Asi s nami budete súhlasiť, keď povieme, že vo výchove detí sa toho dá naozaj veľa pokaziť. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom, no nielen toto puto, ale aj všetko to, čo sa dieťaťu odovzdáva cez výchovu, tvorí základ. Tieto kľúčové atribúty totiž ovplyvňujú zásadným spôsobom ďalší život dieťaťa. Preto by malo byť v našom najväčšom záujme, aby sme sa vo výchove vyvarovali chybám, ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie našich potomkov. A ktoré to sú? O tých najväčších chybách vo výchove si povieme ďalej v článku.
Neberieme do úvahy povahu dieťaťa
Niektorí rodičia majú možno ešte pred narodením dieťaťa jasnú predstavu o tom, aké ich dieťa bude, čo bude vedieť, aké záujmy budú spolu riešiť. Iní chcú prostredníctvom svojich detí naplniť vlastné sny. No v zásade sa takto nerešpektuje osobitosť dieťaťa, jeho vlastná povaha. A to je chyba! Neustálym prispôsobovaním dieťaťa obrazu rodiča sa nielenže nerozvinú jeho prirodzené vlohy a schopnosti, ale samé prichádza o autenticitu, čo môže vyústiť aj do psychických problémov v neskoršom veku.
Pozri aj: Obdobie vzdoru u dieťaťa - čo s ním? Skús aplikovať tieto rady
Zabúdame, že sme vzormi pre naše deti
Aj keď ide o samozrejmosť a je jasné, že deti najviac odpozerajú od svojich rodičov a učia sa skôr na základe konkrétnych činov, ktoré reálne vidia, dospelí na to často zabúdajú. A to najmä v krízových situáciách, keď slušnosť a úctivosť ide niekedy bokom. Potom sa však netreba diviť tomu, keď dieťa nevhodné správanie zopakuje (zväčša v tom najhoršom momente). Uvedomiť si svoje dospelácke chyby, sledovať ich a opraviť, čo sa dá, teda nie je pre príkladné výchovné pôsobenie vôbec na škodu.
Neustále pomáhame a kontrolujeme
Termín „helikoptéroví rodičia“ asi pre vás už nebude úplne novým. Označujú sa tak tí rodičia, ktorí sú neustále v blízkosti svojich ratolestí, aby im pomohli, poradili, kontrolovali, či im niečo nehrozí... Aj keď chcú pre svoje deti nepochybne to najlepšie, neuvedomujú si, že týmto „obletovaním“ nedovolia deťom robiť vlastné rozhodnutia, tlmia ich kreativitu a celkovo aj zmysel pre samostatnosť. V neskoršom živote sú potom z takýchto detí nepraktické osoby bez sebadôvery. Ako sa teda zachovať? Možno neutekať hneď pri prvom probléme dieťaťu na pomoc, a to najmä v prípade, keď viete, že to dokáže zvládnuť aj samé. Keď deti necháme, aby sa „popasovali“ s problémami aj zložitejšími situáciami, tak ide vlastne o prípravu do reálneho života, v ktorom sa musia spoľahnúť na seba a svoje schopnosti. V opačnom prípade hrozí, že budete vybavovať veci aj za už svoje dávno dospelé dieťa.
Preťažujeme deti – plánujeme im veľa aktivít
Nehovoríme, aby deti nič nerobili, pretože záujmové aktivity a koníčky sú pre ne dôležité. Rozvíjajú si tak svoje schopnosti, nachádzajú talenty, učia sa novým veciam, socializujú sa... No aj v tomto smere by mala existovať nejaká hranica, pretože preplnený program dieťaťa bez voľných chvíľok, kedy by relaxovalo, spracovávalo zážitky a malo čas iba pre seba, môže spôsobiť únavu a nezáujem.
Nevieme povedať NIE
Chybou sa neraz stáva aj to, že sa deťom dopraje všetko a okamžite. Odmietnutie je istotne frustrujúce, no i deti by mali byť naučené zvládnuť istú dávku frustrácie, aby ich neskôr život „neprevalcoval“. Mali by byť jednoducho pripravené na to, že všetko nemusí ísť podľa ich plánov a aj ostatní ľudia majú svoje potreby, ktoré treba rešpektovať. No a tiež pochopiť to, že trpezlivosť má svoju váhu, lebo túžba po niečom nás vo všeobecnosti poháňa dopredu a s okamžitým naplnením potrieb odchádza aj motivácia snažiť sa.
Porovnávame
Či už ide o porovnávanie medzi súrodencami, alebo porovnávanie so spolužiakmi, deťmi susedov atď., vedzte, že týmto spôsobom sa len podkopáva dieťaťu sebavedomie. Znova sa teda vráťme na začiatok a zopakujme si – každé dieťa je jedinečné. Ako rodičia by sme sa teda mali snažiť podporiť všetko to, čo je v našich deťoch dobré a v čom sú dobré, dopriať im vlastné tempo v dosahovaní cieľov a príliš „netlačiť na pílu“.
Vybrali sme: Rytmus a Jasmina Alagič konečne svoji! Svadba roka plná luxusu a honosnosti?
