Pod pojmom sarkóm rozumieme zhubný nádor spojivového tkaniva. Vyskytuje sa v mäkkých tkanivách či kostiach. Sarkómy nie sú v porovnaní s inými typmi zhubných nádorov až tak časté. Známe sú mnohé druhy týchto nádorov, pričom je ich možné deliť na základe toho, v akom tkanive sa rozvinuli. Spomenúť môžeme osteosarkómy, ktoré postihujú kosti, alebo aj rabdomyosarkómy, čo sú zhubné nádory kostrového svalstva. Medzi skutočne zriedkavé sarkómy radíme napríklad neurofibrosarkómy, ktoré sa týkajú nervového systému, no rovnako aj takzvané Kaposiho sarkómy.
Čo spôsobuje Kaposiho sarkóm?
Kaposiho sarkóm predstavuje pomerne zriedkavý zhubný nádor postihujúci vnútornú výstelku krvných ciev a kapilár. Pri ochorení dochádza k abnormálnemu množeniu týchto buniek. Tie majú vretenovitý tvar a prerastajú do okolitých tkanív. Kaposiho sarkóm sa najčastejšie objavuje na koži či na slizniciach, okolo nosa alebo úst či priamo v ústnej dutine, tiež v oblasti genitálií a konečníka, prípadne sa môže rozvíjať na vnútorných orgánoch. Nádory môžu napadnúť pľúca či tráviacu sústavu. Príčinou tohto ochorenia je ľudský herpevírus typu 8, ktorý je bežne označovaný ako HHV-8. Infekcia týmto vírusom však neznamená ihneď rozvoj daného nádorového ochorenia. Správne fungujúci imunitný systém sa môže o vírus v tele jednoducho postarať.
Podnetom pre rozvoj daného druhu sarkómu je práve výrazne oslabená imunita. Vo vyššej miere sa preto Kaposiho sarkóm vyskytuje u jedincov s AIDS, čo je syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. Ak je tento sarkóm diagnostikovaný u HIV pozitívneho jedinca, spravidla to naznačuje prechod do posledného štádia, čiže to poukazuje na rozvoj ochorenia AIDS. Je však viacero rozličných foriem tohto ochorenia. Klasický Kaposiho sarkóm zvyčajne postihuje starších mužov, pričom sa objavuje na nohách, menej často v ústach a tráviacom trakte. Taktiež môžeme spomenúť endemickú formu tohto sarkómu, ktorá sa vyskytuje u jedincov žijúcich v subsaharskej Afrike. Okrem toho sa ešte vyskytuje forma Kaposiho syndrómu u ľudí po transplantácii niektorých orgánov a liečbe imunosupresívnymi liekmi, ktoré tlmia činnosť imunitného systému a pomáhajú telu prijať nový orgán.
Odporúčame: Tento dôležitý orgán tela si stráž! Povieme ti, pred čím ho chrániť
Aké sú charakteristické prejavy?
Kaposiho sarkóm dostal názov podľa Moritza Kaposiho, maďarského lekára a dermatológa, ktorý toto ochorenie popísal ako prvý v roku 1872. Ide o nádor rozširujúci sa do okolitých tkanív, ktorý je zároveň charakteristický pomerne pomalým rastom. Priebeh a sprievodné príznaky však spravidla závisia na konkrétnej forme sarkómu a aj na tom, ktoré tkanivá sú postihnuté. Niektoré formy sú vážnejšie, pričom aj u jedincov s AIDS môže mať toto ochorenie horší a agresívnejší priebeh. Vo všeobecnosti sú však najtypickejším príznakom Kaposiho sarkómu práve tmavofialové, purpurové až hnedasté ploché fľaky, prípadne vyvýšené uzly či hrbole na koži a slizniciach.
Mávajú rozličný tvar i veľkosť. Objaviť sa môžu na nohách, tvári, v ústach a prakticky kdekoľvek po tele. Ďalším sprievodným príznakom sú opuchy na pokožke, čo je prítomné najmä vtedy, ak sa nádory objavujú na dolných končatinách. Pri postihnutí pľúc a dýchacieho traktu môžu pacienta trápiť ťažkosti s dýchaním. Kaposiho sarkóm však môže napádať aj tráviacu sústavu, čo sa spravidla prejavuje krvácaním do zažívacieho traktu, krvou v stolici, prípadne i zvracaním krvi. Okrem toho sa môžu vyskytovať individuálne zdravotné ťažkosti u konkrétnych pacientov.
Je možná liečba?
Kaposiho sarkóm síce zvyčajne postupuje pomaly, no nakoniec ohrozuje život pacienta, napríklad v prípade neliečenia. Pri diagnostike sa lekár opiera o zdravotný stav pacienta a sprievodné príznaky ochorenia. Taktiež bývajú potrebné vyšetrenia. Pristupuje sa napríklad k odobratiu tkaniva z postihnutej pokožky pre ďalšie laboratórne vyšetrenie. Podľa prítomných ťažkostí môže byť potrebná kolonoskopia pre zistenie stavu tráviaceho traktu či RTG hrudníka pre vyšetrenie pľúc. Ak odborník potvrdí Kaposiho sarkóm, nastaví vhodnú liečbu. Tá môže byť veľmi individuálna. Závisí od konkrétnej formy a príčiny ochorenia i zdravotného stavu pacienta.
U postihnutého sa podporuje činnosť imunitného systému, čiže sa pristupuje k imunoterapii. Odporučená môže byť chemoterapia, antiretrovírusová terapia na zastavenie šírenia vírusu či kryoterapia a chirurgický zákrok na odstránenie lézií. Ak je napríklad príčinou Kaposiho sarkómu liečba imunosuspresívami po transplantácii, spravidla je účinnou terapiou vysadenie daných liekov. V prípade, že ochorenie nemá agresívny priebeh, sa niekedy liečba tiež nevyžaduje. Niektoré formy Kaposiho sarkómu sa vyvíjajú skutočne pomaly a než začnú byť život ohrozujúce, pacient podľahne inému ochoreniu.
Pozri aj: Skleróza multiplex: Čo všetko musíme o tejto zákernej chorobe vedieť?
