Nožičky našich detí riešime často až vtedy, keď sa objaví problém. Pritom práve chodidlá sú základom pohybu, stability aj zdravého vývoja celého tela. Radka Cibulková je inštruktorka zameraná na zdravie chodidiel a za posledných 5 rokov pomohla viac než 3000 rodinám pochopiť, že starostlivosť o detské nohy nie je iba akýkoľvek detail, ale investícia na celý život. Vo Vnímavých nožičkách spája odbornosť, empatiu a praktické riešenia, ktoré sa dajú preniesť do reálneho života rodičov, najmä s rešpektom k telu ich dieťaťa. V našom rozhovore s Radkou sa preto rozprávame o tom, čo by mala vedieť každá mama.
1. Radka, nožičky sú prvým kontaktom dieťaťa so svetom. No prečo sú práve chodidlá také dôležité, aj keď sa o nich v rodičovstve hovorí oveľa menej než napríklad o strave či vývoji reči?
Toto je veľmi zaujímavá otázka, mnohokrát som si ju kládla aj ja. Chodidlá sú jedna z najviac podceňovaných častí nášho tela, pritom zásadne ovplyvňujú držanie tela, pohyb, rovnováhu a aj vývoj detí. Chodidlo obsahuje takmer štvrtinu všetkých kostí v tele, napriek tomu, že je to malá plocha. Chodidlo nesie celé naše telo, keď stojíme alebo chodíme. Celé telo sa opiera o plochu veľkú približne ako pohľadnica a pri chôdzi nesie až 1,5-násobok našej hmotnosti. Táto téma je stále aktuálnejšia a rodičia sa viac zaujímajú o vývoj svojich detí, ako to bolo kedysi, no stále máme veľký priestor na zlepšenie povedomia.
2. Kedy podľa teba rodičia najčastejšie začnú riešiť nožičky detí – a nie je to už často neskoro?
V mojej praxi sa stretávam najčastejšie s dvomi skupinami rodičov. Prvá skupina sú tí, ktorí riešia problémy s chodidlami svojich detí dlhodobo konzervatívnou cestou, a to ortopedickými vložkami bez cvičenia. Po rokoch nosenia vložiek nevidia výsledky a následne začnú pátrať po svojej osi, ako pomôcť dieťaťu. Ja stále hovorím, že nikdy nie je neskoro. Každý vek má určité špecifiká, ale neexistuje vek, kedy by sme si povedali, že cvičenie nemá zmysel.
Čoraz viac rozšírená skupina (vďakabohu) sú rodičia, ktorí sa aktívne zaujímajú o psychomotorický vývoj svojich detí. Študujú si informácie, absolvujú rôzne kurzy, chodia s deťmi na pohybové krúžky pre batoľatá a práve títo rodičia najčastejšie odhalia problémy s nôžkami detí v naozaj včasnom veku. Navštívia fyzioterapiu a začnú doma cvičiť hravé cviky. Títo rodičia majú náskok v čase, keďže približne pred šiestym rokom života dieťaťa osifikuje dôležitá kosť v chodidle, ktorá je základom pre tvorbu klenby.
3. Čo je úplne prvá vec, ktorú by si mala každá mama o detských chodidlách pochopiť, ešte skôr než začne riešiť topánky či cvičenia?
Každému rodičovi vysvetľujem, že cesta riešenia nožičiek nie je záležitosť jedného týždňa ani mesiaca. Je to cesta, ktorá si vyžaduje konzistentosť zo strany rodiča. Vysvetľujem to často napríklad na učení sa logopédie. Môžeš chodiť raz mesačne k logopédovi, ale iba domácim a hlavne dlhodobým tréningom získaš výsledok. Radšej menej minút denne, ale pravidelne.
Instagram / @vnimave_nozicky
4. V praxi sa stretávaš s tisíckami rodín. Aký je najčastejší problém, s ktorým za tebou prichádzajú, a čo ich najviac prekvapí, keď začnú nožičky vnímať inak?
Najčastejšie ku mne prichádzajú rodičia, ktorí riešia všeobecne diagnózu plochých nôh. Keď sa spolu ale rozprávame, zisťujeme, že naozajstné ploché nohy má iba malé percento detí, v 90% prípadoch sa jedná o vpadnuté členky. Teda veľakrát sú rodičia prekvapení, že ich dieťa nemá ploché nohy. Za mňa je to taká papierová diagnóza. Často bývajú prekvapení aj tým, keď vidia cviky alebo manuálne techniky, ktoré ich učím s nôžkami, keďže nie je stále starostlivosť o naše chodidlá bežná už od útleho veku.
5. Veľmi rýchly rast chodidiel v prvých rokoch znamená, že sa veľa meníké signály by si mamičky mali všímať pri vývoji klenby a stabilite?
Rast chodidiel u detí prebieha skokovo, niekedy za jednu sezónu rodičia vymenia deťom aj dve veľkosti topánok. Dôležité je premeriavať nôžku na začiatku a niekde v strede sezóny. Je vysoko pravdepodobné, že topánky, ktoré sme kupovali napríklad na začiatku zimy v novembri, sú už vo februári malé.
Ak sa bavíme o vývoji nožičiek, v každom období dieťaťa môžu rodičia sledovať rôzne signály. Medzi také najčastejšie varovné signály u detí v predškolskom veku patrí postoj dieťatka, vytáčanie chodidiel do strán, vtáčanie chodidiel a špičiek dovnútra, špičkovanie, kačacia chôdza ... Je toho naozaj veľa a vždy sa na dieťatko treba pozerať komplexne. Nie iba na jeden problém.
6. Veľa rodičov sa bojí, že niečo zanedbajú. Ako rozoznať, kedy ide o prirodzenú fázu vývoja a kedy už telo dieťaťa volá po pozornosti?
Všeobecne panuje názor, že ploché nohy a vpadnuté členky sú v poriadku do tých šiestich rokov a je to fyziologické. Malé deti do troch rokov majú nožičky a hlavne kostičky v nôžkach chrupavkovité a sú obalené tukovými vankúšikmi. Ploché nohy sú úplne prirodzené v tomto veku. Klenba sa začína formovať až od toho tretieho alebo štvrtého roku. No Ja sa snažím edukovať rodičov, aby svoje deti vnímali aj cez všeobecné pohybové stereotypy – ako sedia, ako sa hrajú, ako chodia, akú majú rovnováhu či obratnosť.
Je pravda, že klenba sa vyvíja do približne štrnásteho roku života a chrbtica osifikuje okolo osemnásteho roku. Takže cvičenie má naozaj význam v každom veku a mnoho takýchto odchýliek vieme vycvičiť. A čím skôr, tým lepšie. Prevencia je veľmi dôležitá už od najnižšieho veku, pretože čím skôr rodič zachytí nejakú odchýlku v psychomotorickom vývoji, tým skôr dokáže pomôcť dieťatku.
7. Ako veľmi podľa teba ovplyvňuje zdravie chodidiel to, v akom prostredí deti vyrastajú. Podlahy, ihriská, pohyb, ale aj tempo dnešného života?
Určite má na vývoj chodidiel veľký vplyv prostredie, v akom deti vyrastajú. Je fakt, že sa v dnešnej dobe prirodzene hýbu menej, častejšie sa presúvame autami a trávime veľa času v nákupných centrách namiesto pobytu v prírode alebo v parku. Digitálna doba rozvoju pohybu veľmi nepraje. No mnoho vecí vieme ovplyvniť a prispôsobiť doma a začať môžeme hneď od prvých krokov.
S najlepším vedomím a svedomím, často aj vplyvom generačných návykov, robíme jednu častú chybu. Deti obúvame do topánok príliš skoro – do papučiek alebo s nadšením kupujeme prvé topánky s klenbou a čo najvyššie, aby držali členok. Takto sa to robilo aj v generácii našich rodičov a tento názor sa medzi ľuďmi stále drží. Mnoho rodičov však netuší, že chôdzou naboso sa rozvíja propriocepcia – schopnosť tela vedieť, kde sa nachádza, bez toho, aby sme sa museli pozerať na svoje nohy. Ide o akýsi vnútorný zmysel pre naše telo.
Z podnetov, ktoré vníma bosá noha, získava mozog dôležité signály. Toto sa však deje iba pri priamom kontakte bosej nohy so zemou. Ak k tomu nedochádza dostatočne, deti môžu časom pôsobiť neobratne, častejšie dupú, nemajú dostatočne rozvinutú rovnováhu ani koordináciu. Ak deti príliš skoro obujeme do topánok, pripravujeme ich o prirodzenú možnosť rozvíjať túto schopnosť.
8. Vidíš rozdiel v tom, ako sa vyvíjajú nožičky detí, ktoré majú viac voľného pohybu, oproti tým, ktoré trávia veľa času v kočíkoch, autosedačkách a interiéroch?
Pri osobných, ale aj online diagnostikách sa stretávam s deťmi, ktoré majú problém byť naboso. Ich chodidlá sú akoby vypnuté a chôdza po nerovnom povrchu je pre ne náročná a neprirodzená. Doma totiž často trávia čas v papučiach, takže chodidlo sa nemá ako učiť reagovať na terén a prirodzene sa rozvíjať. Už podľa tvaru nôžky a prstov viem často odhadnúť, či má dieťatko dostatok prirodzeného pohybu. Mnohé napovedia aj topánky, ktoré deti nosia.
Častou chybou je napríklad to, keď nechodiace deti obúvame do topánok ešte v kočíku. Nemôžu tak prirodzene naťahovať a hýbať prštekmi. Topánky v tomto veku naozaj nie sú potrebné. Životný štýl celej rodiny má podľa mňa veľký vplyv nielen na chodidlá a ich zdravie, ale celkovo na celé telo. Prirodzený pohyb vonku – lozenie, šplhanie, skákanie či behanie – potrebuje každé dieťa bez ohľadu na vek alebo to, či má v rodine predispozíciu na ploché nohy.
V dobrej viere sa však často dopúšťame rôznych chýb, ktoré môžu ovplyvniť nielen chodidlá. Napríklad deťom nedovolíme štvornožkovať, pretože máme studenú podlahu, alebo ich učíme chodiť tým, že ich vodíme za ruky. Dávame ich do rôznych chodítok či hopsadiel, čím bránime prirodzenému vývoju chodidla aj správnym pohybovým stereotypom. Mnohokrát pritom dieťaťu pomôžeme práve tým, že mu nebudeme pomáhať a nebudeme urýchľovať jeho vývoj.
9. Môžu problémy s chodidlami v detstve súvisieť neskôr s bolesťami chrbta, kolien alebo so zníženou chuťou hýbať sa? Vidíš tieto súvislosti v praxi? A môžeme dnes teda investovať do zdravých nožičiek tak, ako investujeme do zubov alebo očí?
Chodidlá sú taký náš základ – ako korene stromu. Ak nemá strom silné korene, nemôže rásť stabilne. Je dokázané, že zdravie chodidiel ovplyvňuje celé naše telo. Naše telo funguje ako prepojený systém. Ak majú deti napríklad vpadnuté členky, tak nôžky prirodzene nefungujú, klenby nedržia a nôžka netlmí nárazy. Problém sa prenesie do kolena, ktoré sa to snaží kompenzovať. Toto vidíme často, že majú deti kolená do tvaru X, zhoršuje sa mobilita bedier a nakoniec si to odnesie aj chrbát.
Bolesti nemusia prísť hneď, z mojej praxe poznám množstvo dospelých, ktorí majú bolesti či už z plochonožia, ale aj z vpadnutých členkov a halluxov. Preto používam v mojej praxi rôzne kombinácie cvikov – nielen na nôžky, ale aj na kolená, bedrá a chrbátik.
Instagram / @vnimave_nozicky
10. Ako pracuješ s rodičmi, ktorí majú pocit viny, že niečo v minulosti prehliadli alebo urobili zle?
My rodičia sa často obviňujeme z rôznych problémov, ktoré sa objavia vo vývoji našich detí. Ja však vždy hovorím, že rodič nie je odborník a nemôže sledovať úplne všetko, čo sa v tele dieťaťa deje. Na Slovensku, a ani v okolitých krajinách, zatiaľ nemáme dostatočne rozvinutú prevenciu v oblasti zdravého vývoja chodidiel – či už v rámci pediatrických prehliadok, alebo v materských školách. Práve tu vidím veľký priestor na zlepšenie.
Pozitívne však je, že čoraz viac pediatrov sa snaží v tejto oblasti vzdelávať. Vidím to aj na zvýšenom záujme o moje kurzy, ktoré v poslednom období absolvuje čoraz viac detských lekárov. Keď s rodičmi riešime chodidlá ich detí, zapájam do procesu aj samotného rodiča. Na konzultácii si často vyzuje ponožky a cvičí spolu so mnou aj s dieťaťom. Vďaka tomu lepšie pochopí, čo má doma robiť a ako môže svojmu dieťaťu pomôcť.
Podľa mňa je úplne zbytočné bičovať sa za stav nožičiek vlastného dieťaťa. Oveľa dôležitejšie je vedieť, ako s tým pracovať v domácom prostredí, byť dôsledný a dodržiavať odporúčania, o ktorých sa počas konzultácie rozprávame. Práve pravidelnosť a spolupráca rodiča sú pri zlepšení stavu chodidiel kľúčové.
11. Dá sa podporiť zdravý vývoj chodidiel aj bez špeciálnych pomôcok, len úpravou prostredia doma?
Zdravé chodidlá nie sú len o pomôckach. Pomôcky sú skôr takou záchrannou barličkou pre rodičov, ktorá pomáha zaujať najmä menšie deti. Vieme totiž, že najúčinnejšie je samotné cvičenie. Dôležité však je prispôsobiť cviky veku dieťaťa. Iné je cvičiť s deväť- alebo desaťročným dieťaťom a úplne iné motivovať dvoj-, troj- či štvorročné deti. Práve pri menších deťoch sa pomôcky veľmi osvedčili, pretože na ne akoby prenesieme zodpovednosť za samotné cvičenie. Dieťa tak nemá pocit, že musí cvičiť, a práve to často funguje najlepšie.
Pomôcky však môžu byť veľmi užitočným nástrojom aj pri starších deťoch. V mojich kurzoch a e-bookoch s cvikmi mám množstvo hier a cvičení s pomôckami aj bez nich. Cvičenie tak zostáva zábavné a hravé a každá pomôcka má viacero využití. Ak rodičia žiadne špeciálne pomôcky doma nemajú, vôbec to nevadí. Prekážkové dráhy sa dajú vytvoriť aj z toho, čo máme doma – z plyšákov, vankúšov či hračiek. V tomto smere môžeme naplno zapojiť fantáziu.
Niektoré jednoduché pomôcky však vedia byť pri cvičení veľmi účinné a zároveň stoja len pár eur. Príkladom je napríklad odporová guma, ktorá dokáže výborne posilniť prsty na nohách, členky aj kolená. V mojom členstve Vnímavé nožičky učím rodičov aj deti množstvo manuálnych techník na uvoľnenie chodidiel. Na tieto techniky nepotrebujeme žiadne pomôcky – stačia nám vlastné ruky, ktoré sú v tomto prípade tou najlepšou pomôckou. Všetko však vždy prispôsobujeme potrebám, záujmom a veku konkrétneho dieťaťa.
12. Akú jednu každodennú rutinu by si odporučila všetkým rodičom, ktorá zaberie len pár minút, no má obrovský dopad na zdravie detských chodidiel?
Kiežby existoval jeden cvik, ktorý vyrieši ploché nohy, alebo jediný cvik na vbočené palce. Takéto zázraky však, žiaľ, nikto nedokáže garantovať. A ak to niekto tvrdí, jednoducho to nie je pravda. Zdravie detských chodidiel je komplex rôznych činností a opatrení, ktoré pri pravidelnom a dôslednom dodržiavaní pomáhajú postupne zlepšovať stav nožičiek.
Ak by som však mala spomenúť aspoň jednu dôležitú vec, bola by to každodenná chôdza naboso – ideálne po senzomotorickom koberčeku alebo po prírodnom teréne, ak máme tú možnosť. Takéto koberčeky môžeme zaradiť do bežných denných rutín, napríklad počas umývania zubov alebo pred spaním. V mojom členstve učím rodičov vytvárať s deťmi rôzne malé rituály – napríklad večernú masáž chodidiel pred spaním, jednoduché uvoľňovacie techniky alebo teplý kúpeľ nôh v epsomskej soli, ktorý pomáha pri uvoľnení a môže zmierniť aj rastové bolesti.
Som presvedčená, že chodidlám je potrebné venovať pozornosť každý deň, aj keby to malo byť len päť minút jednoduchého cvičenia. Krátke, pravidelné aktivity dokážu aktivovať správne svaly a podporiť zdravý vývoj chodidiel. Naše chodidlá si zaslúžia pozornosť, starostlivosť a opateru v malých, ale pravidelných dávkach. Práve tak môžeme postupne vybudovať generáciu detí bez bolestí chodidiel a problémov, ktoré s nimi súvisia.
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @vnimave_nozicky
0 komentárov