Čo pociťujete pri pohľade na postihnutého človeka? Smútok, ľútosť, hnev? Alebo vďaku za to, že vy ste zdraví? Niektorí ľudia môžu cítiť i strach či odpor. Upozorňujeme svoje deti, keď nemo hľadia na dievčatko na vozíku a pána s protézou. Snažíme sa im vysvetliť, že človek je chorý. Prečo? Ako sa mu to stalo? A ako môže behať? Nemôže.
Ľudskému oku je neprirodzené vidieť niekoho s fyzickým alebo mentálnym postihnutím. Veď každý má mať predsa dve zdravé ruky a nohy, nič navyše, všetci majú vedieť rozprávať a čítať. Osud niektorých ľudí je však smutný a častokrát bez odpovede. A bol smutný i v minulosti.
Pozri aj: Najhorší sérioví vrahovia v dejinách: Len pre silné povahy!
Vitajte v cirkuse!
Rodičia svoje „iné" deti často predávali do cirkusov. Či už boli nadmerne vysoké, chlpaté, s výrastkami po tele, s troma nohami, bez končatín, siamské dvojčatá, zastavil sa im rast alebo boli albíni – všetko, čo sa vychyľovalo od normálu a prirodzenému ľudskému chápaniu človeka. Takéto deti cestovali s cirkusmi po krajine, niekedy aj po celom svete, skrytí v tieni za závesmi, čakajúc na showtime – ich čas, kedy pred zvedavým publikom vystúpia ako záhadné bytosti.
Jedným z takýchto cirkusov bol cirkus P. T. Barnum. Jeho zakladateľom bol Phineas Taylor Barnum, ktorý vstúpil do cirkusového biznisu v roku 1841, keď odkúpil Scudder´s American Museum a premenoval ho na Barnum American Museum. Jeho cirkus sa počas niekoľkých rokov spojil s ďalšími majiteľmi cirkusov a bol niekoľkokrát premenovaný na P.T. Barnumovo veľké cestovné múzeum, zverinec, karavan a hipodróm, Barnum & Bailey Circus. Po smrti Barnuma a jeho spoločníka Baileyho cirkus odkúpili bratia Ringlingovi a spojili ho so svojím cirkusom pod názvom Ringling Bros a Barnum & Bailey Circus. V máji 2017 bol cirkus zatvorený z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov a záležitostí ohľadom ochrany práv zvierat.
Umelci vystupujúci v cirkusoch boli do konca života vystavení zosmiešňovaniu a vykorisťovaniu. Mnohokrát sa k nim správali ako ku zvieratám. Veľa z nich sa však stalo slávnymi, zarábali na tú dobu pekné peniaze, založili si rodiny. Možno práve ich hendikep im dopomohol k lepšiemu životu a vytrhol ich z biedy a výsmechu, ktorý by zažívali v rodine, v spoločnosti.
Cirkus novej doby
Odhliadnuc od ľudských umelcov, cirkusy sú veľakrát obviňované z týrania zvierat. Vaše detičky určite potešia levy revúce na cvičiteľa alebo vyzdobené poníky skákajúce cez kruh. Za týmto všetkým však stojí krutosť, disciplína, hladovanie, ubližovanie – česť výnimkám.
Nemecký cirkus však prišiel s vynikajúcim nápadom. Nahradil svoje zvieratá realistickými hologramami, čím umožnil publiku, aby bol napríklad svedkom slona, ktorý robí stojku na hlave, a to bez obáv, že sa s ním zle zaobchádza. Cirkus Roncalli, ktorý bol založený v roku 1976, využíva jedenásť laserových projektorov na pokrytie arény so šírkou tridsaťdva metrov a hĺbkou päť metrov, v rámci ktorej premieta 3D holografické animácie slonov, koní a zlatých rýb. Majiteľ cirkusu investoval päťstotisíc eur do tohto projektu a vystúpenia videlo už viac ako pol milióna divákov. Skvelá myšlienka, čo poviete?
Ľudské cirkusové atrakcie trénovať nemuseli. Nemuseli ani nikomu prišívať k nohaviciam tretiu nohu či používať triky, aby vytvorili záhadnú bytosť. Pretože ľudia nižšie v galérii boli sami sebou. Aj keď postihnutí. Pozrite sa s nami na tie smutne preslávené cirkusové osobnosti.
Galéria:
Simon Metz – Schlitzie
Schlitzie patril medzi najpopulárnejších artistov vystupujúcich v cirkuse, ktorý si dokonca zahral i v niekoľkých filmoch. Od narodenia trpel chorobou známou ako mikrocefália, ktorá postihuje centrálnu nervovú sústavu a prejavuje sa zaostávaním v raste mozgu. Ako dospelý bol Schlitzie mentálne na úrovni troj až štvorročného dieťaťa. V cirkuse vystupoval ako posledný žijúci Azték. Niekedy ho obliekali do ženských šiat, čo bolo pre nich jednoduchšie pri výmene plienky. Zomrel na zápal pľúc v roku 1971.
