Diabetes insipidus nesúvisí s vysokou hladinou cukru. Má niečo spoločné s cukrovkou?

Keď sa povie diabetes, obvykle človeku príde na um cukrovka. Diabetes mellitus (typ 1 a 2), čo je metabolické ochorenie sprevádzané vysokou hladinou cukru v krvi, bežne označujeme ako cukrovka. V širšom zmysle sa však pojem diabetes používa ako súhrnné označenie pre viaceré druhy chorôb sprevádzané zvýšeným vylučovaním tekutín alebo určitých produktov metabolizmu cez obličky. Dokonca sa kedysi pre diabetes v hovorovej reči používal aj termín úplavica (ktorý sa tiež využíva pre označenie dyzentérie).

Do tejto skupiny ochorení tak patrí spomínaný diabetes mellitus (cukrová úplavica), tiež fosfátový diabetes alebo aj močová úplavica, odborne diabetes insipidus. Čo je diabetes insipidus a prečo vzniká? Aké sú charakteristické príznaky?

Diabetes insipidus predstavuje pomerne zriedkavé ochorenie spôsobené nedostatočným vylučovaním alebo nedostatočnou účinnosťou antidiuretického hormónu (skratka ADH). Antidiuretický hormón je produkovaný v jadrách hypotalamu (spodná časť medzimozgu), odkiaľ je transportovaný do neurohypofýzy, skadiaľ je podľa potreby vylučovaný do krvného obehu. 

ADH ovplyvňuje funkciu obličiek. Podmieňuje zvýšené spätné vstrebávanie vody zo zberných kanálikov nefrónov, čím reguluje objem telových tekutín a homeostázu (stálosť vnútorného prostredia organizmu). Nedostatok aj nadbytok vazopresínu sa spája s rozvojom závažných zdravotných problémov. 

Pri poruche tvorby vazopresínu a jeho nízkej hladine v organizme vzniká močová úplavica. Telo človeka s týmto ochorením nedokáže správne regulovať vylúčené množstvo prefiltrovanej tekutiny. Obličky vylučujú príliš veľa vody, pretože nie sú schopné koncentrovať moč. Moč z tela odchádza vo veľkom množstve, čo znamená, že organizmus stráca značné množstvo tekutín. 

Odporúčame: Cukrovka 2. typu: Koho ohrozuje najviac a aká je prevencia ochorenia?

Pre diabetes mellitus, teda klasickú cukrovku, je charakteristická porucha regulácie hladiny glukózy v krvi, čo sa môže prejaviť jej zvýšenou hladinou. Diabetes insipidus nesúvisí s vysokou hladinou cukru v krvi, no niektoré príznaky môže mať podobné ako bežná cukrovka, ktorá sa v populácii vyskytuje omnoho častejšie.

Príznaky sprevádzajúce močovú úplavicu sú spôsobené primárne nedostatkom vazopresínu. Typickým príznakom je nadmerné vylučovanie moču (polyúria). Časté močenie, a to aj počas noci, sa práve vyskytuje aj pri cukrovke. Za normálnych okolností sa v tele človeka denne vytvorí okolo 180 litrov primárneho moču, z ktorého sa vytvorí asi 1,5 až 1,8 litra konečného moču. Pri ochorení diabetes insipidus môže človek v závažných prípadoch vylúčiť pokojne až okolo 20 litrov moču denne. 

Moč pacienta je obvykle veľmi slabý, vodnatý a bezfarebný. Ďalším sprievodným príznakom je nadmerný pocit smädu (polydipsia), ktorý je rovnako charakteristický pre bežnú cukrovku. Ďalšie prejavy sa môžu rozvíjať aj z dôvodu vzniknutej dehydratácie spôsobenej nadmernou stratou tekutín. 

Diabetes insipidus môže sprevádzať:

• sucho v ústach,

• pokles krvného tlaku,
• nadmerná únava a slabosť organizmu,
• motanie hlavy,
• bolesti hlavy,
• suchá koža a sliznice,
• nechutenstvo,
• celkové neprospievanie a nočné pomočovanie u detí,
• vo vážnych prípadoch poruchy vedomia až smrť z dôvodu závažnej dehydratácie.

Ochorenie nevzniká z jednej jedinej príčiny. Rozvoj ochorenia súvisí s nedostatkom ADH, ktorého príčinou môže byť porucha jeho produkcie v mozgu, ale aj porucha transportu hormónu do krvného obehu. Pri niektorých formách choroby sa však v tele produkuje dostatok vazopresínu, no problém je v tom, že obličky naň nereagujú.

Avšak, asi v 45 % prípadov sú príčiny úplne neznáme. Vtedy hovoríme o takzvanom idiopatickom diabete insipidus. Rozlišujeme pritom viacero foriem tohto ochorenia, ktoré sa líšia mechanizmom vzniku a príčinami. Ide hlavne o centrálny (neurogénny), periférny (nefrogénny), dipsogénny a gestačný diabetes insipidus. 

• Centrálny (neurogénny) DI – príčinou je neschopnosť mozgu vytvárať dostatok vazopresínu. Nedostatočná produkcia vazopresínu môže byť zapríčinená niektorými vrodenými poruchami a genetickými defektami súvisiacimi s tvorbou hormónu, taktiež prítomnosťou nádoru v mozgu, autoimunitnou poruchou hypotalamu, mechanickým poranením hypotalamu alebo hypofýzy pri úraze alebo chirurgickom zákroku, ale aj mnohými inými činiteľmi.
• Periférny (nefrogénny) DI – príčinou je neschopnosť obličiek správne reagovať na antidiuretický hormón. Najčastejšie k tomu dochádza z dôvodu poruchy V1 receptorov obličkových tubulov, ktoré stratia citlivosť na ADH. Vznik môže súvisieť s dedičnými vrodenými poruchami obličiek, ale aj užívaním niektorých liekov.
• Dipsogénny DI – príčinou je porucha centra smädu v mozgu. U človeka je narušená schopnosť odhadnúť potrebu dopĺňania tekutín. Človek pociťuje neustály smäd a pije veľké množstvo tekutín, čo vedie k nadmernému močeniu. Táto forma môže súvisieť s niektorými psychickými poruchami jedinca. 
• Gestačný DI – veľmi zriedkavá forma, ktorá sa vyskytuje len u tehotných žien. Súvisí s nadmernou produkciou niektorých enzýmov narušujúcich produkciu a funkciu vazopresínu. Zvyčajne sám vymizne po tehotenstve.

Odporúčame: ​Tamarillo: Sladká paradajka, z ktorej schudneš ako nič!

Pri nadmernom vylučovaní moču a neustálych pocitoch smädu je nevyhnutné konzultovať zdravotný stav s pacientom. Tieto príznaky sa môžu vyskytovať aj pri iných ochoreniach, ako napríklad aj pri spomínanej cukrovke. Podozrenie na diabetes insipidus vzniká hlavne v prípade, ak je u pacienta prítomné nadmerné močenie a nadmerný smäd, pričom testy neodhalia zvýšenú hladinu cukru v krvi. 

Pri diagnostike lekár sleduje klinické príznaky a odoberie anamnézu. Obvykle sa uplatňuje koncentračný test, počas ktorého pacient neprijíma určitý čas tekutiny a lekár monitoruje vylučovanie moču a jeho koncentráciu či hladiny ADH v krvi. Tiež môžu byť potrebné testy, pri ktorý sa pacientovi do krvi dopĺňa malé množstvo vazopresínu, pričom sa následne skúma reakcia tela na vstreknutý hormón.

Podľa potreby sa vykonávajú ďalšie vyšetrenia, napríklad MRI pri podozrení na centrálny diabetes insipidus. Vyšetrenie v tomto prípade môže odhaliť abnormality v konkrétnych častiach mozgu. 

Liečba diabetu insipidus závisí hlavne od konkrétnej formy ochorenia, respektíve vyvolávajúcej príčiny, ak je známa.

• Pri gestačnom DI počas tehotenstva liečba obvykle spočíva len v podávaní dezmopresínu, čo je syntetická forma vazopresínu. Telu sa teda dopĺňa chýbajúci hormón. Ochorenie sa spravidla po tehotenstve vytráca. 
• Pri dipsogénnom DI sa obvykle medikamenty nepoužívajú, liečba spočíva hlavne v úprave pitného režimu a diéte s nízkym obsahom soli.
• Pri centrálnom DI závisí liečba od vyvolávajúcej príčiny. Ak je problém spôsobený inou chorobou, potrebné je liečiť v prvom rade primárne ochorenie. V prípade mierneho priebehu môže postačiť zvýšenie pitného režimu. V ostatných prípadoch, ak napríklad nie je možné nájsť príčinu ochorenia alebo je príčina neodstrániteľná, uplatňuje sa rovnako podávanie dezmopresínu v kombinácii s dodržiavaním odporúčaného pitného režimu. 
• Liečba nefrogénneho DI je obvykle náročnejšia. Pacientovi spravidla nemožno podávať dezmopresín, keďže by naň obličky nereagovali, podobne ako na telom vyprodukovaný vazopresín. V tomto prípade sa uplatňuje zvýšený príjem tekutín v rámci prevencie dehydratácie, taktiež diéta s nízkym obsahom soli a bielkovín. Niekedy sa používajú aj iné druhy medikamentov ovplyvňujúce činnosť obličiek. 

Odporúčame: ​Parazity v ľudskom tele: Máme sa naozaj čoho obávať?