Viera má obrovskú hodnotu, ale sama o sebe nestačí. Veríme napríklad tomu, že ak sa rozhodneme, môžeme veci zmeniť. Veriť však ešte neznamená, že preto aj niečo urobíme. Aby sme začali konať, musí nám na tom aj záležať. Nie tak trochu alebo čiastočne, chce to vložiť do banku celé srdce.
Často dostávam otázku, čo mi pomohlo ísť si za svojím a vybudovať si existenciu najlepšiu možnú pre mňa. Zosumarizovala som päť postojov, ktoré mi prídu pre húževnaté a vytrvalé napredovanie dôležité.
Riadim sa pritom zásadou, ktorú úžasne sformuloval Howard Thurman: „Nepýtajte sa, čo svet potrebuje. Pýtajte sa, čo vás drží nažive a robte to. Pretože to, čo svet potrebuje, sú ľudia, ktorí žijú.“
1. Doprajte svojej mysli neobmedzený rozlet
Keď si slobodne vyberáme z možností a príležitostí, naša hlava môže byť zvedavá, spontánna, tvorivá, má chuť experimentovať a objavovať, hľadať a skúšať… Keď nechávame hlavu „zatvorenú“, ale napriek tomu od nej chceme, aby mala rozhľad, reaguje ako zbalený padák. Jeho pravá úloha sa preukáže iba keď sa pri zoskoku otvorí. Rovnako tak aj naša hlava – potrebuje nás podržať, keď skáčeme v ústrety výzvam, zápasíme s prekážkami a bojujeme s obmedzujúcimi presvedčeniami.
Inšpiruj sa: Sebarozvoj s koučkou: Kríza vo vzťahu? Čo ju pomôže zdolať?
2. Majte srdce dokorán, aj keď máte strach
S otvoreným srdcom sa nám ľahšie darí rozvíjať prirodzenú srdečnosť, empatiu a zmysel pre humor. Vďaka tomu dokážeme pociťovať vďačnosť, uznanie a ľudskosť. Bez týchto kvalít srdca nevieme napĺňať krédo múdrych a šťastných ľudí, ktorí si hovoria každé ráno pri vstávaní: Dnes chcem byť lepší ako včera.
V srdci máme všetku lásku, ktorú potrebujeme. Máme v ňom dosť lásky nielen pre seba, ale pre všetkých ľudí na svete. Kým budeme štedrí, nikdy nebudeme sami.
3. Hrdo uznajte vlastné nedostatky
Cesta k pokore je v každodennosti obsiahnutá v tom, že poznáme samých seba. Vieme, kým v skutočnosti sme, slobodne si pripúšťame svoje slabosti a akceptujeme svoje nedokonalosti a zlyhania. Netrpíme tým, čo všetko nevieme, ale berieme chyby a zlyhania ako učiace sa skúsenosti. Saint-Exupéry by k tomu dodal: „Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoril, ale aby si sa otvoril.” Kto vidí a cíti, aký v skutočnosti je, stáva sa prijímajúci a rešpektujúci, bez potreby prenášať na niekoho zodpovednosť za svoj život.
4. Opúšťajte denne bublinu pohodlia
Dávať si výzvy od nás vyžaduje napnúť sily a schopnosti. Vtedy sa presvedčíme, čo v nás skutočne je. Podporí to našu sebadôveru a chuť zdolávať prekážky. Rozmýšľať o cieľoch znamená premýšľať o tom, kam sa chceme dostať a čo získať. Rozmýšľať o výzvach mobilizuje myšlienky k úvahám o tom, ako vydať zo seba niečo viac. Prekračovať hranice svojich schopností a chodiť mimo svoju komfortnú zónu, je pre napredovanie nevyhnutné.
Výzvy sú cestou k životnému naplneniu a rastu, nabíjajú nás energiou, vyvolávajú pocit angažovanosti, spojenia a uspokojenia. Vďaka nim pripisujeme svojmu životu zmysluplnosť.
5. Zameriavajte sa hlavne na to, čo skutočne chcete
Zmyslom nášho snaženia je sústreďovať sa na cestu, nie na konečný cieľ. Robiť si starosti, či pri svojej ceste dosiahneme veľký úspech, je zbytočné. Cestu si treba užívať, prežívať ju a učiť sa počas nej. Venovať pozornosť tomu, čo je o krok pred nami a nie za nami. Tešiť sa zo svojho úsilia a nových vedomostí, zručností a schopností, ktoré po ceste nazbierame. Ráta sa samotné úsilie, než prídu výsledky, tie sú iba zavŕšením podniknutého úsilia.
Vybrali sme: S akým mužom si radšej nič nezačať? Pozor na tieto varovné signály!
