Poznáš toxické kamene? Tieto radšej ani nechytaj do rúk!

toxické kamene

Vedeli ste o tom, že aj kamene môžu byť jedovaté?! Niektoré sú dokonca také toxické, že vedia spôsobiť vážne zdravotné problémy, dokonca aj smrť. V niektorých prípadoch ich nebezpečenstvo tkvie v malých toxických čiastočkách, ktoré sa z nich odlupujú a môžu sa dostať až do pľúc, inokedy sa toxicita prejaví pôsobením vyššej teploty. No kamene, o ktorých bude reč v článku, nie je vhodné ani brať do rúk. A ktoré to sú?

Vplyv jedovatých minerálov na zdravie

Toxické minerály môžu ovplyvniť ľudský organizmus viacerými spôsobmi, pričom najčastejšie dochádza k expozícii prostredníctvom vdýchnutia prachu, priameho kontaktu s pokožkou alebo ich neúmyselného požitia. 

Pri manipulácii s minerálmi ako galenit či arzenopyrit sa môže uvoľňovať jemný prach, ktorý sa ľahko dostáva do pľúc a postupne vedie k poškodeniu dýchacích ciest a otrave kovmi. Niektoré minerály, napríklad cinabarit (obsahujúci ortuť), sú nebezpečné aj pri kontakte s vlhkosťou, ktorá môže urýchliť uvoľňovanie toxických látok do prostredia.

Zdravotné riziká spojené s toxickými kameňmi

Zdravotné riziká spojené s týmito minerálmi sú rôznorodé. Vdýchnutie azbestových vlákien môže viesť k rakovine pľúc a vážnym ochoreniam dýchacieho systému, zatiaľ čo dlhodobá expozícia olovu z galenitu môže spôsobiť neurologické poruchy, poškodenie obličiek a anémiu. 

Arzen, prítomný v mineráloch ako arzenopyrit a auripigment, je známy karcinogén, ktorý sa spája s rakovinou kože, pľúc a močového mechúra. Zvlášť nebezpečné sú rádioaktívne minerály, ako torbernit, ktoré môžu zvyšovať riziko vzniku rakoviny v dôsledku vystavenia ionizujúcemu žiareniu.

Expozícia toxickým minerálom v minulosti

V histórii existujú početné prípady, keď expozícia toxickým minerálom spôsobila masové zdravotné problémy. V Starovekom Ríme sa olovo z galenitu používalo na výrobu potrubí, nádob a dokonca aj kozmetiky, čo viedlo k chronickým otravám. 

V baniach na ťažbu cinabaritu v Španielsku a Číne baníci často zomierali na otravu ortuťou, pričom priemerná dĺžka ich života bola len niekoľko rokov. V modernej dobe sa v 20. storočí preukázalo, že expozícia azbestu spôsobuje rakovinu pľúc a pľúcnu fibrózu, čo viedlo k zákazu jeho používania v stavebníctve v mnohých krajinách.

Galenit
Shutterstock®

Galenit

Iným menom aj sulfid olovnatý je najvýznamnejšou rudou olova. Tvorí na vzhľad zaujímavé sivé kocky, ktoré sú krehké a pri lámaní sa z nich uvoľňuje pre zdravie nebezpečný olovnatý prach. K otrave olovom môže dôjsť vdychovaním uvoľneného prachu, ale aj dotykom.

Arzenopyrit
Shutterstock®

Arzenopyrit

Kontakt a manipuláciu s holými rukami neodporúčame ani v prípade arzenopyritu. Ako už napovedá jeho názov, je v ňom obsiahnutý arzén – konkrétne ide o sulfid železa a arzénu. No a o tom, že arzén nepatrí práve k blahodarne pôsobiacim látkam na organizmus, sa asi ani nemusíme bližšie rozpisovať. 

Ak sa táto tvrdá ruda s vysokou hustotou zahreje, stane sa magnetickou a uvoľní jedovatý plyn. Zaznamenať možno aj typický zápach po cesnaku, a to práve kvôli prítomnosti arzénu. Arzenopyrit sa nachádza blízko ložísk zlata.

Dlhodobá expozícia arzenopyritu môže viesť k chronickej otrave arzénom, ktorá sa prejavuje problémami s pokožkou, neurologickými ťažkosťami a zvýšeným rizikom rakoviny. Z tohto dôvodu by sa mal arzenopyrit skladovať v uzavretých priestoroch a manipulovať s ním iba v rukaviciach a s dostatočnou ventiláciou.

Torbenit
Shutterstock®

Torbernit

Na prvý pohľad pomerne sympatický zelený minerál bol pomenovaný na počesť švédskeho chemika Torberna Bergmana. Nachádza sa v ložiskách žuly a v minulosti býval vyhľadávaným zberateľským kúskom. Jeho zaujímavá farba je však varovaním, nakoľko sa vyznačuje rádioaktivitou. 

Vo všeobecnosti sa treba mať na pozore pri mineráloch výrazných zelených, žltých až kanárikovožltých farieb, takými sú okrem zeleného torbenitu aj žltý autunit a ťujamunit, ktoré sú taktiež rádioaktívnymi minerálmi. Torbenit obsahuje rádioaktívny urán, takže vystaviť si ho na poličku rozhodne nepatrí medzi najlepšie nápady. Okrem toho, pri zohrievaní sa z neho uvoľňuje smrtiaci radón.

Auripigment
Shutterstock®

Auripigment

Skrýva sa aj pod pomenovaním sulfid arzenitý a vyskytuje sa v blízkosti termálnych prameňov. Spojenie arzénu a síry dáva tušiť, že nejde o žiadny neškodný kamienok. Nenechajte sa pomýliť jeho optimistickým žlto-oranžovým sfarbením. Pri zahrievaní šíri silný cesnakový zápach, ktorý je typický pre nerasty s obsahom arzénu. V niektorých kultúrach do jeho prachu obaľovali hroty šípov, aby tieto uštedrili istú smrť. V minulosti sa taktiež používal ako otrava na potkany.

azbest
Shutterstock®

Chryzotil

Volá sa tiež biely azbest. Vláknitá odroda chryzotilu sa vyznačuje tým, že sa z nej oddeľujú ohybné vlákna. Ak sa tieto čiastočky azbestu dostanú do vzduchu, môžu pri ich vdychovaní výrazne poškodiť pľúca. Azbest, ktorý sa v minulosti bežne používal, napríklad na výrobu eternitu či potrubia, je okrem iného závažným karcinogénom.

Cinabarit
Shutterstock®

Cinabarit

Náš výber jedovatých kameňov ukončíme jedným z najtoxickejších minerálov, ktorý bol v minulosti mimoriadne cenený pre svoju červenú farbu a využíval sa aj na rôzne dekoratívne účely. Cinabarit sa nachádza v blízkosti sopiek aj ložísk síry a je hlavným zdrojom ortute. Tá sa z neho väčšinou uvoľní zahrievaním. Jeho ťažba bola v minulosti extrémne nebezpečná a priemerná doba žitia baníka v takejto toxickej bani bola tri roky.

Ako bezpečne manipulovať s toxickými minerálmi?

Ak prichádzate do kontaktu s potenciálne nebezpečnými minerálmi, je dôležité dodržiavať základné bezpečnostné opatrenia. Pri manipulácii s minerálmi, ktoré môžu uvoľňovať toxický prach (napr. galenit, azbest, cinabarit), je nutné používať ochranné rukavice, respirátory a manipulovať s nimi v dobre vetranom prostredí. 

Dôležité je vyhnúť sa lámaniu, brúseniu alebo ohrievaniu takýchto minerálov, pretože tieto procesy môžu spôsobiť uvoľnenie toxických látok do vzduchu. Rádioaktívne minerály by mali byť skladované v uzavretých nádobách a mimo obytných priestorov.

Pri zberateľstve a skladovaní minerálov je dôležité označiť toxické minerály a uchovávať ich v bezpečnej vzdialenosti od detí a domácich zvierat. Ak sa jedovatý minerál rozpadne alebo sa z neho uvoľní prach, je potrebné miesto dôkladne vyčistiť vlhkou handričkou (nikdy nie suchým zametaním, aby sa prach nedostal do vzduchu). V prípade dlhodobej expozície alebo zdravotných ťažkostí je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc a nechať si urobiť potrebné testy na prítomnosť toxických látok v tele.

Bežne používané toxické minerály v minulosti

Niektoré toxické minerály mali v minulosti široké využitie v priemysle, stavebníctve aj umení, hoci sa dnes vieme o ich škodlivosti oveľa viac. Cinabarit, hlavný zdroj ortuti, sa kedysi používal na výrobu červeného pigmentu (rumelka), ktorý sa aplikoval na fresky a sochy, no bol veľmi toxický. Galenit, bohatý na olovo, sa zas využíval v starovekých vodovodných potrubiach a pri výrobe skla a keramiky.

Azbest, konkrétne chryzotil, bol považovaný za ideálny stavebný materiál vďaka svojej ohňovzdornosti a izolačným vlastnostiam. Nachádzal sa v strešných krytinách, izoláciách potrubí a dokonca aj v niektorých textíliách. 

Až po desaťročiach výskumu sa ukázalo, že azbestové vlákna spôsobujú rakovinu pľúc a azbestózu, čo viedlo k celosvetovým zákazom jeho používania. Podobne bol auripigment v minulosti využívaný ako farbivo v umení, no jeho vysoký obsah arzénu z neho robil smrteľne nebezpečný materiál.

Dnes sú tieto minerály buď zakázané, alebo sa s nimi pracuje len za prísnych bezpečnostných podmienok. Ich história však ukazuje, aké dôležité je neustále skúmať a vyhodnocovať vplyv prírodných látok na ľudské zdravie.

Aktualizovaný článok: 16.03.2025

5 komentárov

autor komentu

Vaše meno:

Jana Komadová

Jana Komadová

19.04.2019 21:11

Tak to som vôbec nevedela

Vaše meno:

Anton Marek

Anton Marek

16.04.2019 11:15

Tie kamene vyzerajú krásne, našťastie ich človek asi len tak bežne nestretne.

Vaše meno:

Jana Čipková

Jana Čipková

19.03.2019 17:38

Zbierku kameňov sme mali tiež doma. Nosieval nám ich môj otec z práce z bane. Myslím, že tie naše neboli toxické, mali sme ich ako ozdobu, nerobili sme s nimi žiadne expertízy.

Vaše meno:

Elena Švachová

Elena Švachová

18.03.2019 00:05

Kamene doma máme,ale našťastie takéto určite nie.Môj manžel si totiž z každého výstupu na nejaký vrchol,napr.v Tatrách,vo Fatrách atd.,ked sme robili túry,zobral na pamiatku kamienok a teraz má peknú zbierku kameňov :-)

Vaše meno:

Ľubica Šťastná

Ľubica Šťastná

16.03.2019 08:40

Zaujímavé informácie!

Vaše meno:

Google news
Nenechajte si ujsť žiadnu novinku! Sledujte nás na Google News a buďte vždy v obraze. Stačí jeden klik pre prístup k exkluzívnemu obsahu a najčerstvejším informáciám. Pripojte sa k našej rastúcej komunite informovaných čitateľov!

ČO ČÍTAJÚ OSTATNÍ

Z NÁŠHO YOUTUBE

Google News logo

Odoberaj najdôležitejšie správy z kamzakrasou.sk cez Google News.