Pri potulkách slovenskou prírodou môžeme naraziť nielen na chutné lesné plody či liečivé bylinky, ale aj rastliny, ktorým by sme sa mali vyhnúť obrovským oblúkom. Mnohé mierne, ale aj prudko jedovaté byliny nájdeme i na Slovensku. Kontakt s ich rôznymi časťami, napríklad bobuľami či šťavou z listov, môže spôsobiť nemalé zdravotné ťažkosti, ba dokonca môže ohroziť zdravie človeka.
K najznámejším jedovatým rastlinám v našom okolí patrí aj ľuľkovec zlomocný, o ktorom sa učia už deti na základných školách. Čo všetko by sme o ľuľkovci mali vedieť? Viete, ako vyzerá, ktoré časti sú jedovaté a ako sa môže prejaviť otrava? Zistite všetko dôležité!
Ako vyzerá ľuľkovec zlomocný?
Ľuľkovec zlomocný, latinsky Atropa bella-donna, je statná vytrvalá rastlina z čeľade ľuľkovité, ktorá dorastá do výšky 50 až 180 cm (niekedy aj viac). Bylina má priamu stonku, ktorá je bohato rozkonárená a nesie krátko stopkaté tmavozelené listy rôznej veľkosti (až 25 cm dlhé). Majú celistvý okraj a vajcovitý až elipsovitý tvar. Kvety sa na rastline objavujú od júna do septembra. Vyrastajú v pazuchách listov a sú typické rúrkovitou až zvončekovitou korunou.
Ich farba býva akási zašednutá fialová až fialovohnedá, niekedy so žlto šedými alebo červenkastými časťami. Plodom ľuľkovca je tmavá, takmer až čierna lesklá bobuľa vyrastajúca z hviezdicovitého kalichu. Ukrýva veľké množstvo malých modrastých semien. Plody sa začínajú vyvíjať po odkvitnutí už od polovice leta.
Ľuľkovec zlomocný je prevažne európskym druhom, prirodzene sa vyskytuje v takmer celej Európe, vrátane južných oblastí severných krajín. Zriedkavo ho však možno nájsť aj na severe Afriky. V strednej Európe je pritom považovaný za najnebezpečnejšiu jedovatú rastlinu.
Zaujímavosťou je, že kým slovenský názov rastliny, takpovediac, upozorňuje na to, aby sme dali od nej ruky preč, v prípade latinského názvu to rozhodne neplatí. Druhové latinské meno bella-donna je prevzaté z latinčiny a znamená pekná žena. Talianske ženy totiž údajne používali ľuľkovec na rozšírenie zreničiek, aby mali zmyselný pohľad.
Odporúčame: Do akých jedál pridávať rôzne sušené bylinky? Nauč sa dochucovať ako profesionál!
Ľuľkovec zlomocný a jeho použitie
Mohlo by sa zdať, že keďže je ľuľkovec zlomocný jedovatou rastlinou, nenachádza žiadne uplatnenie. Avšak, aj z jedovatých bylín sa v tých správnych rukách môže stať osožné liečivo. Ľuľkovec sa v prvom rade využíva vo farmaceutickom priemysle, a to napríklad na výrobu prípravkov na zmiernenie kŕčov hladkého svalstva. Liečivá z ľuľkovca môžu pomáhať zmierňovať koliky močových ciest a žlčníka aj astmatické záchvaty.
Izolované látky z ľuľkovca sa pre svoje účinky využívajú aj v očnom lekárstve na rozšírenie zreničiek pri vyšetreniach. Okrem toho sa z ľuľkovca pripravujú aj homeopatické preparáty. O výrobu domácich liečiv z ľuľkovca, napríklad odvarov alebo tinktúr, sa rozhodne nepokúšajte, pretože hrozí predávkovanie a závažná otrava!
Ktoré časti ľuľkovca zlomocného sú jedovaté?
Na ľuľkovec zlomocný možno v našej prírode naraziť na mnohých miestach, predovšetkým však v podhorských a horských oblastiach. Nájsť ho môžeme na okrajoch lesných ciest, ale aj v bukových, smrekových či zmiešaných lesoch, na rúbaniskách a lesných čistinkách. Ľuľkovec obľubuje vlhšie pôdy, ktoré sú zásadité alebo mierne kyslé a preferuje prevažne tienistejšie stanovištia.
Celá rastlina je pritom prudko jedovatá z dôvodu obsahu vysokého množstva tropánových alkaloidov. Z nich je v najvyššej miere zastúpený L-hyoscyamín, ktorý tvorí okolo 70 % všetkých alkaloidov. Ďalej v ľuľkovci nájdeme aj atropín či skopolamín. Tieto alkaloidy zasahujú nervový systém, tlmia účinok acetylcholínu (jeden z najdôležitejších neurotransmiterov) a následne oslabujú srdcovú činnosť a môžu viesť k zastaveniu dychu.
Prejavy otravy ľuľkovcom zlomocným
K otravám ľuľkovcom obvykle dochádza pri požití plodov, ktoré môžu byť ľahko zameniteľné s inými jedlými lesnými plodmi. Už malá dávka bobúľ ľuľkovca môže byť smrteľná – u dospelej osoby je to približne 10 bobúľ, u malých detí postačia tri bobule. V malých dávkach môže ľuľkovec vyvolať pocity eufórie, dezorientáciu a hlboký spánok so živými snami.
Ľuľkovec je jedovatý aj pre väčšinu domácich zvierat, spôsobiť môže útlm nervovej sústavy a paralýzu. Otrava u ľudí pritom môže vzniknúť aj pri požití mäsa zvieraťa, ktoré rastlinu konzumovalo.
Na otravu ľuľkovcom spravidla poukazujú tieto príznaky:
-
sčervenanie tváre,
- horúčavosť v tvári,
- zrýchlená srdcová činnosť,
- rozšírenie zreníc,
- suché sliznice,
- poruchy vedomia,
- kŕče,
- nepokoj až podráždenosť,
- halucinácie.
Pri podozrení na otravu ľuľkovcom je nevyhnutné čo najskôr zakročiť. Podľa možností sa odporúča vyvolať vracanie, a to napríklad podaním desiatich až dvadsiatich tabliet aktívneho uhlia. Postihnutému je nevyhnutné zabezpečiť okamžitú lekársku pomoc. Ako protijed sa používa napríklad fyzostigmín alebo pilokarpín.
Odporúčame: Pomoc pre zdravie z ďalekej Ázie: Vieš, čo je triphala?
Pozor na zámenu čučoriedky s ľuľkovcom
Ako sme spomenuli vyššie, k otrave ľuľkovcom neraz dochádza pri zámene plodov, a to hlavne s plodmi čučoriedky, ktoré sú na prvý pohľad veľmi podobné a navyše dozrievajú v približne rovnakom čase. Hlavným rozdielom je to, že ľuľkovec (obrázok vyššie vľavo) má výrazne lesklý povrch a bobule čučoriedok (obrázok vyššie vpravo) sú matné. Jedovatý ľuľkovec však prezradí aj hviezdicovitý zelený kalich, z ktorého bobule po jednom vyrastajú.
O rozdieloch medzi čučoriedkami a ľuľkovcom je o to dôležitejšie poučiť malé deti. Najlepšie je ich však upozorniť rovno na to, aby počas prechádzky lesom bez dovolenia nekonzumovali žiadne plody.
Odporúčame: TOP bylina na gynekologické problémy: Poznáš ženský ženšen?
