrániť začínajúci nádor. Veľkou výhodou cystoskopie je fakt, že všetky tieto úkony je možné vykonať bez invazívnejších chirurgických zákrokov. 

Hoci je cystoskopia bezpečnou vyšetrovacou a liečebnou metódou, po jej vykonaní sa u pacientov môžu krátkodobo objavovať ťažkosti. Mnohí pacienti bežne po vyšetrení pár dní pociťujú pálenie alebo bolesť pri močení. Dôvodom je hlavne podráždenie močovej trubice, ku ktorému došlo pri zavádzaní prístroja. Niekedy sa objavuje aj krv v moči či ľahká inkontinencia. Pacientom sa odporúča hlavne prijímať dostatok tekutín, úľavu môžu priniesť teplé zábaly.

Ťažkosti po vyšetrení by však nemali nikdy pretrvávať dlhšie ako tri dni, obvykle sa stratia do jedného alebo dvoch dní. Ak neustupujú, je nevyhnutné kontaktovať lekára. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže dôjsť pri cystoskopii k vážnejším komplikáciám, a to napríklad k zaneseniu infekcie do močových ciest alebo prederaveniu steny močovej trubice či mechúra. O všetkých rizikách spojených s cystoskopiou by sa mal pacient informovať priamo u lekára. 

Odporúčame: Polycytémia vera – čo môže spôsobiť nadbytok červených krviniek?