Ako sa vyrovnať s chronickou chorobou v blízkom okolí

Ak človek trpí ochorením, život rázom dostáva úplne iný rozmer. Zmení sa spôsob, vnímanie a častokrát nás prepadne zúfalstvo a beznádej. Najhoršie je pozerať sa na to, ako sa trápi vaša milovaná osoba. Vyrovnať sa s niečím tak silným a nespravodlivým je veľmi náročné, no hlavu hore. 

 

Prinášame vám pár tipov, ako túto skutočnosť urobiť o niečo menej náročnejšiu či už pre vás, alebo osobu, ktorá ochorením trpí.

 

Aj keď niekedy je to beznádejné a bolestivé, láska, cit a súdržnosť - to sú statoční bojovníci, ktorí porazia aj toho najhoršieho nepriateľa. Buďte ,,anjelom" pre tých, ktorí to potrebujú.

 

koláž

Zdroj: Shutterstock®

Porozumenie

 

Môže sa to zdať ako úplná samozrejmosť, no je to jedna z najdôležitejších vecí, ako sa vyrovnať s chorobou. Chronické ochorenie predstavuje veľmi široký pojem. Rozumieme pod ním akýkoľvek druh choroby, či už fyzickú alebo psychickú. Človek čelí problémom a bolestiam deň čo deň v priebehu života, čo v značnej miere zasahuje do jeho celkového fungovania a ovplyvňuje osobnosť. Má bolesti, necíti sa dobre, je náladový, smutný, frustrovaný. Je to ako na horskej dráhe a niet úniku. Pochopenie je teda to najviac, čo môžeme poskytnúť. Súcit, pohladenie a milé slová. Povedzte, že rozumiete tomu, prečo sa niekedy správajú nervózne a namrzene a urobíte všetko, čo je vo vašich silách, len aby ste im pomohli. Následne pri vás pocítia bezpečie a budú veľmi vďační za láskavosť a spolupatričnosť. Neviete si predstaviť, ako takáto maličkosť zahreje pri srdiečku.

 

Odporúčame prečítať: Artritída a bolesti kĺbov? Porazte ich prírodnou cestou !

koláž

Zdroj: Shutterstock®

Neberte to osobne

 

Túžil/a som spoznať svet, navštíviť exotické miesta, aktívne športovať, zbaliť fešandu/fešáka svojich snov a zažiť tú najväčšiu párty. S chorobou však ruka v ruke prichádzajú obmedzenia. Prečo práve ja? Čo som komu urobil? Choroba si nevyberá, neberte to osobne. Scenár sa však opakuje. Hnev, zúrivosť a zúfalstvo. Povedzte, že všetko bude v poriadku. Upokojte, vypočujte a snažte sa vysvetliť, že život musí ísť ďalej a treba ho prijať v takej podobe, akú vám osud nadelil. Hnev nič nevyrieši a plány môžete odložiť na neskôr. Hlavným cieľom je bojovať a dostať sa z toho najhoršieho von.

 

Odporúčame prečítať: Porazte depresiu pomocou jedla!

Pomoc

Zdroj: Shutterstock®

Naučte sa počúvať

 

Z času na čas potrebujú niekoho, kto by si vedľa nich sadol, chytil za ruku a načúval ich trápeniu, myšlienkam a bolesti. Potrebujú sa vyplakať, dať najavo svoje rozhorčenie a beznádej. Nájdite si čas, nenechajte ich osamote so svojim krížom. Nemusíte hovoriť nič, len vnímajte, počúvajte a poskytnite pochopenie. Neberte to ako neustále sťažnosti a bedákanie. Chcú len vysvetliť, čím prechádzajú a vydať tú bolesť zo seba von. Nikdy nenechajte, aby svoje pocity dusili vo vnútri. Radšej nech kričia a plačú, uľaví sa im.

 

Buďte ich každodennou oporou. Život je nevyspytateľný. Nikdy neviete, kedy sa rázom všetko zmení a vy sa ocitnete v podobnej situácii. Dúfam, že sa to nikdy nestane, no pomáhať, robiť druhých šťastnými a byť ,,strážnym anjelom", to sa vám určite vráti. Ako sa hovorí: ,,Božie mlyny melú pomaly, ale isto."

 

Odporúčame prečítať: Ako na to... Zachovať si pokoj, keď svet okolo šalie

láska

Zdroj: Shutterstock®

Zdroj foto:

www.thinkstockphotos.com

6 komentárov
Daniela Siplakova

Daniela Siplakova

16.12.2015 13:39

no neni to najlahšie to takto zvládať..

Vaše meno:

Ľubica Šťastná

Ľubica Šťastná

16.12.2015 14:13

Presne tak! Súcit, pohladenie a milé slová. Držím palce všetkýchm!

Vaše meno:

Mária Maxianová

Mária Maxianová

16.12.2015 18:59

život prináša všeličo, určite to nie je prechádzka ružovou záhradou

Vaše meno:

Soňa Krátka

Soňa Krátka

16.12.2015 19:23

klobuk dolu aj pred opatrovatelmi,veru nie je to lahka praca,chce to obetavu,silnu,chapajucu osobnost

Vaše meno:

Andrea Michalekova

Andrea Michalekova

16.12.2015 19:24

Ano, no nie stale to ide s lahkostou, su to tazke momenty pre kazdeho koho sa choroba tyka a taktiez pre najblizsich...no ako sa vravi...vsetko sa da ak sa chce

Vaše meno:

Iveta Moravčíková

Iveta Moravčíková

16.12.2015 21:57

sucit, ochota pomôct to ano aj povzbudenie, ale nie lutovanie to je pre toho človeka najhoršie viem o čom hovorím

Vaše meno:

autor komentu

Vaše meno:

Z NÁŠHO YOUTUBE