Zriedkavá Pompeho choroba: Kto môže ochorenie zdediť po rodičoch?

Medzi dedičné či genetické poruchy patria mnohé rôznorodé ochorenia. Tie sa môžu objaviť napríklad i v dôsledku náhodnej mutácie génov či chromozómov, no mnohé tiež zapríčiňujú chybné gény, ktoré jedinec získa od svojich rodičov. Rodičia pritom nemusia byť chorí, v mnohých prípadoch sú iba nositeľmi defektných génov. Príkladom takýchto ochorení je izovalerová acidémia, cystická fibróza, fenylketonúria či Huntingtonova choroba a mnohé ďalšie. Do rovnakej kategórie spadá aj Pompeho choroba, o ktorej si niečo viac povieme v nasledujúcom článku. 

Pompeho choroba, tiež nazývaná glykogenóza typu II, predstavuje metabolickú poruchu, ktorá postihuje nervové i svalové bunky. Pre ochorenie je charakteristické hromadenie glykogénu vo svaloch, vedúce k ich postupnému a nevratnému poškodeniu, čo je spôsobené nedostatkom enzýmovej aktivity. Za hromadením glykogénu v tele stojí mutácia génu pre lysozomálne kyslú α-1,4-glukozidázu (enzým označovaný skratkou GAA). V dôsledku deficitu alebo nedostatočnej aktivity enzýmu GAA, ktorý má napomáhať štiepiť glykogén, následne dochádza k ukladaniu glykogénu v tkanivách, čo vedie k viacerým ťažkostiam, ktoré sú pre Pompeho chorobu charakteristické. 

Ochorenie dostalo svoj názov podľa holandského patológa J. C. Pompeho, ktorý ho ako prvý popísal v roku 1932. Pompeho choroba patrí k zriedkavým ochoreniam. Postihuje približne 1 zo 40 000 živo narodených detí. Na základe toho, kedy sa ochorenie u jedinca prejaví a následne aj podľa závažnosti priebehu rozoznávame tri formy Pompeho choroby:

• infantilná forma – skorá forma choroby s nástupom u novorodencov, spravidla ide o najťažšiu formu, charakteristický je obvykle úplný deficit spomínaného enzýmu,
• juvenilná forma – neskoršia forma, nástup v neskoršom dojčenskom veku alebo v priebehu detstva, charakteristický je čiastočný deficit spomenutého enzýmu,
• adultná forma – neskorá forma s nástupom zvyčajne medzi 20. až 60. rokom života, ide o najčastejšiu formu, čas prvých symptómov obvykle závisí od množstva zostatkového enzýmu. 

Odporúčame: Čo je šiesta choroba? Rozpoznaj príznaky tohto detského ochorenia!

Ako sme uviedli vyššie, príčinou Pompeho choroby, a teda poruchy v ukladaní glykogénu, je mutácia génu pre GAA enzým. Túto mutáciu, respektíve defektný gén, jedinec dedí po rodičoch. V prípade tejto dedičnej poruchy sa uplatňuje autozómovo recesívna dedičnosť. To znamená, že dedičnosť nie je viazaná na pohlavie, pričom k rozvoju ochorenia príde v prípade, ak jedinec zdedí dva chybné gény, jeden od každého rodiča. Ak jedinec zdedí iba jeden defektný gén, ochorenie sa u neho neprejaví, ale je následne nositeľom zmutovaného génu pre GAA, ktorý môže ďalej preniesť na svoje potomstvo.

Ak sú teda napríklad obaja rodičia nositeľmi týchto génov, existuje 25 % šanca, že ich dieťa bude mať Pompeho chorobu a zároveň 25 % pravdepodobnosť, že bude dieťa zdravé a nebude ani nositeľom defektného génu. V ostatných 50 % prípadov budú ich potomkovia zdraví, ale zároveň budú prenášačmi. V prípade, že iba jeden rodič je nositeľom daného defektného génu, u ich potomstva sa nikdy nerozvinie Pompeho choroba, ale časť potomkov následne môže byť prenášačom chybného génu. 

Pre Pompeho chorobu sú charakteristické mnohé rôznorodé príznaky. Konkrétne prejavy aj ich závažnosť často závisia od formy ochorenia, a teda od toho, v akom období života človeka sa objavia prvé príznaky. Skoré formy Pompeho choroby s úplným deficitom enzýmu GAA majú spravidla závažný priebeh a zlé prognózy. U novorodencov sa neraz ochorenie končí smrťou (najmä v prípade neliečenia), závažne zasiahnuté môžu byť viaceré orgány, vrátane srdca.

V prípade juvenilnej a adultnej formy bývajú príznaky miernejšie, závisí to však aj od toho, aký je zostatok enzýmu v organizme a aká je jeho aktivita. I postihnutie rôznych orgánov, napríklad srdca, býva miernejšie, prípadne žiadne. Vo všeobecnosti sa Pompeho choroba prejavuje svalovými ťažkosťami, ktoré zapríčiňuje ukladajúci sa glykogén vo svaloch. Okrem toho môžu chorobu sprevádzať aj dýchacie ťažkosti či tráviace problémy.

Príznaky infantilnej formy Pompeho choroby:

• závažná svalová slabosť (charakteristický je handrovitý vzhľad, dieťa býva úplne ochabnuté, neudrží hlavičku), 
• spomalený motorický vývoj (oneskorené plazenie či znížené reflexy),
• zväčšenie srdca a s tým súvisiace poruchy srdcového rytmu,
• zväčšenie pečene,
• zväčšený jazyk, vytekanie slín z úst, problémy s prijímaním potravy,
• problémy s dýchaním, zrýchlená dychová frekvencia,
• náchylnosť na infekcie.

Príznaky juvenilnej a adultnej formy Pompeho choroby:

• svalová slabosť, bolesť svalov,
• úbytok svalstva a kostrové abnormality (výrazne odstávajúce lopatky),
• problémy s pohybom – pády, kolísavá chôdza, zakopávanie, neschopnosť chodiť alebo behať, problémy pri vstávaní, 
• problémy s dvíhaním rúk nad hlavu či predmetov z podlahy,
• nadmerná únava, ospalosť počas dňa,
• ťažkosti s prehĺtaním a prijímaním potravy, oslabená hybnosť jazyka,
• dýchavičnosť,
• spánkové apnoe.

Odporúčame: Zriedkavá ALS choroba – hrozivá diagnóza so zlou prognózou?!

Diagnostika Pompeho choroby je pomerne komplikovanou záležitosťou, keďže sa prejavuje mnohými rôznorodými príznakmi, ktoré sa vyskytujú aj u iných ochorení, najmä ochorení postihujúcich svalovú sústavu. Pompeho choroba tak môže byť i nesprávne diagnostikovaná, môže byť zamenená napríklad za iné myopatie, svalovú dystrofiu aj ochorenie myasténia gravis. Navyše, donedávna ani neboli k dispozícii presné vyšetrovacie metódy na potvrdenie tejto diagnózy. V rámci diagnostiky je nevyhnutné podrobiť pacienta viacerým testom. Sleduje sa celkový klinický obraz a prítomnosť jednotlivých príznakov. 

Ako doplnkové vyšetrenie sa tiež využíva elektromyografia na meranie nervových a svalových elektrických potenciálov, prípadne aj biopsia svalu. Na potvrdenie Pompeho choroby je tiež potrebné stanoviť enzýmovú aktivitu spomínaného enzýmu, tiež môže byť potrebná genetická analýza na odhalenie mutácie v géne. Na meranie aktivity GAA sa pritom dnes používa takzvaná metóda suchej kvapky krvi. Pacientovi sa odoberie biologická vzorka, ktorá je následne vysušená. Zo vzorky je možné zistiť nulovú alebo zníženú aktivitu enzýmu GAA. 

Kým do konca 20. storočia takmer nebola dostupná žiadna účinnejšia liečba tejto genetickej choroby, dnes je možností viac. Stále však nie je možné ochorenie úplne vyliečiť, keďže medicína nedokáže opraviť chybu v zdedenom géne. Vo všeobecnosti je liečba obdobných genetických porúch zameraná predovšetkým na spomalenie progresie choroby, tlmenie sprievodných príznakov a prevenciu komplikácií. Liečba Pompeho choroby závisí od formy ochorenia a závažnosti zdravotného stavu pacienta, tiež od toho, v akom štádiu je ochorenie diagnostikované. V prípade neskorej diagnostiky totiž ložiská glykogénu môžu spôsobiť nezvratné zmeny v svalových vláknach.

V rámci liečby Pompeho choroby sa uplatňuje:

• enzymatická substitučná liečba – pacientovi sa vo forme infúzie dopĺňa chýbajúci enzým,
• rehabilitácie, primerané posilňovanie – na zlepšenie motoriky a udržiavanie pohybových funkcií,
• úprava stravy – spravidla sa odporúča nízko sacharidová diéta s vyšším podielom bielkovín, dôležité je dodržiavanie diétnych nariadení odborníka.

Odporúčame: Vieš, čo je pneumokonióza? Zisti, ako sa prejavuje a kto je najviac ohrozený!