Zriedkavá Fabryho choroba – aké môže mať príznaky a čo je príčinou?

Mnohé zdravotné problémy, žiaľ, dedíme po svojich rodičoch. Niekedy ide len o vrodenú predispozíciu, čo však neznamená, že sa ochorenie u jedinca rozvinie. Je u neho len prítomné vyššie riziko v porovnaní s inými osobami, ktoré obdobnú genetickú predispozíciu nemajú. Mnohé ochorenia sú však priamo dedičné a ak rodičia sú nositeľmi chybných génov, môžu ich odovzdať potomstvu, čo vedie k rozvoju ochorenia. 

Medzi dedičné, pomerne zriedkavé a málo známe ochorenia patrí aj Fabryho choroba, ktorá sa prejavuje dlhým radom rôznorodých symptómov. Kedy ju môže jedinec zdediť a ako prebieha liečba? Ako ochorenie ovplyvní život pacienta?

Fabryho choroba je progresívne multisystémové lyzozomálne ochorenie. Ide o dedičnú chorobu, ktorá je charakteristická neschopnosťou tela postihnutého tvoriť enzým zvaný alfa-galaktozidáza A, čo sa prejaví poruchou metabolizmu glykosfingolipidov. V tele osoby s Fabryho chorobou tento enzým môže buď úplne chýbať, alebo nepracuje správne. 

To vedie k neschopnosti spracovať určité látky z prijímanej potravy. Dané medziprodukty metabolizmu sa neodbúrajú správne, čo vedie k ich následnému ukladaniu v rôznych tkanivách (svalových a nervových bunkách, bunkách obličiek a pod.). Nahromadené látky vyvolávajú v bunkách závažné zmeny, čo sa prejaví rôznymi zdravotnými problémami typickými pre Fabryho chorobu. 

Fabryho choroba bola prvýkrát popísaná v roku 1898 dermatológmi Williamom Andersonom a Johannesom Fabrym, preto bolo ochorenie niekedy nazývané aj Andersonova-Fabryho choroba. Nedostatočná aktivita enzýmu alfa-galaktozidázy ako príčina ukladania glykosfingolipidov pritom bola objasnená už skôr, hoci nebolo známe, ktoré gény inaktivitu enzýmu spôsobujú.

Odporúčame: Malária – čo ju spôsobuje a kde sa ňou môžeme nakaziť?

Fabryho choroba je zriedkavá, postihuje približne 1 zo 40 000 jedincov. Ochorenie je však pomerne náročné diagnostikovať a u mnohých zostáva nerozpoznané, preto sa predpokladá, že frekvencia výskytu môže byť vyššia. Fabryho choroba predstavuje dedičné ochorenie, jej príčinou je mutácia génu (známych je cez 20 mutácií) pre spomínaný enzým alfa-galaktozidáza A, ktorú jedinec zdedí od rodičov.

Gén pre daný enzým sa nachádza na dlhom ramienku pohlavného chromozómu X. Žena má dva chromozómy X, muž má len jeden chromozóm X a jeden chromozóm Y. Z tohto dôvodu sa hlavne u mužov rozvíja plne rozvinutá forma Fabryho choroby, keďže majú len jeden chromozóm X a tento chromozóm obsahuje chybný gén. Otec s Fabryho chorobou chromozóm X s chybným génom vždy odovzdáva dcéram, jeho synovia sú však zdraví, keďže im odovzdáva chromozóm Y.

Ženy s Fabryho chorobou majú obvykle jeden chromozóm X zdravý a na druhom je prítomná daná mutácia génu. V jednotlivých bunkách ženského tela následne náhodne dochádza k inaktivácii jedného chromozómu X. U niektorých žien sa tak inaktivuje väčšina buniek s funkčnou kópiou génu, u iných sa inaktivuje väčšina buniek s chybnou kópiou génu a u ďalších žien sú inaktivované chybné aj funkčné gény v približne rovnakom počte.

Tieto náhodné procesy majú následne vplyv na závažnosť ochorenia u žien. Ženy s týmto ochorením tak môžu byť takmer bez príznakov, no rovnako sa u nich môže rozvinúť plná forma choroby ako u mužov. Ak má žena chromozóm X s danou mutáciou v géne, je 50 % riziko, že ho odovzdá dieťaťu, teda buď dcére, alebo synovi. 

Fabryho choroba predstavuje multisystémové ochorenie, ktoré postihuje viaceré systémy ľudského tela. Hromadiace sa medziprodukty metabolizmu v tkanivách môžu poškodzovať nervový i kardiovaskulárny systém, tiež kožu či obličky. Konkrétne príznaky sa tak môžu u jednotlivých pacientov líšiť, ako aj ich intenzita. Ako sme spomenuli vyššie, u mužov je priebeh ochorenia spravidla závažnejší, u žien môže byť mierny, ale aj rovnako závažný.

Príznaky sa obvykle začínajú objavovať už v detskom veku. Na dedičné ochorenie často ako prvé upozorňujú takzvané akroparestézie, ktoré môže dieťa vnímať ako pálivú bolesť, brnenie alebo mravčenie končatín. Tieto prejavy sa neraz zhoršujú pri cvičení či vplyvom horúceho počasia.

Medzi ďalšie skoré príznaky Fabryho choroby patria:

• chronická únava,

• nevysvetliteľné tráviace ťažkosti,

• znížená alebo chýbajúca schopnosť potiť sa,

• angiokeratómy – kožné vyrážky červenofialovej farby,

• tinitus – pískanie v ušiach,

• zmeny na rohovke,

• zahmlené videnie, zákal šošovky,

• horúčkovité stavy.

Najmä v prípade neliečenia vedie Fabryho choroba v dospelosti k závažným zdravotným problémom. Má progresívny charakter, čiže intenzita príznakov sa môže stupňovať. Medzi neskoré príznaky Fabryho choroby patria:

• poškodenie obličiek – nefropatia,

• srdcové arytmie,

• neurologické problémy,

• respiračné poškodenie – dýchavičnosť, chronický kašeľ,

• zhoršené prekrvenie srdcového svalu,

• prestavba srdcovej svaloviny (rozšírenie hlavnej tepny aorty),

• početné kožné výrastky (angiokeratómy),

• gastrointestinálne príznaky – hnačky a bolesti brucha,

• poškodenie očnej rohovky,

• zvýšená tvorba zrazenín,

• lymfedém dolných končatín,

• postihnutie kostrového aparátu osteopéniou a osteoporózou,

• úzkostné poruchy.

Odporúčame: Bolesť chodidiel nie je vždy z nevhodných topánok! Čo znamená?

Fabryho chorobu je nevyhnutné čo najskôr diagnostikovať a začať liečiť. Z dôvodu tohto genetického ochorenia sa u pacienta zvyšuje riziko zlyhania obličiek, infarktu, mŕtvice, zástavy srdca aj osteoporózy. Napríklad už v 20. rokoch môže u pacientov dochádzať k postupnému zhoršovaniu funkcie obličiek a medzi 40. až 50. rokom často dochádza k ich zlyhaniu s následnou potrebou hemodialýzy alebo transplantácie. 

Diagnostika Fabryho choroby je však pomerne komplikovanou záležitosťou. Ide o zriedkavé ochorenie, na ktoré lekári často zabúdajú. Navyše, prejavuje sa veľkým množstvom rôznorodých príznakov, ktoré sa typicky objavujú aj pri iných ochoreniach. Pri podozrení na Fabryho chorobu sa v rámci diagnostiky môže uplatňovať:

• odobratie anamnézy a sledovanie klinických príznakov,
• vyšetrenie krvného obrazu a močového sedimentu,
• enzymatické vyšetrenie (zamerané na vyšetrenie enzýmovej aktivity alfa-galaktozidázy A),
• genetické vyšetrenie (odhalí mutáciu génu Xq 22),
• biopsia – odber vzorky tkaniva na histologické vyšetrenie (najmä z kože alebo obličiek, zisťuje sa ukladanie patologických látok),
• kardiologické vyšetrenie – EKG, ECHO, MRI srdca,
• kožné, očné, gastroenterologické, neurologické a ďalšie vyšetrenia na zistenie zdravotného stavu pacienta. 

Fabryho choroba je nevyliečiteľná, podobne ako mnohé iné dedičné choroby. Hoci kauzálna liečba dostupná nie je, u osôb s Fabryho chorobou sa uplatňujú viaceré metódy liečby, ktoré pomáhajú stabilizovať zdravotný stav pacienta a predchádzať vzniku komplikácií. Liečba v prvom rade spočíva v substitučnej terapii chýbajúceho enzýmu. Chýbajúci enzým je obvykle podávaný vnútrožilovo. 

Okrem toho je liečba symptomatická, teda zameraná na tlmenie sprievodných príznakov choroby. Podávajú sa lieky proti bolesti, žalúdočným problémom, vysokému tlaku, na zmiernenie akroparestézií. Liečba je tak veľmi individuálna a závisí od priebehu choroby u konkrétneho jedinca. Liečba by však mala obvykle zahŕňať aj úpravu životného štýlu. Pri poškodení obličiek sa odporúča nasadiť šetriacu nízkobielkovinovú diétu s nízkym obsahom soli. 

Dôležitý je primeraný pitný režim a pohybová aktivita. Vhodné je eliminovať veľkú fyzickú záťaž a vyhýbať sa extrémnym teplotným zmenám. Psychologickú podporu možno hľadať u rodiny, blízkych, ale podľa potreby aj u špecialistu. Správna dlhodobá liečba zlepšuje kvalitu života pacienta a predlžuje jeho dĺžku. 

Odporúčame: Vitamín B5 v ľudskom tele – kedy potrebujeme jeho zvýšený príjem?