Keď sa povie Spišská borovička, veľa Slovákov sa hrdo pobúcha po hrudi a slastne do seba obráti štamperlík. Nikomu však nenapadne zisťovať, kto za prenikavú vôňu a lahodnú chuť nášho národného nápoja vlastne môže. Možno vás prekvapíme, no úslovie o tom, že za všetkým treba hľadať ženu, platí aj v tomto prípade.
Prapôvodné zmienky o borovičke smerujú do malebnej krajinky pod Tatrami, kde bol jej priekopníkom Šebastián Laur. Jeho know-how postupne putovalo od domu k domu, až kumšt s liečivými borievkami dorazil k prahom domácností, kde po ňom siahli podnikavé dievky.
„Alkohol sa veky pálil kade-tade. Borievky, latinsky Juniperus communis, rástli tiež všelikde, ale nikde sa nespracovávali tak, ako práve u nás. Bolo to teda isté špecifikum tunajšieho regiónu. Borovička bola a je naša - a hlavne pre nás. Čudovali by ste sa, ale boli to práve ženy, ktoré sa jej prípravy chopili akoby úplne prirodzene – a svojho času sa jej venovali dokonca viac ako muži,“ objasňuje vedúca Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Prof. PhDr. Marta Botíková, CSc.
Pálenie borovičky bolo už na začiatku 19. storočia celkom bežnou záležitosťou. Výmyselní Slováci neustále hľadali niečo, v čom by sa od ostatných krajín odlišovali. Čosi neopakovateľné a jedinečné. Vrátili sa teda k vlastným koreňom a siahli po pokladoch prírody, z ktorých sa neskôr vykľul jeden z ich národných symbolov. Spišská borovička.
V umení destilácie sa vyžívali, napodiv, práve zástupkyne nežnejšieho pohlavia. Zásobili sa medenými nádobami a nadšene doma kúzlili. Nielenže dámy rozbehli výnosný biznis, ale zázračným špiritusom obšťastňovali vlastných mužov. Tí im potom znášali aj modré z neba.
„Takto výnimočne podomácky pripravenú lahôdku volali šnaps a tento spôsob pálenia pretrval až do čias, kedy v rámci industrializácie nenastúpili noví a silnejší konkurenti v čele s továrňami a prvými firmami. Práve to, že ľudia mali konečne čosi špeciálne, čím sa vymedzili voči susedom, silne utužilo národné povedomie a kultúrnu identitu. Bolo to dôležité,“ dodáva Botíková.
Dievčatá pre vlastnú potrebu – a neskôr i na predaj – pálili prakticky všetko, čím ich záhrady, lesy a pasienky príroda obdarila. Spišiaci či Rusíni by vedeli rozprávať. Či už to boli tradičné druhy ovocia, horec alebo práve staré známe borievky.
Spišská borovička je celá – od hrdla až po dno fľaše – jednoznačne a neodmysliteľne spätá so Spišom. Vyrába sa exkluzívne vo vymedzenom regióne Spiša a všetky starostlivo vybrané suroviny, počnúc spracovanými bobuľami borievky obyčajnej a končiac kvalitným obilným liehom, pochádzajú z tejto rázovitej slovenskej oblasti. V súčasnosti je výrobcom, exportérom a autorom technickej špecifikácie Spišskej borovičky spoločnosť GAS Familia, s.r.o. so sídlom v Starej Ľubovni. Zo Spišskej borovičky sa rokmi stal síce nepísaný, zato do sŕdc patriotov natrvalo vytesaný symbol Slovenska. www.gasfamilia.com
UPOZORNENIE: V tomto článku sú prezentované produkty, ktorých konzumácia je určená len plnoletým osobám.
