Obdobie, keď dieťa začína rozprávať, je nepochybne jedným z prelomových v jeho vývine. Dovtedy používa väčšinou plač, mrnkanie, hrdelné zvuky, gestá a pod. ako hlavný nástroj komunikácie, no odvtedy, ako začína využívať prvé slová a jeho slovná zásoba sa čoraz viac zväčšuje, ba dokonca dokáže tvoriť vety, môže konečne povedať, čo potrebuje, čo si myslí... Vo vývoji reči u malých detí sa však stretávame s mnohými problémami, ktoré sú z roka na rok výraznejšie, ako hovoria odborníci v tejto oblasti. Čo všetko ovplyvňuje reč dieťaťa a aké sú štandardy vývinu reči v jednotlivých etapách života, o tom sa dočítate v nasledujúcom článku.
Nerozpráva – to neznamená, že nerozumie
Vývin reči je vlastne postupné a prirodzené osvojovanie si materinského jazyka. Tento proces, ktorý prebieha v ranom detstve, ovplyvňujú vonkajšie podnety, ale aj vnútorné faktory. Aj pri tejto významnej „zložke“ psychomotorického vývinu dieťaťa sledujeme akési všeobecné zákonitosti a štandardy, ktoré by mali byť dodržané v tom-ktorom mesiaci či roku života dieťaťa, hoci vývin reči je taktiež individuálnou záležitosťou. Zhruba v 7. mesiaci začína dieťa opakovať prvé slabiky: mama, tata, papa, bebe. Ide však len o opakovanie bez porozumenia zmyslu. To sa sa začína objavovať až neskôr – okolo 10. mesiaca.
Treba si uvedomiť, že pred tým, ako dieťa začne rozprávať, tvorí sa mu pasívna slovná zásoba. Dieťa teda aktívne načúva všetkým zvukom v okolí, sleduje rytmus aj intonáciu reči. Začína postupne rozumieť slovám, ale ešte ich nepoužíva. A keď ich časom začne používať, tak sú väčšinou tieto prvé pokusy akousi zjednodušenou verziou slov (redukuje počet spoluhlások na začiatku či konci slov, prípadne ich vymieňa a nahrádza inými).
Pozri aj: Ktoré chyby vo výchove detí sú najčastejšie? Tieto môžu mať negatívny dopad
Čo hovoria tabuľky
V prvom roku života by malo dieťa využívať a aj rozumieť významu aspoň dvoch slov (obyčajne je to mama, tata). Približne v 15. mesiaci by už malo ovládať 4 – 6 slov a napodobňovať zvuky (väčšinou ide o tie zvieracie). V 18. mesiaci sa predpokladá, že bude slovná zásoba dieťaťa na úrovni 20 – 70 slov, pričom taktiež dokáže ukázať prstom v knihe predmety, ktoré pozná. V čase, keď má dieťa 24 mesiacov, sa už očakáva využívanie zhruba 200 slov a taktiež tvorenie prvých jednoduchých viet. Vyše dvojročné dieťa by už malo vedieť zarecitovať aj krátku básničku alebo zaspievať pesničku. Dieťa vo veku troch rokov pri normálnom vývine reči má v aktívnej slovnej zásobe približne 500 slov a dokáže porozprávať krátku rozprávku alebo popísať činnosti bežného dňa. Trojročné dieťa už vie zvyčajne tvoriť nielen jednoduché, ale i rozvité vety a súvetia. Občasné chyby, detské novotvary a drobné nezrozumiteľnosti sú v tomto veku ešte normálne. Medzi 3. – 6. rokom sa u dieťaťa s normálnym vývojom reči zdokonaľuje výslovnosť aj vyjadrovacie schopnosti, ale taktiež sa výraznejšie rozširuje slovná zásoba a dochádza k prehĺbeniu porozumenia významu slov.
Hlavné problémy s rečou u detí
Odborníci predpokladajú, že až do 19 % ľudí zo súčasnej populácie má rôzne problémy s rečou, pričom je evidentný najmä nárast nedostatkov v komunikačných schopnostiach u detí predškolského veku. Medzi najčastejšie problémy patrí: oneskorený vývin reči, dyslália (porucha artikulácie hlásky alebo skupiny hlások), narušený vývin reči, zajakavosť, sigmatizmus (šušľanie), rotacizmus (nesprávna výslovnosť hlásky r). Logopedická terapia sa pri problémoch zväčša aplikuje okolo troch rokov veku dieťaťa, ale je s ňou možné začať aj skôr. Odborník z oblasti logopédie posudzuje vyjadrovacie schopnosti dieťatka, ale aj porozumenie reči, sociálnu komunikáciu a poznávacie schopnosti. Treba sa zmieniť aj o tom, že príčinou oneskoreného vývinu reči môže byť aj porucha sluchu. Z tohto aspektu je dobré absolvovať v období do troch rokov veku pri problémoch s rečou aj vyšetrenie sluchu. Problematický vývin reči môže súvisieť taktiež aj s ľahkou mozgovou dysfunkciou, autizmom či rôznymi neurologickými príčinami.
Vybrali sme: Nechutenstvo u detí - čo s ním? Skús tieto overené odporúčania
Čo môže ovplyvniť reč dieťaťa?
- Dýchanie a žutie vplýva na správnu výslovnosť. Od malička treba posilňovať aj jazyk a dieťaťu jedlo zbytočne nemixovať. Oneskorené podávanie tuhej stravy môže narušiť výslovnosť hlások a je predpoklad, že sa reč dieťaťa začne vyvíjať neskôr.
- Ak dieťa dlhodobo používa cumeľ alebo fľašu, môže mať v neskoršom veku problém so sykavkami.
- Vo veľkej miere vývin reči ovplyvňuje aj dedičnosť. Ak ste teda vy (ako rodič) začali rozprávať neskôr, je predpoklad, že to tak bude aj u vášho dieťaťa.
- Dôležité sú rečové vzory, s ktorými je dieťa pravidelne v kontakte (rodina, predškolské zariadenia). Oneskorený vývin reči môže byť spojený aj s nedostatočnou komunikáciou v rodine.
- Príliš starostliví rodičia dokážu taktiež negatívne ovplyvniť snahu dieťaťa cibriť reč. Ak totiž vedia čítať aj z mimiky dieťaťa a poskytnú mu všetko bez toho, aby si to dieťa vypýtalo, nenútia ho vo svojej podstate rozvíjať komunikačné zručnosti.
- Posledné výskumy hovoria o dôležitosti pohybu v súvislosti s rozvojom rečových schopností dieťaťa. Pohybové činnosti rozvíjajú hrubú aj jemnú motoriku, ktorá veľmi úzko súvisí s vývinom reči. Nedostatok aktivít, akými sú napríklad behanie, skákanie, preliezanie, tak negatívne ovplyvňuje aj reč ako takú.
Inšpiruj sa: Vieš, čo nenechávať v aute počas leta? Toto sa ti riadne vypomstí!
