Každý má svoj tajný sen – získať prácu snov, nájsť milujúceho partnera na celý život či precestovať celý svet. Čím väčšie sú však naše sny, tým menej veríme tomu, že sa nám skutočne splnia. Premýšľame a predstavujeme si, aké by to bolo, keby... Hanblivé ticho a náhle pokývanie hlavy prezrádza, že sa bojíme prípadného sklamania z neúspechu, no kdesi v hĺbke duše stále tajne veríme, že nič nie je nemožné...
A tak presne v tomto presvedčení a s veľkým odhodlaním sedíme s mojim priateľom Adriánom v lietadle Embraer a hľadíme von oknom. Zem sa nám stráca pod nohami a s obrovskou túžbou zažiť trojtýždňové dobrodružstvo vo Vancouveri sa strácame v oblakoch. Čaká nás veľmi dlhá cesta, no my sa nevieme dočkať. Hlas pilota nám oznamuje informácie o lete a veľmi milé letušky nás zatiaľ obsluhujú. Každý, kto letel vie, že jedlo v lietadle nie je žiadna výhra, no naše prázdne žalúdky sú v tej chvíli vďačné aj za to. Je zvláštne byť tam hore. Síce máme každý pred sebou obrazovku s veľkým výberom hier, filmov, hudby a taktiež ma čaká rozčítaná kniha, ja sa najradšej pozerám z okna a sledujem, ako letíme na druhý koniec sveta.
Odporúčame prečítať: Letná dovolenka v krásnej prírode Írska
Budapešť – Varšava – Toronto - Vancouver. Jeden by povedal, že sme sa zbláznili s toľkými prestupmi, no my sme sa rozhodli pre dobrodružstvo. A tak niekoľko krát blúdime na rôznych letiskách (na tom v Budapešti jasám nad regálom s Mimoňmi, do ktorých som tak trošku blázon), hľadáme číslo našej brány, prechádzame kontrolami a celý tento kolotoč nemá konca. Všetko však berieme s úsmevom, pretože Vancouver už máme na dosah ruky!
Odporúčame prečítať: 9 tipov, ako zabaviť deti cez prázdniny za pár eur
Pri vstupe do krajiny (teda v našom prípade pristátie na letisku v Toronte) musíme ešte v lietadle vypĺňať dotazník, prečo sme sa rozhodli navštíviť Kanadu, čo obsahuje naša batožina, na ako dlho plánujeme zostať a podobne. Keďže sme už dávno vymenili malé lietadlo Embraer za veľký Boeing, sedíme po troch a pri nás sedí pán, ktorý je zjavne v dotazníku načisto stratený. Zistili sme, že pochádza z Ukrajiny, ide za prácou do Halifaxu a nevie absolútne nič po anglicky. Lámavou ruštinou a znakovou rečou mu pomáhame vyplniť dotazník, ktorý sa rozhodol vypĺňať azbukou. A nevedno prečo, vypĺňa tú časť písanú po francúzsky. Spoločne to celé lúštime a vyzeráme veľmi zábavne. Keď sme videli ako ho pustili cez imigračný úrad a dostal povolenie na vstup do krajiny, povedali sme si, že ak to zvládol on, zvládneme to aj my. Veríme, že sa dostal v poriadku do cieľa a touto cestou ho srdečne pozdravujeme.
Odporúčame prečítať: Najkrajšie dovolenkové destinácie pre rok 2015
Na letisku v Toronte sa nám pokazilo lietadlo, takže do Vancouveru prichádzame so značným meškaním a za tmy, no konečne držiac sa pevne za ruky PRISTÁVAME! Ani si neviete predstaviť ten široký úsmev na našich strhaných a unavených tvárach, keď sme si aj s kuframi (môj skoro odletel spolu s Ukrajincom do Halifaxu, pretože sa pomýlili) vykročili vpred a obdivovali totemy a tú značne odlišnú kultúru. Nikdy nezabudnem na ten moment, keď sme z letiska vykročili do tmy Vancouveru, nadýchli sa a Adrián mi s nadšením povedal: „Evi, vitaj v Kanade!“
Bývanie sme si zabezpečili u veľmi milého staršieho páru – Robin a Petra Macdonaldovcov, ktorí bývajú vo svojom veľmi útulnom, storočnom dome nedaľeko skvelej ulice Commercial Drive, ktorá je preslávená obrovským počtom rôznych reštaurácii a obchodíkov. Z letiska sme si zobrali taxík, nadiktovali sme našu adresu a už sme sa nevedeli dočkať našej postele. Po pár metroch v taxíku a veselom štebotaní taxikára sme však zistili, že mu absolútne nič nerozumieme. Problém bol v tom, že on vôbec nerozprával po anglicky!
Vystrašení, či nás neodvezie niekam úplne inam a zároveň pobavení sme mu len zdvorilo prikyvovali a usmievali sa, mysliac si svoje. Všetko sme ale zvládli a keď sme odbočili na našu ulicu a videli dom, ktorý sa na tri týždne stane našim domovom, rýchlo sme si vydýchli. Zazvonili sme na dvere a s úsmevom nás v pyžame uvítala Robin, ktorá nám ukázala celý dom a hlavne našu izbu. Nejako sme si navláčili dovnútra cez strmé schody naše kufre (hlavne ten môj obrovský), dali si rýchlu sprchu a vďačne sa rozvalili na našej veľkej posteli. Ako sme ležali otočení tvárou k sebe, nebolo treba ani slova, pretože sme si navzájom v očiach videli to nadšenie a zvedavosť. Rýchlo sme zaspali a o niekoľko hodín sme vyskočili z postele pripravení vidieť náš sen naživo.
Odporúčame prečítať: Objavte Toskánsko - Raj gurmánov, romantikov a cestovateľov
Ako sme vyšli z domu a prešli na ulicu Commercial Drive, rozhliadli sme sa okolo seba, chytili sme sa za ruky a nasávali tú atmosféru. S odhodlaním sme vykročili vpred. Pred nami je náš prvý spoznávací deň!
Pokračovanie nabudúce...
Viac od Evky si prečítate na jej blogu: www.magnifique-brunette.blogspot.sk