Kedy sa môže začať prejavovať prvé obdobie vzdoru? Rodičov vie zaskočiť už od jeden a pol až do troch či štyroch rokov dieťaťa. Ide o pomerne dôležité obdobie prirodzeného vývinu osobnosti spojené s formovaním autonómie dieťaťa, avšak jeho prejavy vo forme neposlušnosti či kladenia odporu bývajú pre rodičov zaťažkávajúcou skúškou nervov a trpezlivosti. V nasledujúcom článku sa dočítate o zásadách a tipoch, ako toto obdobie zvládnuť čo najlepšie. I keď, povedzme si pravdu, ľahké to nebude.
Prejavy vzdoru
Pri prejavoch vzdoru u dieťaťa si je dobré uvedomiť, že ide v podstate o fyziologickú záležitosť, no a tak to treba aj brať. Pomôže vám to, keď uvidíte svoje dieťa od zlosti dupať, srdcervúco plakať, jedovato vrieskať či váľať sa po zemi. Toto všetko robí dieťa preto, lebo potrebuje „testovať“ hranice (čo všetko môže) a svoju moc. Je to úplne prirodzené, ale vy by ste mali vedieť na tieto situácie správne reagovať.
Pozri aj: Afektívne záchvaty u detí: Vieš, čo je ich najčastejšou príčinou?
Ustúpiť dieťaťu nie je riešením
Negatívne prejavy vzdoru u dieťaťa v tomto citlivom období môže spustiť akýkoľvek zákaz alebo aj to, keď nie sú jeho požiadavky či priania hneď splnené. Čím menej budete dieťaťu zakazovať a netrvať na svojich požiadavkách, tým zriedkavejšie sa stretnete s jeho vzdorom. Tento prístup však nie je riešením a mohol by zapríčiniť problémy komplikovanejšieho charakteru neskôr (ako o nich napríklad píše Jiřina Prekopová v knihe Malý tyran). Neodporúča sa teda dieťaťu vo všetkom vyhovieť a ustupovať. Tým, že stanovíte jasné hranice a budete na ich rešpektovaní trvať, umožníte dieťaťu vytvoriť schopnosť prispôsobenia sa, ktorá bude v jeho budúcnosti rovnako dôležitá ako aj schopnosť presadiť sa. Dieťa pozorne sleduje reakcie rodičov na jeho vzdorovanie a keď príde na to, čo mu „zafunguje“, použije to bez problémov aj inokedy.
Ako reagovať na vzdor dieťaťa
V prvom rade, aj keď sa to ľahko hovorí a ťažšie vykoná, zachovajte pokoj a rozvahu. Týmto prístupom udržujúcim nadhľad demonštrujete dieťaťu svoju silnú pozíciu a zároveň vyvolávate akýsi pocit bezpečia. Tak možno interpretovať aj hranice (čo sme a čo nie), ktoré pre dieťa určujete – i keď sa proti nim dieťa búri a vzdoruje, predstavujú pre neho bezpečie a istotu. Jednoducho povedané, potrebuje ich.
V prípade silného záchvatu zlosti sa najprv uistite, že si dieťa nemôže ublížiť predmetmi z jeho okolia a pod., prípadné nebezpečenstvo eliminujte. V tomto stave zvyčajne nepomáha, keď sa snažíte dieťa upokojiť láskavým slovom, skôr naopak, dieťa môžete týmto prístupom ešte viac rozdráždiť a odpor vystupňovať. Niektorí odborníci odporúčajú dieťa v tejto fáze objať a zostať tak až do upokojenia situácie, avšak pokiaľ objímanie u vášho zurvalca nefunguje, zvážte druhú možnosť, ktorá býva mimoriadne efektívna, a to odchod z miestnosti, kde sa nachádza. Dieťa tak prichádza o „diváka“ jeho predstavenia a z tohto dôvodu vzdorovanie rýchlo ustupuje. Horšia situácia nastáva v momente, keď dieťa dostane záchvat zlosti mimo domova, čo býva pre rodičov značne nepríjemné, no i tak by sa nemali nechať dieťaťom „zlomiť“ a ustúpiť mu (takto si totiž koledujú o pravidelné scény na verejnosti). V tomto prípade je naozaj vhodné objatie alebo aspoň držanie za ruku, aby dieťa neublížilo sebe či napr. druhému dieťaťu. Pomôcť dokáže presmerovanie pozornosti dieťaťa a zmena činnosti.
Postup pri vzdorovaní staršieho dieťaťa
Ak neposlúcha väčšie dieťa a nejedná sa priamo o záchvat zúrivosti, ale o neposlušnosť, odporúča sa nasledovný postup. Keď dieťa neposlúchne, nekričte, ale prísnym hlasom ho upozornite a vysvetlite, prečo danú činnosť má alebo nemá robiť. Pokiaľ ani po upozorneniach nedochádza k náprave, mali by ste prejsť na prísnejší trest – postavte ho do kúta. Ak má dieťa tendenciu odtiaľ odchádzať, vytrvalo ho posielajte, resp. odveďte nazad. Dieťa musí pochopiť, že sa správalo nevhodne a ospravedlniť sa. Ak nepomáhajú predošlé dva kroky, psychológovia odporúčajú realizovať ešte prísnejšie opatrenie, a to odobratie obľúbenej hračky. Hračku položíte na vyvýšené miesto a dieťaťu vysvetlíte, že keď bude poslúchať, tak mu je vrátite späť. Poslednou možnosťou je ignorovanie dieťaťa. Pošlete ho z miestnosti preč s tým, že nechcete byť v jeho prítomnosti, pokiaľ si neuvedomí svoje správanie, nedôjde k náprave a neospravedlní sa.
Vybrali sme: Čo má dieťa vedieť pred nástupom do škôlky? Ide o tieto zručnosti
Tipy na záver
- Ak sa dieťa hnevá, povzbuďte ho k tomu, nech vám nakreslí, čo cíti.
- Zároveň je dobré dieťa naučiť, aby verbálne vyjadrilo, čo vlastne chce a čo sa mu nepáči. Dôležité je uvedomenie si toho, že plač ani hádzanie sa o zem mu nijako nepomôže.
- Venujte dieťaťu svoju pozornosť vtedy (a najmä vtedy), keď je poslušné a pochváľte ho (napr. keď sa potichu hrá alebo pekne spolupracuje).
- Ak u dieťaťa pozorujete agresívne prejavy, zapájajte ho častejšie do aktivít, v rámci ktorých si vybije svoju energiu (napr. bicyklovanie, hry s loptou).
