Každý rodič bude istotne súhlasiť s tvrdením, že keď sa jeden problém či ťažkosť s dieťaťom alebo deťmi vyrieši, zas pribudnú nejaké ďalšie starosti. Či už hovoríme o problémoch s jedením, spánkom, známkami, denným režimom, nesamostatnosťou... Rodičovstvo je veru neľahké, ale zároveň aj naplňujúce. Dnes sa zameriame na príčiny neposlušnosti, ale aj mrzutosti u detí. Pretože v podstate každý problém by sa mal začať riešiť tak, že sa najprv odhalí jeho pravá príčina. No a následne by sa malo pracovať na jej odstránení. Keď vás teda dieťa neposlúcha alebo je mrzuté a nervózne, nemali by ste hneď zvyšovať hlas, ale radšej zistiť východiskovú príčinu tohto problému.
Malé deti, malé starosti?
Začneme u tých najmenších, u ktorých ešte nemožno hovoriť v pravom zmysle slova o neposlúchaní. Nervozitu a mrzutosť u bábätiek, ktoré majú tú nevýhodu, že sa na svoje vnútorné ťažkosti ešte nemôžu posťažovať inak ako plačom, spúšťa napríklad prerezávanie zúbkov. Mrzutosť dieťaťa spojenú s bolesťou pri prerezávaní mliečneho chrupu možno očakávať najčastejšie od štvrtého do šiesteho mesiaca veku bábätka. Samozrejme, je to časovo variabilnejšie. Najhoršie asi je, keď sa von derie viac zúbkov naraz. Vtedy sa môžu pridružiť aj iné nepríjemnosti, napríklad zvýšená teplota. Dieťatku sa v tejto situácii uľavuje napríklad hryzadlami.
Ešte menšie detičky vie poriadne potrápiť a mrzutosť spôsobiť novorodenecká kolika. Áno, okrem toho býva prítomný aj špecifický plač, ktorý by ste mali vedieť rozoznať od iných druhov plaču, aby ste vedeli svojmu bábätku vhodne pomôcť. V prípade koliky existuje množstvo preparátov, pri výbere sa treba poradiť aj s pediatrom. Plač a nervozita dieťatka býva často spojená aj s refluxom, ktorý zväčša patrí, podobne ako kolika, k problémom prvých mesiacov dieťatka. Samozrejme, že okrem spomínaného, môže u bábätiek spôsobovať nervozitu a podráždenosť ešte množstvo iných vecí, a to napríklad aj hlad, nepohodlie či nedostatok kontaktu s matkou.
Pozri aj: Prvé dni s novorodencom: Odborníci radia, ako prežiť (NE)spánok
Posuňme sa však trošku ďalej, a to k deťom, ktoré už vedia sedieť. Tie môžu byť mrzuté a nepokojné napríklad v momentoch, keď by už chceli objavovať nové veci v ich blízkosti a preskúmavať okolie, ale sa ešte nevedia plaziť. Tento nepokoj však môže byť napokon aj celkom motivujúci a záujem o blízke okolie dieťa pobáda, aby prekonávalo samé seba.
Podobné to je aj neskôr pri iných aktivitách, napríklad keď dieťa bojuje s obliekaním či obúvaním si topánok. Zvýšená nervozita jednoducho vyplýva z toho, že sa dieťaťu nedarí úkon urobiť podľa očakávania. V tomto prípade treba len zo strany rodičov a vychovávateľov trochu trpezlivosti a pochopenia. Deti jednoducho svoju frustráciu prejavujú výraznejšie ako dospelí, nevedia to ešte ovládať. Na druhej strane netreba hneď pri prvom neúspechu k dieťaťu priskočiť a pomáhať mu, ak teda nechcete vychovať nesamostatné dieťa.
Príliš veľa alebo príliš málo podnetov
Nesústredené dieťa, resp. dieťa, ktoré sa nevie skoncentrovať na jednu vec alebo aktivitu, sa taktiež môže javiť ako neposlušné. Vtedy sa treba zamyslieť nad tým, či dieťaťu pri sústredení pozornosti niečo neprekáža. Môže byť totiž nervózne a dekoncentrované aj z množstva podnetov okolo neho, napríklad z množstva hračiek, keď v podstate nevie, čo skôr. A tak behá od jednej veci k druhej. Deti teda netreba zahlcovať množstvom podnetov, hoci by ste to mysleli v tom najlepšom úmysle.
U školákov sa poslednej dobe taktiež častejšie hovorí o preťažovaní, keď majú každý deň po škole nejaký krúžok, potom si robia úlohy a v podstate nemajú ani chvíľku času na voľnú hru a rozptýlenie sa. Aj v tomto prípade bývajú deti podráždené, neposlušnejšie, no taktiež psychicky unavené. Odborníci hovoria jasne – dieťa potrebuje aj čas na „ničnerobenie“.
Opakom zahltenia podnetmi a preťaženia povinnosťami je nuda, keď dieťa začne takzvane vymýšľať a zlostiť. Tento problém vyriešia plnohodnotné aktivity, ktoré potomka nielen zabavia, ale sa pri nich aj niečomu novému naučí. A vôbec k tomu nepotrebuje drahé hračky či spoločenské hry. Niekedy postačí aj to, keď si spolu a vlastnými rukami zmajstrujete nejakú dekoráciu do domácnosti či do záhradky.
Neposlušnosť ako kľúč k pozornosti
Niekedy sa stane, že dieťa, ktoré bolo v podstate bez nejakých problémov, začne byť neposlušné, robí naschvály, prípadne sa mu zhorší aj školský prospech. Vtedy je možné aj to, že takýmto nevhodným správaním chce na seba len jednoducho upozorniť.
Možno sa cíti menej milované, možno sa mu rodičia nemajú čas venovať tak ako zvyčajne. Problémy nastávajú napríklad s príchodom nového potomka do rodiny, keď je zrazu prvorodené dieťa „vyhodené“ z jeho dovtedajšej pozície. Áno, aj žiarlivosť a strach o nasmerovanie lásky rodičov vedia poriadne zamiešať karty. Vtedy pomôže nielen rozhovor, ale aj spoločné aktivity s rodičmi, ktoré dieťaťu dodajú stratený pocit istoty.
Nervózny rodič = nervózne a neposlušné dieťa
No a na záver si treba zopakovať jednu známu, ale i tak podceňovanú skutočnosť, ktorou je prenášanie zlých emócií z rodiča na dieťa, ale potom aj opačne, čo je jeden začarovaný kruh. Dieťa jednoducho reaguje nervózne na nervózne správanie sa a konanie svojich rodičov. Je akoby zrkadlom emócií blízkych ľudí. Pokojná rodinná atmosféra bez zbytočného napätia je teda správnou odpoveďou a nápravou na tento typ mrzutosti u dieťaťa.
Vybrali sme: Psychologička radí, ako prestať kričať na deti: Stačia 3 návyky
