Príroda nám ponúka veľké množstvo rozličných druhov orieškov. Každý si teda môže nájsť tie, ktoré mu chutia najviac. Medzi najobľúbenejšie môžeme bezpochyby zaradiť i pistácie. Svojou zelenou farbou a lahodnou chuťou chytia za srdce nejedného milovníka orechov. Navyše ide o veľmi zdravé plody, ktoré blahodarne vplývajú na ľudský organizmus. Sú plné cenných látok, potláčajú stres a predstavujú prevenciu pred viacerými ochoreniami. Všetky zaujímavosti aj užitočné informácie o pistáciách nájdete v nasledujúcom článku.
Kde sa pistácie vzali?
Pistácie rastú na nižších subtropických stromoch z čeľade ľadvinkovité, ktoré dorastajú do výšky od 3 do 10 metrov. Tieto stromy sa dožívajú neuveriteľných 200 rokov. Ich pôvod však nie je úplne známy. Predpokladá sa, že pochádzajú z Ázie, odkiaľ sa rozšírili do Stredomoria aj Ameriky. V súčasnej dobe sa pestujú na niekoľkých miestach. K významným producentom patrí napríklad Turecko, Irán, Grécko aj USA. Stromy, na ktorých dozrievajú chutné oriešky, nie sú veľmi náročné na pestovateľské podmienky. Sú odolné, dobre znášajú horúčavy aj mrazy i suchšie pôdy.
Pistáciové stromy sú charakteristické svojimi drobnými červenými kvetmi a kožovitými listami. Ich plodmi sú kôstkovice, ktoré rastú v zhlukoch. Oplodie, čiže obal, chrániaci semeno, je na začiatku dužinaté, no neskôr celkom vyschne a vytvorí tvrdšiu škrupinu. Tá v pravý čas praská a odhaľuje zeleno sfarbené semeno, ktoré je zvyčajne obalené tenkou šupkou hnedej až červenkastej farby. Pistáciovníkom trvá približne 5 až 8 rokov, kým poskytnú prvé plody, a teda aj chutné semená, ktoré konzumujeme. Vrchol produkcie dosahujú tieto stromy dokonca až po dvadsiatich rokoch.
Pozri aj: Recept na mrazený jogurt: Toto je to najzdravšie letné mlsanie!
Zdroj: Shutterstock®
Podporte nimi svoje zdravie!
Pistácie obsahujú sacharidy aj bielkoviny a z veľkej časti sú tvorené zdravými tukmi. Sú zdrojom omega-3 a -6 mastných kyselín. Okrem toho telu doplnia cennú vlákninu i vitamíny C, E či K. Rovnako v sebe skrývajú mnohé z vitamínov skupiny B a minerálne látky, ako mangán, vápnik, selén či fosfor. Skutočne bohaté sú tiež na draslík a horčík. Pistácie predstavujú podporu imunitného systému a ochranu buniek pred nebezpečnými voľnými radikálmi. Účinne čistia organizmus od škodlivých látok a znižujú riziko vzniku rakoviny.
Blahodarne vplývajú na tráviaci trakt a zlepšujú vyprázdňovanie. Taktiež podporujú krvotvorbu a napomáhajú znižovať vysoký krvný tlak. Dokonca prispievajú k znižovaniu hladiny škodlivého LDL cholesterolu. Pistácie majú vplyv aj na nervový systém. Viaceré štúdie došli k záveru, že jediná hrsť týchto chutných semien denne pomôže človeku pomôcť potlačiť stres. Pistácie totiž obsahujú látky, schopné stabilizovať pulz. Okrem toho majú aj antidepresívne účinky.
Zdroj: Shutterstock®
Koľko si dopriať?
Pistácie sa dajú u nás zohnať v podstate bez problémov. Vo väčších supermarketoch si ich môžete i sami navážiť, no balené ich nájdete aj v menších predajniach. Ich cena sa v súčasnosti pohybuje okolo 1,80 eura za 100 gramov, niekedy i viac. Na ich cene sa bezpochyby odzrkadľuje i fakt, že z jedného pistáciového stromu sa z jednej úrody získa len okolo 25 až 50 kg orieškov, a to často iba každý druhý rok. Navyše nemôžeme zabudnúť na to, akú dlhú dobu trvá pistáciovníku dostať sa na vrchol produkcie.
Pri kúpe si pistácie poriadne prehliadnite. Ich škrupina by mala byť okrovo hnedá, hladká a pozdĺžne puknutá. Vtedy sa dá pomerne ľahko odstrániť. Výrazné fľaky na povrchu sú nežiadúce. Samotný orech by mal byť jasnozelený. Odporúčaná denná dávka pistácií je približne 50 kúskov denne. Konzumovať ich pritom môžete pokojne i šesťkrát týždenne. Vychutnajte si ich samotné alebo nimi skúste ozvláštniť ovocný či zeleninový šalát. Taktiež si ich môžete pridať do jogurtu, nátierky, kaše, nápoju či tvarohu. Hodia sa dokonca aj k mäsu.
